Discussion Forum › General Discussion

http://app.uhisoft.hu/album/pict.php?album=&page=984&pict=64279
cool ? dosť dobrý nápad.

Nuz tak to nejako COLOR vybavil Ale o EU bude skor scifi za 12 minut na webe

Neľakáme sa. Čiže heslo znie: do EU vstupuje iMHD.sk s NotaBene ?

Prosim nelakajte sa, ta reklama je len docasny jav, ktory potrva mesiac. Na oplatku v majovom a junovom cisle NotaBene najdete reklamu na iMHD.sk

Dakujem za dalsi kamienok do mojej chaotickej mozaiky. Domnievam sa teda spravne, ze na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol002.jpg je vyhybka dizajnu Ohio Brass a na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol006.jpg Kummler + Matter, pricom obidve su pravdepodobne vyrobene v Kremnice?

Skúsim to teda rozobrať, práve nám spadol systém a zdá sa, že chvíľku potrvá, kým ho preberú.
Takže:
1) Ohio Brass je pôvodný výrobca ťahových aramtúr v USA. Od neho to okopíroval prof. ing. František Kopírenko Jansa a vyrábalo sda to v ČKD, odkiaľ sa to previedlo do Kremnice.
2) Podvesné armatúry sú dielom švajčiarskej fy. Kummler-Matter. U nás boli prvýkrát použité v Plzni (originál, montáž Plzeň), v Zlíne (originál, montáž Kummler-Matter, Zlín mal celý socializmus výnimku na nákup originál Kummlera, tam sa Kremnica nikdy nevyskytla), v Brne (len začiatok, potom sa prešlo na kremnické armatúry). Kummler s tým prišiel v r. 1936 a len čo vypršala patentová ochrana, tak Kremnica to promptne začala vyrábať, v asi tak o 90% horšej kvalite (1986). Kvalita bola tak otrasná, že niektoré DP (Jihlava, Mariánské Lázně) tieto armatúry odmietla a pokračovala ďalej na OB.
Okrem toho tu boli rôzne ďalšie firmy s vlastnými zostavami TV, ako napr. Westinghouse, BBC, ktoré u nás neboli zastúpené. Všetko to boli ťahové systémy s pevným závesom troleje.
3) Dnes sa používajú moderné ťahové armatúry, ktoré vymyslele firma Furrer+Frey. ktorá je majiteľom know-how pôvodného systému Brown-Boveri (BBC). Od nej to okopírovali všetci. U nás najčastejšie používané ťahové rýchloprejazdné výhybky sú pôvodom od fy. Fahrleitungsbau Essen - FA-BA (Elektroline) a Kummler-Matter (ESKO).
Rozjazdová výhybkla je vždy elektrická (nejaké mechanické, ovládané ťahaním za špagát, sú vo vozovni Hroboňova ale nikdy nefungovali), ovládaná buď elektromagneticky alebo elektromotoricky (v BA nie je). Mechanické výhybky sú zjazdové, sú prestavované priamo hlavami zberačov. Kríže výhybiek môžu byť:
1) pevné - len pomocou röznych líšt navádzané hlavy do správneho smeru jazdy.
2) mechanické - prestavované hlavami zberačov.
3) elektrické - prestavované spolu s jazykmi výhybky.

Cena jednej rozjazdovej výhybky sa pohybuje od 180.000,- CZK do pol milióna - pdľa výrobcu, použitého kríža atď.
I.

Ospravedlňujem sa, myslel som to ako inšpiráciu pre trať električky do Petržalky, osobne si môžem dovoliť hodnotiť vozidlá max. podľa dizajnu, technické parametre prenechávam iným
Mapa Orléanskej eliny (a celej dopravy) je tu" target="_blank">http://www.semtao.fr/HorairesHiver2003/PdfLignes/SEMTAO-plan%202003%20.pdf">tu .

Zrejme aj spolahlivejsi... ?

Je to o dost víc nízkopodlažní, než RTšmejd. ?

Ohio - Brass je systém tahových armatur a zavěšení troleje na pevné svorky. Dodnes je používán v USA. V bývalém Československu obdobné armatury vyráběl Elektrovod Kremnica až do druhé poloviny 80. let. Víc o tom nevím a spekulovat nechci.
Švýcarská firma Kummler - Matter snad vyvinula systém kyvných závěsů. Ty vyráběl Elektrovod také. Jestli na základě licence nebo je prostě napodobil, to nevím.
Tatáž firma vyvinula systém podvěsných kontrukcí. Ten si ovšem dala patentovat. V bývalém Československu měla licenci na podvěsné kontrukce města Zlín a Plzeň, která zahajovala provoz za 2. světové války. Tato města si směla licencované prvky vyrábět jen pro vlastní potřebu a nesměla je prodávat jinam.
Koncem 80. let, když vypršela patentová práva fy Kummler - Matter na podvěsné kontrukce, začal je okamžitě vyrábět i Elektrovod.
Mezitím ale konkurence nespala a německá firma Faba vyvinula rychloprůjezdné tahové konstrukce vhodné zejména pro provoz s lehkými pružnými sběrači. Jsou k vidění v Ostravě. Faba předala svůj výrobní program v tomto oboru firmě Elektroline Praha.
Mechanická výhybka je výhybka, kterou lze přestavět pouze nástrojem nebo rukou (zpravidla pomocí nějakého mechanismu). Ale tobě asi půjde o kříž trolejbusové výhybky. Ten může být buď pevný - nemá stavěcí části, mechanický - staví se průjezdem sběrače pomocí vedení sběrače ze strany a natáčecího mechanismu, který nastaví "trolej" do správného směru a elektrický - ten je stavěm elektromagnetem nebo elektromotorem (dle konstrukce výhybky) stejně jako výměna.

Mne to pripomina RTsmejd. ?

Inšpirácia pre našu električku do Petržalky ? http://app.uhisoft.hu/album/page.php?page=984&la=en

Ak take nieco je, tak by som najskor hladal na prislusnom oddeleni...

Dakujem za podrobne vysvetlenie. Este, prosim, dovol zopar otazok. Rad by som v tom celom mal uz aspon trochu jasno.

Ohio Brass je teda povodny vyrobca tych najstarsich pevnych svoriek? Od nich pochadza aj konstrukcia najstarsich vyhybiek, ako su na priklad na krizovatke Lovinskeho - Hrobonova? Novsie, podvesne vyhybky, su uz povodne konstruovane spolocnostou Kummler-Matter? Predpokladam, ze sa to vyrabalo "v licencii" niekde vramci RVHP -- alebo sa to snad dovazalo zvonka?

Aky je rozdiel medzi mechanickou a elektrickou vyhybkou? Domnievam sa spravne, ze mechanicka je prestavovana fyzicky nejakym "prestavnikom" (lepsie slovo ma nenapadlo) a elektricka elektromagnetom? S krizmi je to podobne? Pevny kriz je potom len nejaky kus kovu alebo nejakeho ineho materialu?

A snad uplne posledna otazka: aka je cena kompletnej vyhybky, tj dve vyhybky + kriz. Aspon velmi hruby odhad poprism, ak ma niekto predstavu. Predpokladam, ze to bude minimalne sestciferna ciastka, ak nie sedem. Je zasadny cenovy rozdiel medzi mechanickymi a elektrickymi variantmi?

Vopred vdaka.

Ospravedlnujem sa, ak sa to uz v minulosti preberalo, ale hladat to v archive je dost neprakticke a casovo narocne. Mozno by opat stalo za uvahu spravit nejaky Diskusne Forum Digest.

Od zajtra TEZ bez sprievodcov ? http://www.sme.sk/clanok-1480197.html

Veď hej, existuje, aj ja tade bežne chodievam, ale nie je to práve miesto na prechádzky s malými deťmi, myslím dosť nebezpečné prechádzanie cez Einsteinovu ...

Da sa niekde najst schema stop trolejoveho vedenia (T) s vyhybkami, krizenim (s E) , meniarnami a sekciami?
Vdaka.

Tá pri tri už viacmenej stoja, ale piata a najmä štvrtá, ktorá má byť aj cyklistická, ešte ani nie je začatá, takže úplne o chvíľu to nebude Túto sezónu sa bude naďalej šialene prechádzať cez Einsteinovu.
Nehovoriac o tom, že tá zastávka by sa tam tak či tak zišla. Nemusí byť spočiatku celodenná, veď aj Aupark je v rannej špičke prázdny, ale večer je to možno najvyužívanejšia zastávka v Petržalke Okrem toho, medzistaničné vzdialenosti Šafárikovo nám. - zastávka pri sade - Jungmannova sú podobné ako pri ostatných pravdepodobných petržalských zastávkach. Keby tam tá zastávka nebola, bola by tam príliš veľká medzera, keď vezmeme do úvahy, že priľahlé územie bude určite v najbližších rokoch využívané čoraz intenzívnejšie.

Ako? Najprv uz zrusenym usekom ulice Pri Starom haji, potom zeleznicnym priecestim, prechodom pre chodcov cez Einsteinovu (ak sa nemylim, napriek stavbe dialnice stale existuje), dalej ulicou Pri Starom haji okolo futbaloveho stadiona a si na nabrezi. Bezne tade chodievam.