Možno by bolo fajn, keby mali informácie od ZSSK, že vlak príde v XX:XX a že do 2-3 minút sa majú pristaviť na nástupište, prípadne keby mala ZSSK nejakú aplikáciu ako VZT
Odchody si korigujú vodiči sami. Jazdí tam viac-menej tá istá partia vodičov, ale nejaký jednotný prístup "kedy pristaviť" moc nie je, vždy je to na odhade konkrétneho vodiča.
Je to na pokyn dispečeri či vodiča???
Lebo ono by bolo fajn keby sa pristavi 1 pri prichode väčšieho množstva ľudí nie až keď zoberie polovica liniek dopyt .. (konkrétne 93/32), keďže veľa študentov začína cestovať 32 a na Zoo je celkom prijateľný prestup takmer na hrane
Real tíme akože na Lanfranconi? Kde človek nastúpi do prvej veci idúcej na intráky a nejak nepotrebuje info čo to bude a za koľko, vzhľadom na súhrnný 10 minútový interval 31+39? Lebo význam by to podľa mňa malo na Hlavnej stanici, aby ľudia vedeli či ísť na 93 alebo na 131, ale keďže tam to ani dispečer, ktorého by sa mohli študenti spýtať, neriadi, tak nič z toho.
Neviem ako teraz po presune nástupíšť, ale v minulosti to často dopadlo tak, že sa ľudia postavili na nástupište 131 a keď videli že sa ako prvá pohla z obratiska 93, presunuli sa tam, keďže neexistovala istota že tá 131 pôjde v najbližších minútach. Pritom keby videli na EIT, že 93 ide napríklad za 3 minúty a 131 za 5, tak by stále tú 131 preferovali.
Dve otázky v jednom:
1) ako si viem pozerať na imhd služby, ktoré v daný deň nejazdia? Napríklad linka 131 jazdí len v nedele, takže v nedeľu som si krásne pozrela poradia, ale dnes to veru nenašlo nič
...aj vyhľadanie číselka na prednej tabuli autobusu (131013) nič nevrátilo
2) kam zmizla zo sekcie cestovných poriadkov 131?? nebolo by lepšie dať aspoň orientačný cestovný poriadok, keďže ho predsa len vieme zo služieb?
Lenže "normalizácia" sa živí len na tomto webe, nikde v uliciach som nepočul, že by niekomu rozprával v súvislosti s názvom zastávky o technických normách. A tu je to len preto, že ciele na displejoch sú kapitálkami, inak by to nikoho ani len nenapadlo.
Ak by sa u nás zastávka nazvala "Kulaťák", (takmer) všetci by to poznali, ale debaty a hejty by sa k tomu viedli tiež. Vlastne, však takú zastávku máme, volá sa "Pod stanicou" (čo ja ako Bratislavčan odjakživa evidujem ako križovatku Pražská-Štefánikova-Šancová-Štefanovičova-Nám. F. Liszta).
Čiže vždy sa nájde skupin(k)a ľudí, čo to bude donekonečna pitvať a jatriť si tým rany. Kto vie, či v 90tych rokoch existovali krčmové debaty (možno aj v tebou spomínanej Kaviarni DPB) o tom, prečo sa Mlynská dolina premenovala na Patrónku, ktorá tam v tom čase už vyše 50 rokov nebola. Pritom je to dnes jeden z najznámejších názov aj
Inak je milé, že si DPB spomenul na 17. november, hlavne ak tento odkaz šmejdi na čele štátu každú hodinu podkopávajú. Ale aby oznam k sviatku doslova reval na celú električku asi 3x hlasnejšie ako najbližšia zastávka, je trochu overkill. Odporúčam to pred nasadením otestovať.
Domnievam sa, že z hľadiska dopadu na dopravu má väčší zmysel zbúrať priemyslené objekty, ktoré obkolesilo mesto ako budovať rezidenčné štvrte ďaleko na okraji mesta. Stačí sa pozrieť na Bory, kde Penta lacno získala pozemky, ale verejnú dopravu sa tam zmysluplným spôsobom nepodarí v najbližších troch desaťročiach dotianuť. A z urbanistického hľadiska sú Bory gulášom rezidenčnej štvrte, naddimenzovaného obchodného centra, nemocnice a krabicovaj predmestskej obchodnej zóny. Výstavba na Račianskej namiesto BEZ je rozumnejším činom. Takisto nahradenie oblasti bývalej Apolky, Gumonky, atď mestskou výstavbou je celkom dobrým riešením. Pamätám si ako gymnazista, keď som išiel po Továrenskej do centra, tak ma vždy štvali cievky na káble "zaparkované" v záhonoch. Palma a Dimitrovka (Istrochem) dodávali mestu akurát nepríjemný a hlavne škodlivý zápach. Ak tie dnešné krabice sú ničnehovoriace, tie priemyselné krabice obkolesené rúramy a vzdušnými káblami boli tiež ničnehovoriace a odpudivé.
A už vôbec neopakávam železničnú vlečku na Mlynských Nivách, kde každý presum sprevádzali od stanice Nivy železničiari s červenými zástavkami, bol to pre cestnú dopravu, či už hromadnú alebo individuálnu, nebezpečné.
Len Dostojevského rad by mali premenovať na Dostojevského ulicu. Momentálne je to tam zastavané z oboch strán, tak už to prestalo byť radom (rad je ulica zastavaná len z jednej strany - ako napríklad Jaskový rad).
Je pravdou, že návy by mali byť relatívne stručné, ale súčasná normálizácia je zasa opačným extrémom.
Za oných čias mali v Prahe názov Náměstí Velké Říjnové Socialistické Revoluce. Neujal sa ani v skratke Náměstí VŘSR, bol to skrátka Kulaťák.
A mimo dopravy, mali sme kaviareň v Dome Protifašistických Bojovníkov. Aj keď si protifašistický odboj vážim, pre kaviareň navštevovanú študentami to bol naozaj zlý názov. Tak tomu všetci hovorili fašisti a u fašistov, tak naveľa naveľa súdruhovia súhlasili s názvom Kaviareň Lýra. Ale keďže to bolo už predtým u fašistov, tak sa ani Lýra neujala. Keď som tam bol naposledy z nostalgie, tak to bol pajzel, neviem, čo je tam dnes.
Predsa kažému musí byť na prvý pohľad jasné, čo je to NKD.
Priznám sa, rozmýšľal som nad tým nejaký čas. Najprv ma to dokonca zaskočilo, lebo NKD v mojej mysli pripomenulo neslávne známe NKVD. Vo všeobecnosti, nemám rád skratky. Aj v názne Kubačova NKD tie tri písmená nemajú pre takmer 100% väčšinu cestujúcich zmysel.
Bratislava mala potenciál na zachovanie hneď niekoľkých industriálnych pamiatok (Kablo, BEZ na Račianskej, BAZ na Prievozskej, Gumon, Palma...), len žiaľ, väčšina z nich sa zbúrala a bola nahradená tradičnými sklenenými nič nehovoriacimi krabicami a mrakodrapmi, akých je všade dosť. Budovanie nových rezidenčných štvrtí kade tade bez ohľadu aký dosah to bude mať na dopravu v tomto meste a zároveň nebrať do úvahy stavbu nových električkových tratí je jedným zo zlých riešení, ktoré toto mesto postrehlo.
Valec