Discussion Forum › General Discussion

Áno, veď pripadne aj o túto možnosť by som poprosil zodpovednú osobu alebo oddelenie v DPB, ak by to tým spôsobom bolo jednoduchšie než cez identifikáciu platobnej karty. Metóda je nepodstatná – záleží len na výsledku, a tým je, aby som plastovú kreditkartu odložil do šuplíka a už nikdy v živote ju nemusel chytiť do ruky. Veď už aj nosenie samotného mobilu so sebou vždy a všade je dosť otravné, tak načo ešte aj všemožné plastové kartičky?

(Ja viem, ďalší krok bude ten, že ľudia už budú chcieť mať električenku na hodinkách, aby aj mobil mohli nechať doma, ale tak spravme zatiaľ aspoň prvý krok k mobilu.)

Zatiaľ mi to v tej sekcii Google Pay v rámci hromadnej dopravy ukazuje len nejakých 5 alebo 6 miest tuším z Ameriky alebo Austrálie, čo je teda pomerne málo na planétu so 7 miliardami obyvateľov. Keby sa Bratislava pridala k týmto angloamerickým mestám ako ďalšia „priekopníčka“ v rámci MHD a Google Pay, aspoň by na seba mohli byť v DPB hrdí a ešte by sa to dalo chápať aj ako propagácia Bratislavy v zahraničí v rámci cestovného ruchu.

Obávam sa že DPB je príliš malá ryba na to aby Google kvôli nemu úplne menil architektúru Google Pay

Čo vidím realistickejšie je že by sa useri s týmto produktom preukazovali QR kódom v "pass" sekcií.

Áno, o tom virtuálnom čísle viem. Ale to zostáva konštantné, nie? Preto stále dúfam, že pri dobrej vôli zúčastnených zo všetkých strán by sa táto prekážka dala zdolať. Zrejme by DPB musel so žiadosťou o spoluprácu osloviť aj Google, ale prečo nie? Keď dokázali zariadiť aj spojazdnenie električenky na ľubovoľnej platobnej karte, čo sa mi zdá ako značne ťažšia úloha, tak dúfam, že ani tento „medzičlánok“ virtuálneho čísla karty na mobile by nemusel byť neprekonateľná prekážka. Fakt ma štve, ak len kvôli električenke mám so sebou nosiť inak nepotrebnú kreditkartu. Ak niekto z Vás tuší, na koho konkrétneho v DPB by sa v tejto veci dalo obrátiť, prosím, napíšte. Prinajhoršom pošlem mail na všeobecnú kontaktnú adresu info@dpb.sk v nádeji, že ho posunú ľuďom, čo v DPB zabezpečovali aj funkčnosť platobných kariet, ale ak by ste niekto vedeli priamo človeka alebo oddelenie v DPB, kto také veci má na starosti, budem vďačný za kontakt.

Problém je, že Googe Pay posiela terminálu číslo virtuálnej karty vytvorené len pre účely Google Pay, nie fyzickej karty ktorá je k nemu priradená. Keďže toto číslo je odlišné od čísla fyzickej karty ktoré zadávaš to DPB systému, revízorská čítačka si nemá ako spojiť virtuálnu kartu s tvojim predplatným lístkom.

Z toho dôvodu to podľa mňa fungovať nebude.

Prosím, viete mi poradiť, ako sa zbaviť povinnosti nosiť električenku a namiesto toho mať pri sebe len mobil? Minulý rok pribudla super možnosť, že električenka sa dá nahrať na normálnu platobnú kartu, tak som si ju hodil na kreditkartu od Tesca. No a teraz pred pár týždňami sa stalo, že kreditkarta od Tesca začala podporovať Google Pay, čiže už nemusím tú kartu nosiť so sebou kvôli nákupom. Vlastne jediné, kvôli čomu by som tú kartu mal naďalej fyzicky nosiť so sebou, je to, že slúži aj ako električenka. Alebo sa mýlim? Bolo by trápne nosiť so sebou kúsok plastu, navyše od Tesca, len kvôli tej jednej veci, nie? Keď príde revízor, jeho prístroj nefunguje podobne ako platobný terminál v obchode pomocou NFC? Čiže keby som revízorovi namiesto karty priložil na jeho prístroj mobil, kde mám aktivovaný Google Pay, dokázal by revízorov prístroj identifikovať, že ide o kreditkartu, na ktorej mám aktivovanú električenku? Volal som s touto otázkou aj na hotline DPB, a tam boli veľmi ochotní, ale neboli si celkom istí odpoveďou, no tipovali, že fungovať to nebude. Skúšam sa spýtať aj tu, lebo tu vo fóre sa pohybuje veľa odborníkov. Čiže ako to docieliť, aby sme so sebou nemuseli fyzicky nosiť električenku a aby nám fungovala cez mobil? Ak to dnes ešte nefunguje, koho v DPB by sme mohli poprosiť, aby túto funkciu spojazdnili? Alebo treba poprosiť rovno primátora Valla, keď je taký progresívny?

Sám si si odpovedal - obsluha nebude, nie je pre koho.

To nemusia byť nutne SAD-istické maniere. Pri spojení s realistickými chronometrážami to funguje.

Akým spôsobom [ne]bude zabezpečená obsluha zastávky Lábske Jazero? Ani neviem či tam NAD zachádzala.

Ja keď som išiel v S25 v prvom štvrťroku tohto roka, tak vlak tam ani nezastavil (nikto nemal záujem vystúpiť ani nastúpiť). https://www.vlaky.net/galerie/916/labske-jazero-zastavka/

A to sú tam vlastne záhradky, rekreačné chatky, alebo trvalo obývané domy či čo? Napr. v Devínskom jazere nejakí ľudia normálne bývajú - majú domy (neviem či legálne).

"Motivacia zamestnancov.
Zavedenie motivacnych nastrojov za ekonomicku jazdu (%z uspory PHM)."

Neviem, ci SADisticke maniere su to prave orechove...

Páči sa mi ten Rybanského plán viac ako Rafajov. Ak to bude schopný aj presadzovať, tak dobre vybrali.

A prečo nie rovno Macejko už to počujem za zvuku plašičov holubov: "Der Regionalexpresszug im Richtung nach Gänserndorf durch Hochstetten, Ungereigen und Mannersdorf an der March ist wegen Abfahrt am Gleis 1 Bahnsteig 1."

"rýchlosť je totiž jediným benefitom čisto vlakového spojenia Záhorská/Vysoká–Bratislava"
Riešim teraz len úsek Záhorská Ves - Zohor, pretože určite sa zhodneme na tom že od Zohora do BA je už jasnou voľbou vlak, ide len o to ako ľudí do toho Zohora doviezť (a odviezť).

Keď tak pozerám na CP, vlak má jazdnú dobu 20 minút, autobus až 26 minút, takže máš pravdu že vlak je rýchlejší. Na druhej strane je výhodou busu že pre veľa ľudí stojí bližšie, čiže po započítaní pešieho presunu môže stále pre väčšinu vychádzať narovnako - plus pri buse je ešte rezerva na zlepšenie jazdnej doby zmenou odbavovacieho systému.

Poznámka: Nie je v tomto prípade pravda, že vlak by bol pomalší ako autobus – rýchlosť je totiž jediným benefitom čisto vlakového spojenia Záhorská/Vysoká–Bratislava Ale to je naozaj všetko, v ostatnom súhlasím, trať nemá potenciál a ani z hľadiska cestovného ruchu. Cestovný ruch spomínam pri istotu (keďže tu bola zmienka o 112, trate 154, 174, 187 sú tiež vďačnými terčami) a pre ľudí, ktorí vidia svet výlučne cez čísla, excelovské tabuľky a nevidia iný zmysel. Turistické vlaky na historických, nevyužívaných, lokálnych a zbytkových tratiach existujú na celom svete. Preto by sa nemali rušiť bez rozmyslu. Stupava tak dopadla, tam koľajnice chýbajú, samozrejme nie pomedzi záhradky.

Šamorín možno aj áno, ale zapojiť ho smerom do BA a nie do Kvetoslavova, ako bol pôvodne. Druhá vec je, keď sa postaví R7 a odľahčí I/63, či by v úseku Rovinka - Biskupice mohol byť buspruh. Lebo tá dnešná ponúkaná kapacita busov (SL + SAD DS) v úseku Šamorín - Ba má v rannej špičke rezervu (na rozdiel od RJ), akurát kvôli kolónam v Lužnej sa bežne stáva, že tam 30-40 minút nejde nič, a tie nahromadené busy potom idú v priebehu 10-15 minút, takže prvé dva - tri sú preplnené, potom prázdnejšie a potom ešte prázdnejšie. A plus sú tam aj iné odlišnosti, ktoré by nemuseli byť.

Trať na smer Groby a Pezinok tiež áno, je to aj v územnom pláne BSK. Otázne je či ju stavať v horizonte 5, 10, alebo 30 rokov a či potom nenastane už reurbanizácia tak, ako na západe. Tam by som aj počkal ako zamieša karty s dopravnou situáciou D4 a nové napojenia na D1 (Triblavina), a potom aká bude potrebná kapacita verejnej dopravy odtiaľ (želaná veľkosť prepravného prúdu) a tiež aké budú zdržania medzi Č. Vodou a Zlatými pieskami.

Skapacitnenie 110, 120 a 130 (v tomto poradí) - to je bez debaty, akurát o tom MatejBa nepísal, preto som reagoval že z toho, čo on vymenoval.

Rozvojove plany uchadzacov o miesto sefa DPB
https://bratislava.sk/sk/vyberove-konania-2019-predsedovia-predstavenstiev-riaditelia

Podľa mňa by Šamorín tiež mal zmysel. A ak jeho "poza letisko niečo do satelitov" znamená trať Ružinov - letisko - Vajnory - Chorvátsky Grob - Pezinok, tak tam by sa tiež dalo uvažovať (aj keď asi len v úseku Vajnory - Pezinok).

Z môjho pohľadu je kľúčové zabezpečiť nie len na trati 131, ale aj okolitých tratiach pri BA dostatočnú kapacitu na vozenie Os v intervale 30 minút + posilové REX v špičke + na 110, 120 a 130 aj diaľková doprava. Na druhom mieste vybudovanie trate cez Groby (Vajnory - Pezinok cez Čiernu vodu) a napokon koľajové prepojenie centra (!) Bratislavy s letiskom Viedeň (či už cez Wolfsthal, alebo Kittsee). To by za mňa boli také tri najdôležitejšie projekty.

Keď už nákladnú dopravu prepcháš cez preťažený uzol Bratislava, tak medzi Zohorom a Kútmi problém fakt nebudeš mať.

z Tebou menovaných by som videl v súčasnosti potrebu iba druhej koľaje Nové Mesto - Kvetoslavov (-DS).

Ta ňe?

Ale je mi jasne, ze iba trepem kraviny. Ale celkovo skoda, ze sa v BA kraji skor rusia trate a nebuduje viac novych. Zdvojkolajnenie BA - Komarno, odbocka do Samorina, poza letisko nieco do satelitov, extra kolaj alebo trat do okolia Senca a pripadny prepoj Senec - Pezinok. Pri troche snahy spojit Wolfsthal s BA a fantasmagoricky nejak prepojit zapadne trate s Petrzalkou nie len cez Nove Mesto...

Urcite by sa tu vela trati uzivilo.