Discussion Forum › General Discussion

no pockaj... a normalny vlak nie je schopny ist tunelom??? ja pod dvojsystemovym vozidlom chapem vozidlo schopne ist z dvoch rozmych napajacich sustav (napr rusen 362 je dvojsystemovy ? podla mna). oni v tom dokumente ani nevravia co maju na mysli tymi vozidlami.. ako to chapes ty? tento pojem?

aky je problem ze Bcko je mimo hlavnu stanicu? co keby bola hlavna pre zmenu filialka? je moc mala na takuto funkciu?

Povedal by som ze ked niekto nechape zakladne veci, tak je blby a nie menej informovany, ved ho informujeme uz cely den!! ?

Ad color: povedzme radšej ''slabsie informovaný návštevníci''

no pri nasej (ne)udrzbe aj to silnejsie buchanie do zeleza (kolaje) sa prejavi postupnym zvacsenim danej nerovnosti... ale myslim ze daleko viac ako zvrsom tym trpia vozidla a cestujuci

Ad Spectre:
Všetko to zavisi od toho ako kvalitne je trat postavená a akú má geometriu. Nase trate su vo velmi zlom stave-preto si vsetci myslia ze 1000 ka je zla

V scifi urcite nie, a zrejme hovoris o fobustovom vlastnom projekte

Uff,je tam planovanych 11 liniek a spociva v tom,ze by sa mala kombinovat elektricka,metro a rychlodraha(su tam aj nacrty vozov a dost obsiahly sprievodny text). ? Ale teraz neviem ci je to v sci-fi alebo v Clankoch... ?

No ale ma to vacsi presvedcivy ucinok na blbych navstevnikov iMHD ?

Na beznej trati je toto zavisle defacto od sirky prazca, ktory je normalizovany a rovnako siroky aj na 1000ku. Co sa tyka krizu, vyhybky, dilataciek a pod., skutocne som si nevsimol, ze by to na nich nejako kyvalo doboku. Pokial mas na rozume ucinok na dany tratovy element, tak u dilatacky konkretne je to blbost a u krizu/vyhybky beriem, ale zase je konecny efekt iba taky, ze do toho zeleza bude nieco buchat silnejsie, ale na trati ako celku sa to neprejavi tak, aby to vadilo.

Ad color:
900/1000mm to je uplne jedno, dôležité je že to funguje

A kdeze na ZAPADE to maju 900mm a spokojne si na tom jazdia? Zeby v Linzi, ktory je v RAKUSKU? ? (DuPe: Tym som nemieril na tvoju chybu ze tam maju 1k mm)

Ale veď sme už raz napísali, že v konečnej etape petržalská "električka" bude musieť Dunaj a centrum prekonať pod zemou. Na to je však treba nechutné peniaze, ktoré nie sú a ešte veľmi dlho nebudú. Preto sa novostavba na petržalskej strane dočasne napojí na súčasnú električkovú sieť priamo na Šafku.
Iste, z Lúčanky na Hlavnú stanicu tu nebude ktovieaká slasť, ale dá sa predpokladať, že stále väčšia ako súčasná L93.
Píšeš, že na Šafku sa nebude dať rozumne prestupovať na Dúbravku, lebo polovica liniek ide cez Obchodnú a tunel. A Ty si vážne myslíš, že sa nebude musieť meniť linkové vedenie súčasných električiek. To si akože myslíš, že niekto uvažuje s tým, že po dostavbe petržalskej trate len pribudnú nejaké L13, 15, 16, 18...? Skús si naštudovať navrhované linky po dostavbe petržalskej trate, ktoré tu predčasom navrhol tr3mp. Som presvedčený, že sa Ti budú páčiť.

Re #36961 Janči: Dobre. Spýtam sa takto. V modelovej situácii "A" mám električkovú rýchlodráhu, kde sú kapacitné možnosti vyčerpané. V modelovej situácii "B" mám sieť liniek metra, kde sú kapacitné možnosti vyčerpané. V ktorom prípade sa, podľa Teba, bude dať kritická situácia efektívnejšie riešiť?
Skúsim Ti napovedať a odposlať Ťa do Prahy na linku C metra. Dnes pri najkratších možných intervaloch v špičke je metro zúfale narvané (áno, aj možnosti metra sa raz vyčerpú) a kto môže, vyhne sa mu. Riešením problému je jedine nová trasa D, kde sa však jedná o nechutné miliardy Kč, na ktoré nemá nateraz ani Praha.
Súhrnne povedané, investičné náklady na rozširovanie kapacity rýchlodrážnej električky a metra sú jednoznačne v prospech rýchlodrážnej električky.

Re #36976 yale: A čo máš proti maximálnej rýchlosti, ktorú vie vyvinúť električka? Ty mi chceš povedať, že pri úplne segregovanej trati potrebujem na medzistaničnom úseku vyvinúť vyššiu rýchlosť ako 70 km/h?

Re #36977 si: Súhlasím.

Re #36994: " nikdy, ale nikdy nebudu tak široké a dlhé súpravy električiek ako súpravy ťažkého metra...."

Nikdy, ale nikdy nebude môcť premávať ťažké metro v takých krátkych intervaloch ako môže električka

Re #37009 Janči: Porovnávaš neporovnateľné. Pokiaľ viem, v Prahe v 70. rokoch pred otvorením metra neboli električkové trate oddelené od ostatnej premávky, viazli v kolónach spolu s ostatnou povrchovou verejnou i individuálnou dopravou, zastavovali pri každej vŕbe a v konečnom dôsledku tento stav bol aj výsledkom toho, že o jeho zlepšenie nikto nemal záujem. Veď stavali stavbu československo-sovietskej spolupráce - stavali metro!

trocha prirodnych zakonov v inom ponimani - mas nerovnost na jednej z kolaji 5 mm (kriz, vyhybka, dilatacna spara, to je jedno), aky sklon podlahy budes mat pri prejazde touto nerovnostou pri 1000 a aky pri 1435 mm ? (a z toho si mozes odvodit aj prislusne dynamicke ucinky

Ujo odbornik moze ist aj do linzu- tam uvidi hodne stare a nevyhegane trate, v centre niekolko kilometrov pod zemou a moderné kapacitne vozidla. A to vsetko na rozchode 1000mm!

A myslím, že tá NBS nekorešponduje s urovnou našej ekonomiky................ ? ? ?

Ale aj NBS je pekný tunel, tuším to stálo 9mld, keby sme to prepočítaly do nosného systému................. ? ? ? ? ? ? ? ? ? ?

Trochu prirodnych zakonov ... mame os vozidla, kolieska su od osi vzdialene bud to 1000mm/2 alebo 1435mm/2. Pri sirsom z rozchodov je vacsia paka, cize pri rovnakom "rozhegani" je prazec tlaceny vacsou silou, takze tu neoblbuj male deti!

Ale ale ... ujo odbornik. Idu sa najprv pozriet do Viedne na DLHU supravu U6 a potom nech trepu blbosti...

Trosku preklep, moj.. NBS=SND ? ?