Discussion Forum › General Discussion

Netuším ako je to skoro ráno, ale keď poobede idem 4kou z mesta smer Dúbravka tak takmer každá jedna chytí 2-4 min.meškanie na nám.Ľ.Štúra. Zato 9ka ide skoro vždy presne na minútu (ak nechytí na Blumentáli meškanie), takže zákonite sa pri tuneli stretnú. Keďže na tejto križovatke ako už bolo písané je preferencia, tak to záleží na riadení križovatky kto pôjde skôr. Vždy je to inak, raz podrží v zastávke meškajúcu 4ku a pustí 9 z tunela a druhý krát naopak (asi záleží kto je tam skôr). Ak sa dostane 9 pred 4, tak tá 9ka potom zdržuje meškajúcu 4ku. Kým spoje jazdiace po N.mesto majú v Dúbravke dostatočnú výdrž, tak spoje jazdiace na Zl.piesky sú jeden kolotoč. Tam je problém sa dostať aj na WC.

Pozn 1: zo zast.Chatam softvér nie je vidno do tunela či pred semafórom čaká električka (alebo má byť vodič jasnovidec?).

Pozn 2: ten poobedný 2:30 min (alebo 2:20?) cyklus na nám Ľ.Štúra je jeden veľký otras (z toho má električka signál voľno cca 15 sekúnd).

Mal som pocit, že to je z diskusie zrejmé, ale Ok. Umelo dopravný podnik skratku zaviedol (pretlačil) v celej Bratislave - rovnako ako umelo premenoval vozovne na depá z rovnako nezmyselného dôvodu - a snažil sa ju pretlačiť do vyhlášky k zákonu o VOD. Keby sa zaviedla jednotná skratka pre železničnú stanicu v celej EÚ, tak dajme tomu, ale že si jedno mesto v 5,5-miliónovom štáte zmení skratku vo svojom jazyku na skratku v jazyku, ktorý už ani nie je štátnym jazykom žiadneho štátu EÚ, to nie je systémové riešenie ani niečo, čo by pomohlo širšej skupine ľudí. Inteligentný človek pochopí význam Bhf., ŽST, gare, dworzec, kolodvor, vokzal, állomás aj stotis a blbcovi ani Stn. nepomôže. Zaujímavé, že ten istý dopravný podnik sa spolieha na schopnosť cestujúcich rozlíšiť 4-ku idúcu na Zlaté piesky alebo od 4-ky idúcej na ŽST Nové Mesto. Ani cieľ so skratkou Stn., ani akustické hlásenie v praxi nepomôže zamedziť javu, že pomaly na každom spoji sa nájde niekto, kto sa vypotáca na ŽST Nové Mesto, najprv pozerá ako teľa na nové varlatá a potom sa vodiča pýta lámanou angličtinou či ukrajinskou slovenčinou, ako sa dostane na Zlaté piesky (pritom by stačilo dať linke na ŽST Nové Mesto iné číslo alebo ju diagonálne prečiarknuť, aj Talian by pochopil, že "linea barrata" je "limitata").
A to, že nie je jednotné označovanie toho istého v rámci jedného IDS by som zrovna za pozitívny príklad nepovažoval.

V čom presne je rozdiel medzi ŽST a žst? Pochopím jedno ale nie druhé?

Mám pocit, že si stále nerozumieme. Ja od začiatku hovorím o skratke ŽST, Ty do argumentácie opakovane miešaš skratku žst., o ktorej debata (aspoň pre mňa) nebola.

Ďakujem za príklad použitia skratky ŽST v internej železničiarskej dokumentácii, toto rozšírilo moje obzory, fakt som bol presvedčený, že to železničiari začali používať neskôr. Kedy sa s touto skratkou prvýkrát stretli cestujúci, sa tu a teraz zrejme nedohodneme ani nedozvieme.

Skratku ŽST a Stn. určite na jednu úroveň nedávam. Zavedenie skratky Stn. ja osobne považujem za zbytočné a nesystémovo jednostranné. Zarazilo ma však oplakávanie pôvodnej skratky ŽST, ako keby to bola nejaká univerzálna, sto rokov zaužívaná skratka, ktorú každý pozná. Nie, nebola. Netvrdím, že nie je intuitívna alebo že sa mi nepáči... pokojne mohla zostať. Iba konštatujem fakt, že väčšina cestujúcich na Slovensku tú skratku nepozná, a zrejme by sa na chvíľu musela zamyslieť nad tým, čo to vlastne znamená.

Hlavne je tam preferencia, ak by L4 ostal stáť na ChS, tak by určitý čas držalo električku idúcu z tunela (kolízne smery). Stojaca L4 by zmizla z CDS systému a voľno by dostala až s električkou idúcou za stojacou L4 alebo s L4 idúcou v opačnom smere. Rozhodil by celú križovatku.

Ad.: #250724: Ďakujem za upresnenie, bolo to takto myslené.

Ad: #250725: Toto som si tiež všimol, možne je to ´´zákon schválnosti´´.
Ad: #250723:
Ad.: #250722: L4 by nemala skoro ráno vychádzať zo zastávky Chatam Sófer / smer Dúbravka / skôr, ako má uvedené v cestovnom poriadku, to by úplne postačovalo. Aspoň v tomto čase, keď sú dlhšie intervaly medzi L9 a L4.

No, ale keďže nemajú naplánované stretnutie, prečo sa rieši či sa predbiehajú? Ako má vodič L4 pri Chatamovi Soferovi vôbec vedieť či sa z tunela blíži L9 alebo nie?

tipujem, ze to niektora z nich ide neskor, ako by mala podla cp, nie? ak meska 4, v takom pripade predsa "nepusti" zelenu pri Chatam Sofer s tym, ze sa mozno spoza rohu vynori 9 z tunela. a ak ide presne a meska 9, tak podobne - ak pusti zelenu, na dalsej zastavke uz bude meskat, a ktovie, ci sa pred nu 9 vopcha (ak vodici vedia o polohe "susednej" elektricky presnejsie, nez ukazuju e-tabule - ktore tie minuty do prichodu na nejaku zastavku hadzu obcas dost od veci - tak ok, v pripade nemeskania a znalosti, ze 9 prave caka na vyjazde na zelenu, by mozno bolo mile, keby 4 pockala a pustila tuu 9 pred seba). na druhej strane - keby 4 takto cakala napriek "zelenej" pri Chatamovi, aby pustila pred seba 9, urcite by sa naslo niekolko cestujucich z tej 4, ktori by nadavali, ze kvoli zbytocnemu cakaniu zmeskali prestup na niektory autobus pri Lanfranconi.

CP a realita je rozdiel. Reálne idú 4+9 tak, že sa stretávajú na zastávke. Platí to ráno aj poobede.
Vidím to denne.

Prestupovanie cestujúcich do Dúbravky z L9 na L4.
Chcel by som požiadať obsluhu električiek č. L4, aby aj v skorých ranných hodinách / keď je redšia doprava / dodržiavali cestovný poriadok a ´´nepredbiehali´´ za tunelom / Kráľovské údolie / spoje L9. Predbiehaním L9 sa zbytočne predlžuje čakanie na prestup cestujúcich do Dúbravky.

Podľa mňa je celá zmena ŽST na Stn. iba pre turistov. Lebo predpokladáme, že sú blbí a nedokázali pochopiť, že ŽST znamená stanica, keď na nej po príchode do mesta vystúpili a videli názov zastávky, resp. displeje vozidiel, ktoré na tú stanicu išli. Znova predpoklad, že ľudia sú blbí a robíme zmenu preto, aby sme im to uľahčili.

Ja si dovolím len jednu doplňujúcu otázku. Uvádzaš, že "skratka Stn. bola zavedená umelo pred necelými 4 rokmi jedným dopravným podnikom, presnejšie jednou kanceláriou z neho, ktorá ju odvtedy nasilu pretláča", tak by som chcel vedieť, kde ju nasilo pretláča či nebodaj už pretlačil?
Lebo jediné jej použitie je na zastávkach (autobusovej a mestskej dráhovej dopravy) v Bratislave a nemám žiadnu vedomosť, že by bol akýkoľvek tlak na jej používanie inde. Príkladom toho môže byť aj to, že hneď v susednom chotári (Svätý Jur) sa takáto skratka nepoužíva.

Do včera bol termín opakovanej súťaže na nové električky. Som moc zvedavý na výsledok. Má niekto nejaké info?

Lokálne noviny z roku 1993.

Dokumenty, o ktorých som písal, boli skutočne interné, ale to nedokazuje, že sa táto skratka nepoužívala aj v komunikácii s cestujúcimi. Nejaké železničné oznamy pre cestujúcich a pod. spred roka 1990 nemám, ale považujem za pravdepodobné, že keď sa skratka vyskytla v interných dokumentoch, použila sa aj v "externých". Čím som si však istý je skutočnosť, že posledné cca štvrťstoročie sa skratka používa aj v komunikácii železníc s verejnosťou (na celom Slovensku) a je úplne prirodzená a zrozumiteľná, zatiaľ čo skratka Stn. bola zavedená umelo pred necelými 4 rokmi jedným dopravným podnikom, presnejšie jednou kanceláriou z neho, ktorá ju odvtedy nasilu pretláča (a nech sa ktokoľvek oháňa akoukoľvek názvoslovnou komisiou, aj tak všetci vedia, kto je za tým ). Hoci neviem presne, od akého dátumu a pri akej príležitosti sa slávnostne prvýkrát použila skratka ŽST v styku s verejnosťou (a budem rád, ak ma niekto doplní), jedno je isté - dávať na jednu úroveň skratku ŽST so skratkou Stn. je nezmysel.

Všetko dobré argumenty. Mám podozrenie, že norma na stavbu retardérov nie je aktuálna, resp. nezohľadňuje premávku nízkopodlažných kĺbových vozidiel. Riešenie: DPB by mal poskytnúť mestu parametre spomaľovacích prahov, ktoré umožnia prejazd kĺbových vozidiel. Mesto by následne malo na cestách, kde v súčastnosti existuje premávka MHD ako aj na cestách, kde prevádzku vozidiel MHD výhľadovo očakáva, schvaľovať budovanie iba takých prahov, ktoré budú v súlade s parametrami zaslanými DPB. Nie je to ideálne riešenie, ale aspoň by sa predišlo tomu, čo sa stalo na Mudroňovej.

Mimochodom, nie som úplne presvedčený, že na Mudroňovej bol budovaný spomaľovací pruh za účelom spomaľenia vozidiel. Skôr to vnímam ako budovanie pohodlného priechodu pre chodcov, aby nemuseli prekonávať výškový rozdiel medzi chodníkom a cestou. Ale to je jedno, slúži to zároveň ako retardér. Lenže pri určitej dĺžke vyvýšenej časti a sklonu rámp sa stretnú faktory ako rázvor náprav vozidla a dynamické účinky prejazdu a prepruženia tak nešťastne, že prejazd nízkopodlažného kĺbového vozidla spôsobí kontakt spodku vozidla s povrchom cesty.

Príklad z DNV som dal preto, lebo prebehlo 10 rokov a problém nie je odstránený. Autobusy stále nemôžu pristaviť k obrubníku zastávky Novoveská bez ničenia pneumatík. Zastávka Uhrovecká v smere z mesta už bola upravená.

Príklad z Olomouca je zasa príkladom nesúladu noriem. Neviem, podľa akej normy bol navrhnutý a realizovaný ten retardér, cez ktorý neprejdú kĺbové trolejbusy. Ale zjavne je tá norma zlá, resp. zastaralá.

Ináč ďalší príklad, nesúvisiaci sa vyššie uvedeným. Tzv. vankúše. Jeden pravidelne obchádzam medzi jeho pravou hranou a zaparkovanými autami, neprekračujem max. povolenú rýchlosť 30 km/h, často tam idem aj pomalšie. Pýtam sa, aký prínos bezpečnosti uvedený vankúš má, keď mi zmenšuje priestor medzi autom a zaparkovanými vozidlami, spoza ktorých môže vybehnúť napr. pes alebo človek. V uvedenom kritickom mieste tak zvyšuje pravdepodobnosť, že náhle vybehnutie spoza zaparkovaného auta skončí nehodou. A týka sa to aj klasických retardérov, ktoré obchádzam tak, aby som ich aspoň jedným kolesom obišiel, spravidla pravým. Využívam celú širku cesty, čo vyhláška nezakazuje, zároveň obchádzam nerovnosti na ceste. A je jedno, či sú to diery, alebo "hrby".

Internú preto, lebo v príspevku #250675 si napísal, že skratka ŽST sa objavuje v "železničných dokumentoch" od 70. rokov. Neviem, čo si mal na mysli pod týmto pojmom, na mňa to pôsobilo dojmom internej komunikácie. Okrem toho, ako som už napísal, si ja osobne z vlastnej skúsenosti nevybavujem použitie tejto skratky pred záverom 90. rokov, a keďže podobnú spomienku potvrdil aj Valec, utvrdilo ma to v názore, že skratku ŽST mohli železnice používať aj skôr, ale nie verejne.

Ale veď nenechaj ma hádať a daj nejaký konkrétny prípad (stačí opis), kde v akých dokumentoch prístupných širokej verejnosti sa pred rokom 1990 používala skratka ŽST. Ja sa nechcem hádať, rád sa nechám poučiť. Ale zatiaľ mi to do hlavy nejde, pretože som vlakom určite cestoval aj v 90. rokoch, všetky možné oznamy, skratky, tabule som čítal ako decko ešte dokonca skôr, ale na prvé stretnutie so skratkou ŽST si pamätám až zo záveru 90. rokov a u DPB.

A DPB sa podľa teba má byť účastníkom konania každej jednej komunikácie na území mesta, alebo len po tých, kde dnes jazdí. A čo nové ulice, alebo ulice po ktorých dnes nejazdí, vie DPB či si po takej ulici mesto niekedy dopravu objedná? A čo v prípade, ak po nejakej ulici DPB nejazdí, ale jazdí tam iný dopravca (môže tam mať dokonca svoju základňu) - či už autobusový, alebo nákladný. A dokonca to nemusí byť ani pravidelná linka, bohate stačí, že v danom území existuje objekt, ku ktorému z času na čas treba zabezpečiť dopravu autobusom (z hlavy ma rýchlo napadol napríklad zimný štadión v Lamači).

Správcom komunikácie je samospráva a už len nej samotnej by malo záležať na to, aby bola cesta prejazdná pre vozidlá hromadnej dopravy, verejnej obzvlášť. Ak sa správca komunikácie bude spoliehať na to, že požiadavky VHD za neho rieši DPB, tak v prípade, kedy ich DPB definovať nebude, sa na ne vykašle a problém budú mať všetci.

Príklad z DNV je nevhodný, už len na samotnom článku vidíš, že nebol problém v normách, ale ich nedodržaní a správca komunikácie na to zrejme žiadnym spôsobom nereflektoval. Na príklade z Olomouca zas vidno, že ani sám dopravca neskontroluje všetko, lebo dosť pochybujem, že by sa k stavbe trate, ktorej bude prevádzkovateľom, nevyjadroval.