Discussion Forum › General Discussion

"Ak poznáš systémy inde, tak prečo presadzuješ rôzne intervaly?" - že by preto, že aj takto sa to v mestách sveta robí? Nie každé mesto zvolilo rovnakú cestu ako my.

Ako som písal dole, v takom Toronte alebo New Yorku je to úplne bežná vec mať odlišné intervaly. Preklady sa robia maximálne na jednej ulici medzi lokálnymi autobusmi a expresmi, ale neexistuje že by na jednej ulici mal 8 minútový interval, a potom prídeš na ďalšiu ulicu a tam je tiež 8 minútový interval len tak, lebo je to nezmysel. Tam im to nerobí problémy...

Ak poznáš systémy inde, tak prečo presadzuješ rôzne intervaly? Vývoj speje práve k tým jednotným intervalom. Je ale pravda, že v Bratislave pri jednolinkovom variante sa zatiaľ nemusia prekladať linky 1 a 3 ani medzi sebou a ani s linkami 4 a 9. Už dnes sa e-1 v sedle nedá s ničím preložiť, ale to nevadí, keďže ďalšiu linku v tejto relácii nemáme. Ale e-4 a e-9 by sa vzájomne prekladať mali, keďže majú dlhý súbeh. A ak pôjde do Janíkovho Dvora aj e-1, bude sa musieť s e-3 prekladať. Uznám, že pri intervale pod 4 min. je prekladanie nepotrebné, keďže nie je problém počkať na spoj pri tak krátkom intervale. Samozrejme, dá sa uvažovať aj nad tým, či v sedle bude potrebný na e-1 interval 5 min., čo by bolo nutné pri prekladaní s e-3. 7,5 min. sa s 5 min. prekladať nedá, ale viem si predstaviť v sedle na e-1 interval 10 min., čo by znamenalo, že by sa e-1 (v sedle len!) vkladala medzi každú druhú 3-ku. Ale vždy to vychádza na násobky základného intervalu.

Vo vyhláške nie je v zozname všeobecné podstatné meno stanica (bez pridavného mena), tak môžu naďalej používať skratku stn. Na druhej strane ani napr. železničná stanica nie je vyjadrená všeobecným podstatným menom, ale prídavným menom a podstatným menom.

Už som to tu raz vyvrátil, ale môžem znova.
Vyhláška definuje, že pre názov zastávky "Železničná stanica" sa môže použiť jedna z definovaných skratiek. Vyhláška ale neurčuje, že názov zastávky sa musí volať "Železničná stanica" (XXX), ani že pre iné názvy sa skratka použiť nemôže.
Zastávky v Bratislave sa ale volajú "Stanica" XXX, pre ktorý sa používa skratka "Stn.".

Keď im trvalo takmer rok kým vôbec otvorili súťaž na lišty pre životu nebezpečné T6A5, tak pochybujem že sa zrazu zmenia názvy zastávok len kvôli nekalej vyhláške. Snívajte s nami!

Bye SaTaN

Pre zaužívané názvy zastávok linky, ktoré sú vyjadrené všeobecným podstatným menom, sa môžu použiť tieto skratky:
a) autobusová stanica – „AS“, „aut. st.“, „aut. stanica“,
b) železničná stanica – „ŽST“, „žel. st.“, „žel. stanica“,
c) železničná zastávka – „žel. zast.“, „žel. zastávka“,
d) prístavisko alebo prístav – „príst.“,
e) zastávka – „zast.“,
f) rázcestie – „rázc.“,
g) mestský úrad – „MsÚ“,
h) miestny úrad – „MiÚ“,
i) obecný úrad – „OcÚ“,
j) materská škola – „MŠ“,
k) základná škola – „ZŠ“,
l) námestie – „nám.“ a
m) poľnohospodárske družstvo – „PD“.

A podľa vyhlášky aj dojazdy/výjazdy musia mať CP na zastávke

BID vo svojom magazíne klame, že vymenila označovače na žel. staniciach, pričom u nás len znefunkčnili, naďalej má spotrebu, druhý ani nenamontovali, mimo BA kraja nikde nie sú namontované, a ani na samotnej Hlavnej stanici nie sú vymenené.
Nikdy nebude zavedený tap in/out systém.

Dúfam že nie.

O niečom takomto sa neuvažuje? https://www.sustainable-bus.com/electric-bus/van-hool-alstom-kiepe-bus-for-paris/

Nosné a obslužné linky máme už 4 roky definované v právnych predpisoch:
https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/5/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-i

Je to definícia síce značne voľná, pretože kvantitatívne vlastnosti sa nedajú v rovnakej mierke uplatniť v Bratislave a Hriňovej, ale myslím si, že sa z nej dá odvodiť, ktoré linky sú v Bratislave nosné a ktoré nie, resp. poňať to odzadu a povedať, ktoré nosné nie sú.

To je všetko sémantika. Niekde to nazývajú metrobusy. Inde expresy. V princípe je jedno ako to nazveš, ide o to, akú dopravnú obslužnosť daná linka ponúka. Či je jediná v danej oblasti, ak je ich viacej, tak či jazdí výrazne častejšie ako ostatné, či sa iba motá po danej lokalite (moták) a naváža ľudí na systém vyššej úrovne (iná autobusová linka, električka, metro, vlak) alebo ide do centra, resp. iných MČ ktoré sú cieľom cestujúcich, či premáva počas celého dňa a týždňa, atď. V Bratislave rozhdone "nosné" autobusové linky máme.

Pre tých čo delia nosné linky a nenosné…. Nikto tu nič nedelí ale poniektorim tu slúži pamäť. Sám DPB sa vyjadruje, že má nosné linky a to už od roku 2005.
Ak DPB, nemá nosné linky a iba sa tu na niečo hrá, tak nech nezavádza ľudí.

Zial, zrejme ano.

Takže máme očakávať súťaž na 18 metrové elektrobusy?

Len kto to zaplati ? Mesto hadam neda same na ten nezmysel peniaze. Ale ked uz Kosice kupuju cez EU fondy SOR ENS18 tak to caka asi aj nas.

Takže L83 elektrobusy?

nuz, len ked mesto podporuje verejnu dopravu len slovne a skutek utek a snazi sa zoskrtat vykony co sa kde da aby mali na platy a odmeny pre dalsich novych kamaratov na urade, na farbicky a nove hrby na cestach a ine pre prevadzku mesta "dolezitejsie" veci, tak by som radsej obetoval systemovy interval ako mal preplnene spoje.....

Nie, svet sa nezrúti, ale cestovanie bude podstatne chaotickejšie, keď jedna linka bude mať interval 15 min, ďalšia 12, ďalšia 10 a ďalšia 8. Na spoločných úsekoch neurobíš preklad, čiže jeden spoj sa bude preplňovať a ďalší pôjde poloprázdny a tiež budú náhodne vychádzať prestupy medzi linkami. Raz budeš bežať, aby si stihol prestup, inokedy si počkáš 14 minút.
Takže systémový interval má určite zmysel, len treba brať do úvahy to, aby to nebolo na úkor kapacity.

To viem. Tá otázka bolo také podpichnutie pre tých, čo tu idú deliť linky na nosné a nenosné, kdeže reálne nemáme nikde definované kritériá na nosnú linku a teda nemožno interval/kapacitu odvodzovať na linke podľa toho či ju DPB (ne)považuje za nosnú.

Ak by záležalo na intervale tak veľa farebných liniek ide do šeda. Opačne napr. taká L99 má dobrý interval, ale od začiatku je to petržalský vymeták (približovadlo), takže označovať ju ako nosnú, hmm neviem.