Discussion Forum › General Discussion

Od premenovania zastávok sa všetky volajú len "Stanica XXX", vyjadrené ako "Stn. XXX". Názov zastávky musí byť jednoznačný, nemusí byť presnou kópiou názvu príslušného objektu. Koniec koncov, to by sme nemali ani ŽST Vinohrady. Ozaj, drážna história pozná skratku pre železničnú zastávku?

Zaužívaný názov má byť použitý a k nemu uvedená skratka. Novela vznikla práve kvôli tomu, aby zaužívané názvy neboli menené za ľudovú slovesnosť.
A stanica je predsa všeobecné podstatné meno.

Boli niekedy názvy "Stanica Vinohrady"? Lebo ja si pamätám iba "ŽST Vinohrady". Nerýpem, seriózne sa pýtam, lebo si nepamätám že by sa niečo volalo "stanica ..." teda okrem "Autobusová stanica".

EDIT: Resp. ÚNS. Ústredná nákladná stanica. Aj keď neviem, či sa tak niekedy volala zastávka.

Takže sa nič nezmení, iba ak by tam pribudlo slovko "iba".

Pre zaužívané názvy zastávok linky, ktoré sú vyjadrené všeobecným podstatným menom, sa môžu použiť IBA tieto skratky:

Ja neviem, moc sa v tom nevyznám, ale ak by sa tie nabíjacie stanice dali spraviť tak, že by sa tam mohli nabíjať aj osobné autá - elektromobily, možno by sa časť investície vrátila.

"Ak poznáš systémy inde, tak prečo presadzuješ rôzne intervaly?" - že by preto, že aj takto sa to v mestách sveta robí? Nie každé mesto zvolilo rovnakú cestu ako my.

Ako som písal dole, v takom Toronte alebo New Yorku je to úplne bežná vec mať odlišné intervaly. Preklady sa robia maximálne na jednej ulici medzi lokálnymi autobusmi a expresmi, ale neexistuje že by na jednej ulici mal 8 minútový interval, a potom prídeš na ďalšiu ulicu a tam je tiež 8 minútový interval len tak, lebo je to nezmysel. Tam im to nerobí problémy...

Ak poznáš systémy inde, tak prečo presadzuješ rôzne intervaly? Vývoj speje práve k tým jednotným intervalom. Je ale pravda, že v Bratislave pri jednolinkovom variante sa zatiaľ nemusia prekladať linky 1 a 3 ani medzi sebou a ani s linkami 4 a 9. Už dnes sa e-1 v sedle nedá s ničím preložiť, ale to nevadí, keďže ďalšiu linku v tejto relácii nemáme. Ale e-4 a e-9 by sa vzájomne prekladať mali, keďže majú dlhý súbeh. A ak pôjde do Janíkovho Dvora aj e-1, bude sa musieť s e-3 prekladať. Uznám, že pri intervale pod 4 min. je prekladanie nepotrebné, keďže nie je problém počkať na spoj pri tak krátkom intervale. Samozrejme, dá sa uvažovať aj nad tým, či v sedle bude potrebný na e-1 interval 5 min., čo by bolo nutné pri prekladaní s e-3. 7,5 min. sa s 5 min. prekladať nedá, ale viem si predstaviť v sedle na e-1 interval 10 min., čo by znamenalo, že by sa e-1 (v sedle len!) vkladala medzi každú druhú 3-ku. Ale vždy to vychádza na násobky základného intervalu.

Bude to aj finančne zaujímavé:
SaTaN Vrakuňa: 65, 71, 72, 75, N72
SaTaN Vinohrady: 7
SaTaN Nové Mesto: 4
SaTaN Rusovce: 90, 191
SaTaN PB: 70, 78, 79, N70
SaTaN Vajnory: 52
atď.

mack:
Lebo "stanica" bez prídavného mena je nezmysel. Čo to má byť? Televízna stanica? Vesmírna stanica? Play station?
Dopravná terminológia má byť presná.

Vo vyhláške nie je v zozname všeobecné podstatné meno stanica (bez pridavného mena), tak môžu naďalej používať skratku stn. Na druhej strane ani napr. železničná stanica nie je vyjadrená všeobecným podstatným menom, ale prídavným menom a podstatným menom.

Už som to tu raz vyvrátil, ale môžem znova.
Vyhláška definuje, že pre názov zastávky "Železničná stanica" sa môže použiť jedna z definovaných skratiek. Vyhláška ale neurčuje, že názov zastávky sa musí volať "Železničná stanica" (XXX), ani že pre iné názvy sa skratka použiť nemôže.
Zastávky v Bratislave sa ale volajú "Stanica" XXX, pre ktorý sa používa skratka "Stn.".

Keď im trvalo takmer rok kým vôbec otvorili súťaž na lišty pre životu nebezpečné T6A5, tak pochybujem že sa zrazu zmenia názvy zastávok len kvôli nekalej vyhláške. Snívajte s nami!

Bye SaTaN

Pre zaužívané názvy zastávok linky, ktoré sú vyjadrené všeobecným podstatným menom, sa môžu použiť tieto skratky:
a) autobusová stanica – „AS“, „aut. st.“, „aut. stanica“,
b) železničná stanica – „ŽST“, „žel. st.“, „žel. stanica“,
c) železničná zastávka – „žel. zast.“, „žel. zastávka“,
d) prístavisko alebo prístav – „príst.“,
e) zastávka – „zast.“,
f) rázcestie – „rázc.“,
g) mestský úrad – „MsÚ“,
h) miestny úrad – „MiÚ“,
i) obecný úrad – „OcÚ“,
j) materská škola – „MŠ“,
k) základná škola – „ZŠ“,
l) námestie – „nám.“ a
m) poľnohospodárske družstvo – „PD“.

A podľa vyhlášky aj dojazdy/výjazdy musia mať CP na zastávke

BID vo svojom magazíne klame, že vymenila označovače na žel. staniciach, pričom u nás len znefunkčnili, naďalej má spotrebu, druhý ani nenamontovali, mimo BA kraja nikde nie sú namontované, a ani na samotnej Hlavnej stanici nie sú vymenené.
Nikdy nebude zavedený tap in/out systém.

Dúfam že nie.

O niečom takomto sa neuvažuje? https://www.sustainable-bus.com/electric-bus/van-hool-alstom-kiepe-bus-for-paris/

Nosné a obslužné linky máme už 4 roky definované v právnych predpisoch:
https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/5/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-i

Je to definícia síce značne voľná, pretože kvantitatívne vlastnosti sa nedajú v rovnakej mierke uplatniť v Bratislave a Hriňovej, ale myslím si, že sa z nej dá odvodiť, ktoré linky sú v Bratislave nosné a ktoré nie, resp. poňať to odzadu a povedať, ktoré nosné nie sú.

To je všetko sémantika. Niekde to nazývajú metrobusy. Inde expresy. V princípe je jedno ako to nazveš, ide o to, akú dopravnú obslužnosť daná linka ponúka. Či je jediná v danej oblasti, ak je ich viacej, tak či jazdí výrazne častejšie ako ostatné, či sa iba motá po danej lokalite (moták) a naváža ľudí na systém vyššej úrovne (iná autobusová linka, električka, metro, vlak) alebo ide do centra, resp. iných MČ ktoré sú cieľom cestujúcich, či premáva počas celého dňa a týždňa, atď. V Bratislave rozhdone "nosné" autobusové linky máme.

Zial, zrejme ano.

Takže máme očakávať súťaž na 18 metrové elektrobusy?