Reply on: Viko #224882:
Áno, súhlasím. Je to trend, ktorý nastupuje. Ale rozhodne to nie je niečo, čo je v prevahe, najmä ak si odmyslíme väčšie mestá. Áno, tu v BA máme polyfunkčné zóny, máme office budovy vedľa rezidenčných, častokrát celé projekty ktoré obsahujú všetky typy priestorov vrátane voľnočasových. Ale prejdeš tabuľku koniec Bratislava a bum, 90 % monofunkčných bytoviek a domov na kľúč.A stále opakujem, priemerná mobilita t. j. počet prejdených km/osoba/deň na Slovensku rastie. Chceš mi povedať, že účel cesty je primárne iný ako práca?
V roku 2015 boli tri najčastejšie účely ciest tieto (prieskum k Dopravnému modelu):
1. práca (25,6
,2. voľný čas (23,5
,3. služby a nákupy (22,3
.podotýkam, že cesty sa v priebehu dňa dajú kombinovať a predpokladám, že časť tých ciest za službami a nákupmi bola indukovaná cestou za prácou. Existujú dáta, koľko % osôb ide najprv do obchodu a potom do práce, resp. opačne. Ale reálne sa nedá zistiť či pri príchode do obchodu mal človek úmysel pokračovať do práce. Nedá sa to zistiť ani v opačnom prípade, ale toto je celkom bežné.
chodec
úplne, úplne zle, tu vidno neodbornosť alebo jasnejšie pomenovanie amaterizmus pisateľa, zdroje a ciele sa nestanovujú na jednotlivé ulice, ale na urbanistické (urbanisticko-dopravné) okrsky, tieto sa vytvárajú na podklade mapy mesta, ich hranice sú väčšinou limitované komunikačnou kostrou a náplňou/využitím zástavby. V takomto okrsku sa zisťuje počet a charakteristika obyvateľov (deti, školáci, dospelí, penzisti a pod.) a počet pracovných príležitostí. A z tohoto rozboru vychádzajú hodnoty zdrojov a cieľov s ktorými sa pracuje. Matica vzťahov následne určuje hodnoty a trasy prepravných prúdov. Ak voleným politikom sa podsúvajú takéto amatérske návrhy tak zbohom koncepčné riešenie dopravy v Bratislave