K rušeniu električkových tratí:
Elekričkové trate, alebo aj celé prevádzky sa môžu rušit z viacerých dôvodov:
1. Dopravný podnik, resp. mesto nemá financie na údržbu alebo opravu tratí už v zlom stave.
Tento prípad sa deje v súčasnosti v krajinách bývalého ZSSR, naposkedy ich zrušil uzbecký Taškent.
2. Dopravný podnik (ako aj tu jeden diskutujúci) má mylnú predstavu, že elekričková doprava je zastaralá, za každých okolností nerentabilná atď. - V Súčasnosti k tomuto dochádza v Rusku, hlavne v Petrohrade, v minulosti v početných mestách USA a západnej Európy. Dnes však viaceré západoeurópske a americké mestá tento krok prehodnotili a opätovne zavádzajú električkovú dopravu aspoň ako doplnok k metru.
3. V meste dochádza k náhrade za kapacitnejší dopravný dopravný prostriedok. K tomuto dochádza vo Viedni, hlavný prepravný prúd preberie metro a v uličnej úrovni postačuje v tom prípade už len autobus. Príkladom je náhrada elekričkovej linky 21 metrom U2 a doplnkovou autobusovou linkou. Tu však treba podotknúť, že vo Viedni metro nie je hlbinného charakteru a mesto má na takéto zmeny dostatok financií. Ale aj tam je rentabilita zrušenia niektorých tratí prinajmenšom otázna.
4. Električková doprava prestala byť rentabilná z dôvodu jej nadmernej kapacity v menších mestách v súvislosti s pokročilým vývojom autobusov a trolejbusov. Došlo k tomu vo viacerých mestách bývalého Československa v 50. a 60. rokoch. (Ustí nad Labem, Teplice, Opava...) Električkové trate boli často jednokolajné a po vojne v zlom stave, v tomto prípade bolo rušenie opodstatnené.
Čo sa týka Bratislavy, rušenie bratislavských električkových tratí je tu čistý nezmysel, lebo nemožno uplatniť ani jeden z vyššie vymenovaných bodov. Bratislava je pre elekričkovú dopravu ideálna veľkosťou. - Metro je nerentabilné, ale autobusy a trolejbusy nepostačujú. Navyše električkové trate v drvivej väčšine sú nateraz v dobrom stave a došlo i k výraznému omladeniu vozového parku. Naopak, žiada sa jej dalšie rozšírenie, či obnova nezmyselne zrušeného úseku po Štefánikovej ulici.
Elekričkové trate, alebo aj celé prevádzky sa môžu rušit z viacerých dôvodov:
1. Dopravný podnik, resp. mesto nemá financie na údržbu alebo opravu tratí už v zlom stave.
Tento prípad sa deje v súčasnosti v krajinách bývalého ZSSR, naposkedy ich zrušil uzbecký Taškent.
2. Dopravný podnik (ako aj tu jeden diskutujúci) má mylnú predstavu, že elekričková doprava je zastaralá, za každých okolností nerentabilná atď. - V Súčasnosti k tomuto dochádza v Rusku, hlavne v Petrohrade, v minulosti v početných mestách USA a západnej Európy. Dnes však viaceré západoeurópske a americké mestá tento krok prehodnotili a opätovne zavádzajú električkovú dopravu aspoň ako doplnok k metru.
3. V meste dochádza k náhrade za kapacitnejší dopravný dopravný prostriedok. K tomuto dochádza vo Viedni, hlavný prepravný prúd preberie metro a v uličnej úrovni postačuje v tom prípade už len autobus. Príkladom je náhrada elekričkovej linky 21 metrom U2 a doplnkovou autobusovou linkou. Tu však treba podotknúť, že vo Viedni metro nie je hlbinného charakteru a mesto má na takéto zmeny dostatok financií. Ale aj tam je rentabilita zrušenia niektorých tratí prinajmenšom otázna.
4. Električková doprava prestala byť rentabilná z dôvodu jej nadmernej kapacity v menších mestách v súvislosti s pokročilým vývojom autobusov a trolejbusov. Došlo k tomu vo viacerých mestách bývalého Československa v 50. a 60. rokoch. (Ustí nad Labem, Teplice, Opava...) Električkové trate boli často jednokolajné a po vojne v zlom stave, v tomto prípade bolo rušenie opodstatnené.
Čo sa týka Bratislavy, rušenie bratislavských električkových tratí je tu čistý nezmysel, lebo nemožno uplatniť ani jeden z vyššie vymenovaných bodov. Bratislava je pre elekričkovú dopravu ideálna veľkosťou. - Metro je nerentabilné, ale autobusy a trolejbusy nepostačujú. Navyše električkové trate v drvivej väčšine sú nateraz v dobrom stave a došlo i k výraznému omladeniu vozového parku. Naopak, žiada sa jej dalšie rozšírenie, či obnova nezmyselne zrušeného úseku po Štefánikovej ulici.
kri
- nerovnaká vzdialenosť zastavenia od nástupnej hrany (ako sa podarí)
- špliechanie na cestujúcich za mokra
- náhle vybočenia z rovného smeru pri objazde nečakanej prekážky (výtlku, skapatej mačky a pod.)
- vybočenia z rovného smeru pri zachádzaní do zastávkových ník
- jemné vibrácie vo vnútri autobusu počas počas jazdy aj počas státia
- hluk vo vnútri vozidla počas jazdy aj počas státia
- pri odjazde vozidla hluk na cestujúcich na zastávke, ktorí do vozidla nenastúpili
- ovanutie cestujúcich teplom pri rozjazde zo zastávky
- výfukové plyny (nielen) pri rozjazde zo zastávky
- čiastočky latexu z pneumatík, ktoré sa dostávajú do ovzdušia škodia zdraviu
Niečo z toho by vyriešli elektrobusy (hudba budúcnosti), ale ešte dosť by toho ostalo.