. Dokonca sa konalo aj cca hodinové prerušenie súťaže. Za ten čas sa šli mnohí prezliecť. Ako prvá tak musela hneď ráno urobiť referentka koľajovej dopravy, ktorá sa pošmykla na koľajnici a spadla do vody s blatom. Ja som sa zase pošmykol pri nastupovaní do nákladnej električky na šmykľavých drevených schodoch tak "šťastne", že sa mi pod koleno zahryzla pomerne ostrá vodiaca koľajnička posuvných dverí. 
Inak to všetko dopadlo fajn a dážď, ktorý nám najprv vadil, nás napokon len viac zblížil, takže atmosféra bola priam kamarátska . Zlatým klincom programu bolo neplánované vybavenie reprezentatívnej jazdy s Albatrosom (T3 Mod), ktorý sme kvôli "zdochnutej" batérii museli naštartovať prostredníctvom kábla z vedľajšieho KT-čka, jazdu a brzdu si PC nastavil na level "kamikadze", dvere sa otvárali a zatvárali podľa "nepotreby", pri dosiahnutí rýchlosti 64 km/h PC vypínal jazdu a pod 11 km/h automaticky brzdil. Všetkých zúčastnených sme dostatočne vyšokovali 
.
My ich máme o niečo lepšie a tak sme boli na druhom
Sarko
Ja si myslím, že KE vyhrali súťaž zaslúžene. Vodiči celý týždeň trénovali a viacmenej išlo o zvládnutie postupnosti úkonov a jednotlivých disciplín, nie poznanie trate vo vozovni. Napokon, tú si mohol každý neoficiálne odjazdiť ešte pred súťažou. Aj ostatné družstvá mali možnosť trénovať, ale ako mi hovorili vodiči z rôznych miest, buď sa im trénovať nechcelo alebo niektorí sa rozhodli ísť súťažiť na poslednú chvíľu (napr. Plzeňáci, ktorí sa umiestnili na poslednom mieste). Samozrejme, najobjektívnejšie súťaženie by bolo v nejakých ústredných dielňach, kde trať nepoznajú ani domáci. Tie však v KE nemáme a tak snáď len toľko, že o objektívnosti rozhodovali vedúci družtiev všetkých zúčastnených družstiev, ktorí si vylosovali kontrolné stanovištia pri jednotlivých disciplínach.