Reply on: irizar #224417:
Chlapci, celkom sa mi chce spytat kolko zamestnancov mate pod sebou alebo ste niekedy viedli?Lebo moje skusenosti vravia, ze tento system meni aj zarytych vyznavacov "pracujem do vysky svojho platu" na aktivnych a iniciativnych zamestnancov.
Zaroven to oddeluje zrno od pliev. Mal som pokladnicky, ktore dokazali za hodinu odbavit 300 zakaznikov a aj take, ktore zvladli ledva 150. Preco by mali mat rovnake mzdy?
Ale tak vidim, ako hlboko je na slovensku zadubene nedasa, nemame, nedodali.
Ike
Gross contract je, že stratu dopravcu (oprávnené výdavky) financuje objednávateľ spätne na konci zúčtovacieho obdobia v plnom rozsahu. Ten zo služby nemá žiadny zisk ani stratu. Takto funguje napr ZSSK.
Net contract je, že objednávateľ pred sledovaným obdobím vypočíta náklady na jednotku dopravného výkonu (vzkm resp. vlkm) a vypočíta predbežnú stratu na konci obdobia, ktorú dopravcovi buď vopred, alebo po zúčtovacom období vyplatí. Prípadný zisk je ziskom dopravcu, rovnako ako aj strata. Takto funguje RJ na trati BA - KN.
Každý z typov má svoje riziká a výhody. Druhý typ napríklad prenáša časť rizika na dopravcu v prospech jeho prípadného zisku, takže je motivovaný k lepšiemu vzťahu k zákazníkom. To je ale teória. Napr. zmluva s RJ (na nete je dostupná) je riešené tak, že RJ vzhľadom na nastavenú predpokladanú stratu a územie, cez ktoré premáva, reálna strata nehrozí.
Prvý typ zase veľmi nemotivuje ZSSK riešiť dopravnú politiku (čo by asi ani nemali), ale zase, keď nechcú degradovať svoj komerčný produkt - IC vlaky (cestujúci to v princípe nerozlišuje), nemali by zanedbávať ani dopravu vo verejnom záujme, hoci o financie strach mať nemusia.
Tie typy zmlúv majú rôzne subtypy, ak sa nemýlim na Slovensku sú vo verejnej doprave celkovo 4 druhy zmlúv.