História žilinskej MHD od roku 1988 do súčasnosti

Autobusová verzia trolejbusovej dopravy

V roku 1979 bola obnovená myšlienka realizácie trolejbusovej dopravy v Žiline (i v iných mestách). Zaoberal sa ňou Výskumný ústav dopravný v Žiline a ideovo vychádzala z ropnej krízy v 70. rokoch. Žilina sa zároveň borila s banálnymi problémami v MHD. Podnik ČSAD v prvom rade potreboval zabezpečiť prímestskú dopravu, až potom sa riešila MHD. Chýbali autobusy a systém liniek bol neefektívny a neprehľadný. Liniek bolo priveľa, niektoré mali priveľa konečných. Chýbali nosné linky. Vypracovaná bola preto optimalizácia liniek MHD, ktorá vytvorila nosné a doplnkové linky. Nosné linky mali smerovať po hlavných trasách, mať pravidelný a krátky interval medzi spojmi a mali byť neskôr obsluhované trolejbusmi. Mestské časti a doplnkové relácie mali byť zabezpečované autobusovou dopravou. Projekt dostal názov Autobusová verzia trolejbusovej dopravy (AVTD), objednávateľom bol MsNV Žilina a zhotoviteľom VÚD v spolupráci s Dopravoprojektom Bratislava. Ideovým otcom projektu bol pracovník MsNV Juraj Popluhár. Projektu predchádzali prieskumy a analýzy. Hotový bol v roku 1985, potom boli vykonávané drobné úpravy a zrealizovaný bol k 3. 8. 1988.

K tomuto dňu vyšlo 15 liniek (oproti pôvodne 35) s novými trasami:

1 Vlčince – Košická – Žel. stanica – Polícia – Hliny – Bytčica – Lietavská Lúčka;

2 Vlčince – Nemocnica – Hliny – Bytčica;

3 Solinky – Bôrik – Nemocnica – Žel. stanica – Polícia – Nemocnica – Bôrik – Solinky;

21 Bánová – Závodie - Hurbanova – Budatín – Považský Chlmec;

22 Brodno – Budatín – Žel. stanica – Rajecká cesta – Kamenná;

24 Trnové – Celulózka – Žel. stanica – Nová Žilina – Strážov;

25 Višňové – Rosina – Celulózka – Žel. stanica – Budatín – Teplička nad Váhom;

26 Rosina – Celulózka – Žel. stanica – Budatín – Teplička nad Váhom;

27 Závodie – Kragujevská – Hurbanova – Budatín – Zádubnie – Zástranie;

28 Veľký diel – Vlčince – Nemocnica – Žel. stanica – Polícia – Hliny – Solinky;

29 Žel. stanica – Kragujevská – Strážov – Žilinská Lehota;

30 Vranie – Žel. stanica – Závodie – Hôrky – Brezany;

31 Kragujevská – Žel. stanica – Celulózka – Mojšova Lúčka;

32 Žel. stanica – Rajecká cesta – Lietavská Lúčka – Porúbka – Turie;

50 Žel. stanica – Vlčince – Bôrik – Solinky – Hliny – Žel. stanica (nočná linka).

Linkové vedenie od 3. 8. 1988 je zobrazené v schéme priamo od autora AVTD.

Zavedený bol prehľadný systém liniek s krátkymi intervalmi, bolo možné efektívnejšie nasadzovať vozidlá na linky. Tiež v prípade vynechania spoja sa skrátilo čakanie na ďalší.

Úpravy v systéme

Na základe pripomienok a po skúšobnej dobe sa pristúpilo koncom roku 1988 k drobným úpravám AVTD. Chýbalo najmä spojenie Soliniek s centrom. Z linky č. 1 sa oddelila linka č. 4 v trase Vlčince – Košická – Žel. stanica – Hliny – Solinky. Z linky č. 2 sa vyčlenila linka č. 5 s trasou Vlčince – Nemocnica – Hliny – Solinky. Linka č. 28 premávala na trase Veľký diel – Vlčince – Košická – Štúrovo nám. – Rajecká – Kamenná – Bánová. 1. 2. 1989 bola zriadená aj linka č. 6, ktorá premávala na najmladšie sídlisko Hájik po trase VÚVT – Vlčince – Nemocnica – Žel. stanica – Rázusova ul. – Hájik. V roku 1992 nastali zmeny v súvislosti s odčlenením obcí Rosina, Višňové, Teplička nad Váhom, Turie, Porúbka, Lietavská Lúčka. Obce Hôrky a Brezany nikdy pripojené k Žiline neboli. Linky MHD sem zatiaľ zrušené neboli, boli ale obmedzené. Z linky č. 1 bola vyčlenená linka č. 11, ktorá premávala až do Lietavskej Lúčky, linka č. 1 bola ukončená v Bytčici. Linku č. 26 bola skrátená po Budatín.

Prechod MHD do pôsobnosti Mesta Žiliny

Po nežnej revolúcii si občania zvolili nové vedenie mesta na čele s primátorom Jánom Slotom. Jeho cieľom bolo urýchliť prípravu a realizovať výstavbu trolejbusovej dopravy. Výstavba sa začala v júni 1992. Financovaná bola z mestského rozpočtu a prostredníctvom komunálnych obligácií mesta. Štát prispel dotáciou 50 miliónov Kčs. Mesto začalo riešiť aj nelichotivý stav vozidlového parku ČSAD zakúpením 12 vozidiel (#100 – 111) a prenajímalo ich ČSAD. Mesto síce stavalo trolejbusovú dráhu, ale bolo potrebné dohodou s ČSAD vyriešiť, kto bude trolejbusovú dopravu prevádzkovať. Padlo rozhodnutie opäť vytvoriť mestský Dopravný podnik mesta Žiliny, s. r. o. (DPMŽ), o čom rozhodlo Mestské zastupiteľstvo 6. 11. 1992. Podnik bol založený k 15. 11. 1992. Štatutárom a riaditeľom sa stal Ing. Juraj Popluhár. Podnik sídlil v areáli ČSAD na Košickej ulici, neskôr sa presťahoval na Kvačalovu ul. K 1. 4. 1993 boli na základe dohody o rozdelení kompetencií odovzdané do prímestskej dopravy ČSAD linky do samostatných obcí aj s vozidlami, ktoré na nich pravidelne premávali. Zrušené boli linky č. 11, 2532, linka č. 26 premávala od VÚVT po Budatín, linka č. 30 z Vrania po zastávku Žitná v Závodí. Na všetkých ostatných linkách prevzal dopravu od SAD 1. 11. 1993 DPMŽ.

Zaujímavosti z vozovne

Od roku 1982 nahrádzali autobusy Karosa ŠM 11 modernejšie Karosy B 731 a B 732. Prvé z nich mali automatickú prevodovku, ale neskôr bola nahrádzaná manuálnou. Pribúdali aj ďalšie článkové Ikarusy 280. V roku 1989 sa v MHD objavili aj dve Karosy C 744, nasadzované boli na linky č. 132. V roku 1991 nakrátko doplnil stav vozidiel aj článkový autobus Volvo B58-55/Wiima zo Švédska. Po vysokých záťažiach na MHD bol v roku 1992 presunutý na menej vyťaženú prímestskú linku Žilina – Kysucké Nové Mesto. V roku 1992 boli zaradené na linky MHD aj nové Karosy B 732 a B 741, ktoré zakúpilo mesto.

Prvá trolejbusová linka

Výstavba trolejbusovej dopravy bola rozdelená na dve stavby. Prvá stavba mala zahŕňať centrum, sídliská Vlčince, Hliny a Solinky. V prvej etape prvej stavby, ktorá bola realizovaná v rokoch 1992 – 1994, bolo postavené depo na Kvačalovej ul., 2 meniarne, trať linky 1 (Depo – Hálkova – Žel. stanica – Košická – Vlčince). Úpravy linkovania boli vykonané už v predstihu k 20. júlu 1994. Linka č. 1 bola presunutá z centra k depu, neobsluhovala už Hliny a Bytčicu. Sem bola presunutá po Rajeckej ceste linka 22 a na Kamennú, ktorú 22-ka predtým obsluhovala, bola presunutá linku 26 (predtým Rosinská – Budatín). Interval medzi spojmi na linkách č. 45 bol skrátený. Prvý trolejbus (Škoda 15 Tr #206) vyšiel na skúšobnú jazdu z depa na Vlčince 19. 9. 1994. V priebehu jesene 1994 boli vykonávané skúšobné jazdy. Prvý trolejbus na riadnom spoji s cestujúcimi (Škoda 14 Tr #213) vyšiel 17. 11. 1994 o 5:03 zo zastávky Matice slovenskej. Pre zabezpečenie dopravy mesto objednalo 29 kusov trolejbusov značky Škoda (14 článkových 15 Tr a 15 štandardných 14 Tr). Pravidelnú premávku otvárali len štandardné vozidlá #211 – 221, článkové vtedy ešte nemali technické preukazy. Posledné trolejbusy z tejto dodávky #222 – 229) boli zaradené do premávky až v rokoch 1995 – 1996.

Druhá až štvrtá etapa prvej stavby trolejbusovej dopravy

Práce na 2. etape začali v októbri 1994 a paralelne popri nej bola realizovaná aj 3. etapa. 2. etapa zahŕňala ulice Obchodná, Vysokoškolákov, Spanyolova a Veľká okružná, 3. etapa ulice Komenského, Hlinská, Obvodová. Bola tiež postavená meniareň Bajzova a obratisko na Solinkách. Trolejbusové linky č. 45 boli otvorené 1. 7. 1996. Na linky bolo objednaných 8 článkových trolejbusov Škoda 15 TrM #230 – 237. V priebehu roku 1997 prebiehala 4. etapa výstavby, ktorá zahŕňala krátky úsek na ulici Vysokoškolákov k zastávke Fatranská a nové obratisko pod Veľkým dielom.

Výstavba Hájika a Vodného diela Žilina

MHD ovplyvnili aj tieto dve významné stavby, ktoré zmenili vzhľad Žiliny. Na rozrastajúci sa Hájik bola predĺžená v roku 1995 linka 30 (Vranie – Hájik), linka č. 6 bola presmerovaná cez Závodie po južnej prístupovej ceste na sídlisko. V tomto roku bola tiež zriadená nočná linka č. 51 s trasou Žel. stanica – Závodie – Hájik – Nová Žilina – Žel. stanica. V septembri 1998 bola uvedená do prevádzky linka 7, zabezpečujúca priame spojenie Hájika a Soliniek.

V súvislosti s výstavbou Vodného diela bola upravená trasa linky 31. Od roku 1997 obsluhovala novopostavenú obec a končila na zastávke Pstruhová. Neskôr bola skrátená po Rybné námestie. Na druhom konci bola predĺžená až k Novému cintorínu, a to už v roku 1996 (linka 27 mala konečnú len v Závodí na zastávke Pod Hradiskom).

Druhá stavba trolejbusovej dopravy

Prvá etapa druhej stavby zahŕňala úsek na Bôriku. Začala v marci 1997 a ukončená bola v marci 1998, kedy sa ekologické trolejbusy rozbehli aj na linke 3. Druhá etapa druhej stavby prebiehala v rokoch 1998 – 2002 a jej výsledkom bola trolejbusová doprava na sídlisko Hájik. Trolejbusy nahradili autobusy na linkách 6 716. Dodané boli nové vozidlá #238 – 243. Linka 30 bola skrátená po železničnú stanicu.

Hypermarkety a závod Kia Motors Slovakia

V máji 2001 bol otvorený hypermarket Tesco na Košickej ul. a zriadená k nemu bezplatná zmluvná doprava – linka 99. V novembri tohto roku bola uvedená do prevádzky trolejbusová linka 8 k obchodnému centru Dubeň na Ul. vysokoškolákov. V roku 2008 nakrátko existovala aj linka č. 77 k zábavno-obchodnému centru MAX.

V blízkosti Žiliny, medzi Tepličkou nad Váhom a Gbeľanmi vyrástol v roku 2006 nový závod na výrobu automobilov značky Kia. DPMŽ sem zriadil od 2.10. 2006 zamestnanecké linky 2535.

Zaokruhovanie trolejbusovej dopravy

Po výstavbe Ulice Pod hájom bolo umožnené jednoduchšie spojenie sídlisk Vlčince a Solinky. S cestou bola postavená aj trolejbusová trať cez Veľký diel. Po jej výstavbe boli zaokruhované trolejbusové linky č. 5 Vlčince – Nemocnica – Hliny – Solinky – Vlčince; opačný okruh predstavovala linka č. 15) a 7 (Hájik – Hliny – Solinky – Vlčince – centrum – Hájik; opačný okruh linka č. 17). Úprava znamenala aj obmedzenie linky č. 28, ktorá bola pre neefektivitu v roku 2005 zrušená. Trasy liniek premávajúcich cez Veľký diel od 6. 7. 2004 sú zobrazené v schéme.

Tarifa a elektronizácia

Po páde socializmu sa menili ceny lístkov najmä v súvislosti s infláciou. Rozšíril sa ich predaj v automatoch. Okrem jednorazových existovali i časové mesačné a štvrťročné lístky, ktoré sa predávali v predajniach DPMŽ na autobusovom nástupišti, Nám. A. Hlinku a v Dome odborov. V roku 1998 boli do vozidiel MHD inštalované nové elektronické označovače cestovných lístkov. Predplatné cestovné lístky vo forme kupónov nahradili kontaktné čipové karty. K podstatným zmenám tarify došlo k 15. 8. 1999. Zavedená bola výkonová (tzv. spravodlivá) tarifa, pri ktorej už používatelia predplatných cestovných lístkov nemali k dispozícii neobmedzený, ale presne vymedzený počet ciest v príslušnom období. Pri jednorazových aj predplatných cestovných lístkoch vznikli dve pásma – prvé do 5 zastávok a druhé nad 5 zastávok na jednom spoji. Kým dovtedy bola medziročná zmena počtu cestujúcich na úrovni +1 až -4 %, po zmene tarify sa dostala na nelichotivú úroveň -6 až -17 %. V roku 2004 nahradili kontaktné čipové karty bezkontaktné.

Žilina mala ako prvé mesto na Slovensku v prevádzke vozidiel MHD informačný systém pozostávajúci z palubného počítača, elektronických označovačov cestovných lístkov, elektronických smerových tabúľ a akustických hlásičov na oznamovanie zastávok. Neskôr bol informačný systém prepojený s digitálnou trunkingovou sieťou na prenos dát, čo umožnilo lokalizovať polohu vozidiel v meste počas ich prevádzky v dispečerskom centre. Koncom roka 2007 boli všetky trolejbusy vybavené elektronickými LED displejmi.

Nové koncepcie trolejbusovej dopravy

Zastúpenie trolejbusovej dopravy dosiahlo po roku 2004 optimálnych 60 % z výkonov MHD. Systém liniek však bol neprehľadný. Linky 1 6 7 a 17 mali prinajlepšom 30-minútový interval. DPMŽ preto vypracoval a od 21. 1. 2006 uviedol do platnosti Novú koncepciu trolejbusovej dopravy, založenú na skrátení intervalov a znížení počtu trolejbusových liniek. Zavedené boli nosné linky č. 3 (bez zmeny trasy), 13 (Vlčince – Solinky – Hliny – centrum a späť), 4 (Vlčince – košická – centrum a späť), 14 (Vlčince – Nemocnica – centrum a späť), 6 (Hájik – Žel. stanica – Nemocnica – Carrefour) a 16 (bez zmeny trasy). Spolu s nosnými linkami existovali doplnkové linky č. 2 (autobusová linka s plánovanou zmenou na trolejbusovú po dostavaní príslušnej infraštruktúry; bezo zmeny trasy) a 7 (Hájik – Hliny – Solinky). Nová koncepcia trolejbusovej dopravy však znamenala okrem atraktívnejších intervalov v najzaťaženejších smeroch a sprehľadnenia systému aj zvýšenie počtu prestupov a slabé spojenie v doplnkových úsekoch, najmä na trase bývalej linky č. 5. Niektoré linky smerujúce na rovnaké sídlisko tiež jazdili v centre protismerne, čím nebolo možné ich zosúladiť do prekladu. Na základe podnetov cestujúcich preto od 1. 10. 2007 bolo zavedené nové trasovanie trolejbusovej dopravy, ktoré je s malými zmenami v platnosti dodnes.

◄ 1963 - 1988  

1.11.2013
-Peter Šimko, Majo-