Discussion Forum › General Discussion

Nabídka pro Blavu už se chystá, nechte se překvapit... zatím je to naprosto otevřené. Původní zákulisní info hovořilo pro Siemens, ale ten se vyfauloval sám. Bombardier by rád, ale je drahý až běda. Škodovka momentálně nemá konstrukční kapacity; co má ruce & hlavu maluje Cagliari, Prahu a mašinky. Takže šance pro DPO Inekon - projekt je v hodně pokročilém stádiu, nejkritičtější bude 1000mm podvozek, resp. jeho úprava, ať se dá lehce přehazovat za 1435...

http://app.uhisoft.hu/album/pict.php?album=&page=984&pict=64279
cool ? dosť dobrý nápad.

Nuz tak to nejako COLOR vybavil Ale o EU bude skor scifi za 12 minut na webe

Neľakáme sa. Čiže heslo znie: do EU vstupuje iMHD.sk s NotaBene ?

Prosim nelakajte sa, ta reklama je len docasny jav, ktory potrva mesiac. Na oplatku v majovom a junovom cisle NotaBene najdete reklamu na iMHD.sk

Dakujem za dalsi kamienok do mojej chaotickej mozaiky. Domnievam sa teda spravne, ze na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol002.jpg je vyhybka dizajnu Ohio Brass a na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol006.jpg Kummler + Matter, pricom obidve su pravdepodobne vyrobene v Kremnice?

Skúsim to teda rozobrať, práve nám spadol systém a zdá sa, že chvíľku potrvá, kým ho preberú.
Takže:
1) Ohio Brass je pôvodný výrobca ťahových aramtúr v USA. Od neho to okopíroval prof. ing. František Kopírenko Jansa a vyrábalo sda to v ČKD, odkiaľ sa to previedlo do Kremnice.
2) Podvesné armatúry sú dielom švajčiarskej fy. Kummler-Matter. U nás boli prvýkrát použité v Plzni (originál, montáž Plzeň), v Zlíne (originál, montáž Kummler-Matter, Zlín mal celý socializmus výnimku na nákup originál Kummlera, tam sa Kremnica nikdy nevyskytla), v Brne (len začiatok, potom sa prešlo na kremnické armatúry). Kummler s tým prišiel v r. 1936 a len čo vypršala patentová ochrana, tak Kremnica to promptne začala vyrábať, v asi tak o 90% horšej kvalite (1986). Kvalita bola tak otrasná, že niektoré DP (Jihlava, Mariánské Lázně) tieto armatúry odmietla a pokračovala ďalej na OB.
Okrem toho tu boli rôzne ďalšie firmy s vlastnými zostavami TV, ako napr. Westinghouse, BBC, ktoré u nás neboli zastúpené. Všetko to boli ťahové systémy s pevným závesom troleje.
3) Dnes sa používajú moderné ťahové armatúry, ktoré vymyslele firma Furrer+Frey. ktorá je majiteľom know-how pôvodného systému Brown-Boveri (BBC). Od nej to okopírovali všetci. U nás najčastejšie používané ťahové rýchloprejazdné výhybky sú pôvodom od fy. Fahrleitungsbau Essen - FA-BA (Elektroline) a Kummler-Matter (ESKO).
Rozjazdová výhybkla je vždy elektrická (nejaké mechanické, ovládané ťahaním za špagát, sú vo vozovni Hroboňova ale nikdy nefungovali), ovládaná buď elektromagneticky alebo elektromotoricky (v BA nie je). Mechanické výhybky sú zjazdové, sú prestavované priamo hlavami zberačov. Kríže výhybiek môžu byť:
1) pevné - len pomocou röznych líšt navádzané hlavy do správneho smeru jazdy.
2) mechanické - prestavované hlavami zberačov.
3) elektrické - prestavované spolu s jazykmi výhybky.

Cena jednej rozjazdovej výhybky sa pohybuje od 180.000,- CZK do pol milióna - pdľa výrobcu, použitého kríža atď.
I.

Vdaka za informacie. V tych vyhybkach som mal hokej -- "mechanicke" vyhybky som povazoval za stavitelne elektromotorom a "elektricke" za stavitelne elektromagnetom. Vdaka teda za objasnenie.

Ospravedlňujem sa, myslel som to ako inšpiráciu pre trať električky do Petržalky, osobne si môžem dovoliť hodnotiť vozidlá max. podľa dizajnu, technické parametre prenechávam iným
Mapa Orléanskej eliny (a celej dopravy) je tu" target="_blank">http://www.semtao.fr/HorairesHiver2003/PdfLignes/SEMTAO-plan%202003%20.pdf">tu .

Zrejme aj spolahlivejsi... ?

Je to o dost víc nízkopodlažní, než RTšmejd. ?

Mne to pripomina RTsmejd. ?

Inšpirácia pre našu električku do Petržalky ? http://app.uhisoft.hu/album/page.php?page=984&la=en

Ak take nieco je, tak by som najskor hladal na prislusnom oddeleni...

Dakujem za podrobne vysvetlenie. Este, prosim, dovol zopar otazok. Rad by som v tom celom mal uz aspon trochu jasno.

Ohio Brass je teda povodny vyrobca tych najstarsich pevnych svoriek? Od nich pochadza aj konstrukcia najstarsich vyhybiek, ako su na priklad na krizovatke Lovinskeho - Hrobonova? Novsie, podvesne vyhybky, su uz povodne konstruovane spolocnostou Kummler-Matter? Predpokladam, ze sa to vyrabalo "v licencii" niekde vramci RVHP -- alebo sa to snad dovazalo zvonka?

Aky je rozdiel medzi mechanickou a elektrickou vyhybkou? Domnievam sa spravne, ze mechanicka je prestavovana fyzicky nejakym "prestavnikom" (lepsie slovo ma nenapadlo) a elektricka elektromagnetom? S krizmi je to podobne? Pevny kriz je potom len nejaky kus kovu alebo nejakeho ineho materialu?

A snad uplne posledna otazka: aka je cena kompletnej vyhybky, tj dve vyhybky + kriz. Aspon velmi hruby odhad poprism, ak ma niekto predstavu. Predpokladam, ze to bude minimalne sestciferna ciastka, ak nie sedem. Je zasadny cenovy rozdiel medzi mechanickymi a elektrickymi variantmi?

Vopred vdaka.

Ospravedlnujem sa, ak sa to uz v minulosti preberalo, ale hladat to v archive je dost neprakticke a casovo narocne. Mozno by opat stalo za uvahu spravit nejaky Diskusne Forum Digest.

Od zajtra TEZ bez sprievodcov ? http://www.sme.sk/clanok-1480197.html

Veď hej, existuje, aj ja tade bežne chodievam, ale nie je to práve miesto na prechádzky s malými deťmi, myslím dosť nebezpečné prechádzanie cez Einsteinovu ...

Da sa niekde najst schema stop trolejoveho vedenia (T) s vyhybkami, krizenim (s E) , meniarnami a sekciami?
Vdaka.

Tá pri tri už viacmenej stoja, ale piata a najmä štvrtá, ktorá má byť aj cyklistická, ešte ani nie je začatá, takže úplne o chvíľu to nebude Túto sezónu sa bude naďalej šialene prechádzať cez Einsteinovu.
Nehovoriac o tom, že tá zastávka by sa tam tak či tak zišla. Nemusí byť spočiatku celodenná, veď aj Aupark je v rannej špičke prázdny, ale večer je to možno najvyužívanejšia zastávka v Petržalke Okrem toho, medzistaničné vzdialenosti Šafárikovo nám. - zastávka pri sade - Jungmannova sú podobné ako pri ostatných pravdepodobných petržalských zastávkach. Keby tam tá zastávka nebola, bola by tam príliš veľká medzera, keď vezmeme do úvahy, že priľahlé územie bude určite v najbližších rokoch využívané čoraz intenzívnejšie.