Discussion Forum › General Discussion

Pre mňa je dostatočná motivácia kupovať si lístky elektronicky už len to, že si to vyklikám sám a nemusím tete za okienkom vysvetľovať, že aj toto mi vie predať

Tak logicky iný stupeň automatizácie procesov by mal byť zavedený na pošte v Dechticiach a iný na Bratislava 1.

Druhá vec je, že ako to vyzerá na pracoviskách pošty, ktoré jej zákazník nevidí. Napr. na Tomášikovej by mohli nakrúcať filmy o severokórejských pracovných táboroch.

Lenže Regiojet ide z Brna a teda od BA má mrte voľných miest - dopyt ďalej na Žilinu je nižší a nezaplní sa to, tak aspoň to doplnia tou úsekovou frekvenciou. ZSSK má kapacitu dimenzovanú na tú linku do Košíc. Ak by predávali BA-TT za dve ľudí, kúpilo by si to dosť ľudí, a už by tie isté sedadlá nevedeli predať niekomu kto ide z BA ďalej. Preto ZSSK nemá záujem o prepravu ľudí z BA do TT za zmysluplnú cenu, lebo na takom cestujúcom by vo väčšinu dní prerobili.

Žiaden normálny komerčný dopravca necieli na "čo najväčšiu obsadenosť" ale na čo najväčšiu tržbu. Preto poloprázdne večerné lety BRU-VIE s priemernou cenou letenky cez 300€ lietajú dlhé roky bez problémov, kým napr. rôzne nezmysly do Košíc sa rušia jeden za druhým, lebo hoci ľudia kričia že to vždy lietalo plné, ak je to plné za 20€, moc tržby to nespraví. Rovnako IC do Košíc ťažko urobí zisk tým že niekoho odvezie do Trnavy za dve eurá a ďalej bude viesť prázdne sedadlo.

Pri združených priehradkách robí všetko. Čiže nie je len balíky, ale aj vypláca dôchodky, platenie šekov, atď...reálne sa aj tak musí postaviť a ísť hľadať balík.
No minimálne v predvianočnom období by sa nejaký brigádnik na vyskladňovanie uživil.
Ale SP je typická zaspatá štátna/verejná inštitúcia. Radšej zaplatia desaťtisíce € na to, aby koučovali a motivovali zamestnancov k vyšším výkonom. Ideálne vopred známa firma.

Správne je sa pýtať prečo.
Napríklad teta by mohla ísť hľadať do skladu ešte predtým, než príjemca zistí, že jeho číslo sa objavilo na vyvolávacom displeji. Dokonca by teta mohla vyhľadať aj viacero zásielok na jedno postavenie sa zo stoličky.
A napr. v Alze majú taký sci-fi mód, že vydávané zásielky/tovar vyhľadáva iná osoba a iná osoba ich odovzdáva.

A čo pomôže keby sa ČK naskenoval pri vstupe? Teta to musí ísť fyzicky hľadať do skladu a hrabať sa stovkách obálok/balíkov. Na pobočkách si sektory označujú fixkou a potom si to nejakou vlastnou logikou ukladajú.
Softvérová výbava nula celých nula celých nula.

Slovenská pošta ťa tiež nechá čakať najprv na odovzdanie žltého lístka zamestnancovi a potom druhý krát na to, kým zamestnanec zásielku vyhľadá. Namiesto zoskenovania kódu zásielky už pri vstupe. Štátne firmy sú zlo a mali by sa zrušiť.

Na expresnej vrstve sa zvykne aj cieliť co najväčšia obsadenosť. ZSSK cieli čo najnižšiu obsadenosť.

Preto Regiojet predáva trasu BA - TT za 2,0€ a ZloSpol IC za 7,0€.

Len v učebnicovej poučke chýba faktor kvality, spoľahlivosti a sila konkurencie.

Definoval si, že by ZSSK mala žiadať od cestujúceho, ale protihodnotu nie.

Železnice sú práčka €. Od čias Mikuláša až naveky.

Síce maďarskú tarifu neberiem za učebnicový príklad (nezmyselné príplatky za vlaky "vyššej kategórie", povinné miestenky a pod.), ale presne toto majú oveľa krajšie marketingovo predané.
Neviem presne nájsť znenie, ale lístky cez automat sú tuším o 5% lacnejšie, a tie zakúpené cez aplikáciu až o 10% lacnejšie. Tento variant mi príde oveľa viac pochopený, oveľa viac motivujúci na nákup elektronicky.

Cestovné vo verejnom záujme by malo byť výsledkom equilibria medzi znižovaním nákladov objednávateľa a zároveň by nemalo presiahnuť určitý podiel ročných výdavkov priemernej domácnosti.

Mám za to, že súčasné cestovné vzhľadom na makroekonomické ukazovatele nespĺňa ani jedno. Je nízke aj pre objednávateľa aj pre domácnosti (tie budú samozrejme vždy nespokojné).

Samozrejme, môžeme otvoriť tému sociálnych zliav a žalostnej efektivity zssk. Ale mám za to, že problém sa dá riešiť na viacerých frontoch naraz a nezávisle od seba.

Zvyšovanie cestového

V roku 2011 vlak ťahal rušeň z roku 1972. Dnes je ten istý rušeň starší o 12 rokov a výrazne poruchovejší (alebo je ok, že bageta bežne jazdí na rýchlikoch?). Čakám na tej iste zastávke, kde sa nič nezmenilo. Idem nižšou rýchlosťou, lebo stav infraštruktúry je žalostný (viď HLS).

Čiže čo mám zohľadniť ako cestujúci? Zase stará otázka, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?
Ak sa zvýši cestovné o 100% a bude trvať 20 rokov kým sa zmodernizuje vozový park (btw, zmodernizoval sa, no poruchovosť nových/reko vozidiel je katastrofálna) a aspoň sa zapláta infraštruktúra na stav z roku

ZSSK už dávno mala na expresnej vrstve aplikovať pohyblivé ceny. BA-KE v utorok ráno o 5h 8€ a v piatok o 16h 40€. Nechápem prečo to už dávno nie je veď je to bežná prax v okolitých krajinách.

Priatelia, spomínate si, ako Slovenská pošta pred rokmi požadovala poplatok tuším 5 Sk za vypísanie potvrdenky o zaplatení poštovného?

Nejdem teraz riešiť výšku príplatku a ani spôsob. Mám za to, že marketingovo to je fail a skutočne by bolo lepšie, keby sa cestovné zrealnilo (od roku 2011 je rovnaké, kým priemerná a minimálna mzda sa zdvojnásobila, náklady sa zvýšili v priemere o 40%, takže zssk robí charitu aj vo vzťahu k platiacim cestujúcim), resp. mierne nadhodnotilo a cestujúcim, ktorí si kúpia lístok elektronicky bola udelená zľava.

Lebo výdaj fyzických lístkov vytvára objektívne náklady. A jednotkove rastu čím viac cestujúcich kupuje elektronicky.

Distribúcia lístkov (je to cenina) je fixný náklad, tlač je čiastočne fixný náklad, prenájom priestorov a ich údržba je fixný náklad, osobné náklady predavača je fixný náklad.

Tá "teta" za okienkom stojí zssk rovnakú cenu práce či si u nej kúpi lístok 1 cestujúci denne alebo 1000. Rovnako stoja náklady na priestory.

Automat na fyzické lístky je to isté len v menšom. Preto náklady sú to objektívne. A do ceny lístka by sa mali pretaviť fixne. Ale zopakujem formou zľavy pre elektronické lístky by to bolo marketingovo správnejšie. Vždy je viac sexi bonus ako v princípe trest.

Neviem, či tlačí, ale prednedávnom som dostal na cestu tam aj späť jeden lístok.

Presne tak.

A ešte k ZSSK...keď už tak veľmi potrebujú žobrať, tak to malo byť napr. 15% z ceny cestovného, max. však 0,50 €.

Kto na to doplatí? Samozrejme platiaci cestujúci. Kúpim si lístok za 0,50 € + žobračné 0,50 €. Niekto s bezplatnou prepravou zaplatí 0,- € + žobračné 0,50 €. A tú bezplatnú prepravu platím ja z mojich daní Tomu sa povie zabiť (zdaniť) dve muchy jednou ranou.

A náklady na lístok/tlač...tak prečo ZSSK tlačí na pokladníčky, aby napr. pri spiatočnom lístku vydali 2 lístky (tam, späť)? Prečo pri viacerých cestujúcich musia vydať lístky osobitne? Lebo jeden lístok = jedinečný cestujúci = číslo v štatistike. Čiže ak bolo vydaných 10 000 000 ks lístkov (vymyslené číslo), tak reálne možno bolo potrebné tlačiť 6 000 000 lístkov.

Len potom hodím do tvojho príkladu ďalšiu vec - keď zaplatíš 12 eur ročne máš všetku dopravu a platbu zadarmo či objednáš káblik za 1 euro alebo TV za 10000. Síce neviem ako to súvisí ale… možno nejak

off-topic k off-topic-u:

Neviem, odkial prislo toto pomerne casto pouzivane "na predajni", ale spisovne je "v predajni".
Takisto si idem vyzdvihnut tovar (alebo nakupit) "do predajne" a nie "na predajnu".