Reply on: Peon #154888:
Asi tak v roku 1990 som bol predvolaný na podnik na riešenie sťažnosti (pre Dunča: S KONFRONTÁCIOU!) gerontovlčice lyžiarskej, že na zastávke Kamenné námestie sústavne a úmyselne zastavujem s električkou ďaleko od nástupného ostrovčeka ? . Ja som inak na cestujúcich bol milý a mal som ich rád ale táto pani sa už nikdy s "mojou" jedenástkou z Rače na Kamenné ani späť nezviezla, na to som bol ochotný riskovať aj akúkoľvek sťažnosť, že som nezastavil na zastávke, že som zastavil 100 m pred alebo za zastávkou ale ona sa do môjho voza už nikdy nedostala. Jediné jej šťastie bolo, že vtedy som už jazdil na Juráku dvanástky a jedenástky som chodil robiť do Cífera len "z voľného", takže príliš často som jej ujsť nemohol ? .
To bol kedysi taký cech inak neorganizovaných indivíduí, živiacich sa vzájomným bojom
Peon
Moji starí rodičia majú v Dúbravke otravnú starú susedu. Pred chviľou nastúpila do Ikarusu 435 na 83-ke prvými dverami. Dievčina na prvom sedadle jej ponúkla miesto, ale stará odmietla s tým, že jej sa neoplatí sadať. A ako každému tak aj jej začala rozprávať, že ju dávnejšie privrel vodič do dverí, ako ju to stále bolí...
Na to vodič otvoril dvere na kabínke a slušne, ale zreteľne hovorí: "Držíte sa? Môžem už ísť?" Potom však stál na červenej na semafóre. Keď naskočila zelená, hovorí znova slušne a zreteľne: "Držte sa. Ja už musím ísť!" ? A išiel aj maximálne opatrne.
Potom nakoniec prijala opakovanú ponuku dievčiny na miesto na sedenie. Škoda, že som vystupoval skôr ako ona, ale som rád, že si ma nevšimla..
Na základe osobných skúsenosti mojich starých rodičov s dotyčnou osobou predpokladám, že za privretie z minulosti si aspoň čiastočne určite mohla sama a niečo si k tomu určite "dokreslila".
Pred pár mesiacmi som videl, ako po vystúpení z 83-ky sa rozkrikovala na vodiča, no nerozumel som čo. Nevšimol som si, že by ju privrel.