Pekné, len prečo je tam napísané, že "pripravujeme školský autobus"? Veď jeden tu už jazdí, dokonco ho už stihli aj ukradnúť ☺ Alebo ho pripravujú v DPMŽ a tento od SAD sa neráta
Papyr a spol.:Pomerne slušný zoznam miest s trolejbusovými prevádzkami zrušenými,funkčnými aj plánovanými má Mattis Schindler.V Eberswalde (jedna z troch zachovaných trolejbusových prevádzok v SRN) má aj vlastnú 9Tr a 14Tr01.Adresu jeho webu spamäti neviem ale keď si do Google napíšete Obus Eberswalde,tak vám to vylezie.
No tých miest s trolejbusom je okolo 300-400. Ja som si kedysi robil zoznam, ale je to ťažké, trolejbusové prevádzky veľmi rýchlo vznikajú i zanikajú. Napríklad v EU vznikla v roku 2003 prvá trol. trať vo Švédsku v Landskrone a v najbližšej dobe sa bude rušiť myslím Salzburg. A strašne ťažko sa získavajú informácie o niektorých prevádzkach-napríklad v Číne má každé druhé mesto 4-5 miliónov obyvateľov a väčšinou majú trolejbusy. Ono udržať len databázu trasovania trolejbusov v ex-ČS aktuálnu je strašne namáhavé. Napríklad práve včera prešiel prvý trolejbus po novej trati v Ústí nad Labem... Proste autor takej stránky bude mať čo robiť, keď to bude chcieť mať up to date.
"pripravujem jednu internetovú stránku, kde by mali byť všetky mestá, kde je, bola alebo sa pripravuje, trolejbusová doprava. - povedal Juraj". Škoda, že sem-tam nedá Juraj nejaký príspevok aj do tohto fóra ako ešte nedávno bolo pravidlom. Aj keď sú tu nejaké kritické články, sú to názory jednotlivcov a je to všetko v rámci slušnosti. Koľkokrát by sme potrebovali vedieť nejaké novinky z oblasti dopravy v DP, bohužiaľ sme tu ako osamelí bežci....
Jasne, jasne, to som len tak na pripomenutie. Inak tych destinacii tam bolo viac, myslim aj Bytcica. DPMZ zrejme hned po prvom roku tejto "akcie" zistil, ze moc ludi to vyuzivat nebude.
Tie mimoriadne spoje z Vrania a Zástrania na polnočné omše do centra sú už zbytočné, lebo medzitým si postavili v Zástraní vlastný kostol a stali sa aj samostatnou farnosťou. Vranie patrí do farnosti Brodna a tam to peši nemajú veľmi ďaleko.
hlásič zastávok je na princípe prejdenej dráhy vozidla - čiže podľa vzdialenosti medzi jednotlivými zastávkami hlási dané zastávky. má to však svoje nevýhody - napr. ak je nejaká obchádzka alebo zachádzka, hlásenie sa rozpadá a musí zasiahnuť vodiť, aby upravil postupnosť hlásení...
novšie systémy pracujú so snímačmi GPS, kedy každá zastávka má svoje súradnice a po priblížení ku daným súradniciam podľa nastavenia systému tento spustí ohlásenie danej zastávky...
Poznamka: u vyhybiek ovladanych prudovym odberom zalezi znacne na citlivosti snimaca. Niekde dokonca vodici pred takouto vyhybkou vypinaju kurenie (a za nou ho zase zapinaju), aby senzor nepovazoval odber prudu pre vykurovanie za "odber prudu pri jazde" a neprehodil zbytocne vyhybku
System palubnych pocitacov firmy Mielec, ktore pouzivaju v Ziline, vyhlasuje zastavky podla prejdenej vzdialenosti. Ine systemy to maju viazane na otvorenie dveri, alebo dokonca priamo na stlacenie tlacidla vodicom.
Ovladanie vyhybiek je bud 1) odberom prudu alebo 2) radiom.
1)
Ak je vyhybka ovladana odberom prudu, musi mat niekde na troleji pred vyhybkou predradeny snimac. U starsich vyhybiek typu Kremnica (dnes len v BA a PO) stoji tento snimac vacsinou samostatne, jeden preves pred vyhybkou. U novsich, podvesnych trubkovych vyhybiek (take su aj v Ziline, tie starsie) je senzor priamo na vyhybke tesne pred rozvetvenim stop.
Toto ovladanie (podla odberu prudu) sa v praxi da realizovat dvoma sposobmi. Bud ma vyhybka nastaveny defaultny "priepustny" smer, do ktoreho je vzdy nasmerovana, a "zaverny" smer, do ktoreho si ju moze nasmerovat vodic. Zaverny smer sa okamzite po prejazde vyhybkou zrusi a vyhybka sa prestavi do priepustneho smeru. V Presove mame pri starsich vyhybkach cedulku s modrou a cervenou sipkou, modra vyznacuje priepustny a cervena zaverny smer. Spravne by mala byt vyhybka nainstalovana tak, aby zaverny smer bol podla CP menej vyuzivany ako priepustny.
Ak nie je definovany zaverny a priepustny smer, vyhybka zostava v tom smere, v ktorom ju zanechalo naposledy iduce vozidlo. V takom pripade sofer prehodi vyhybku len vtedy, ak mu jej momentalny smer nevyhovuje. Na vyznacenie smeru prehodenej vyhybky sa pouziva LED displej (Zilina pri Policii, alebo prazske elektricky vsade).
Samotny prudovy snimac funguje asi takto: Vystupny signal = 0, ak vodic prejde snimac bez stlaceneho pedalu jazdy a bez elektrodynamickej brzdy. Vystupny signal = 1, ak vodic prejde snimac pod jazdou. Ale vacsinou zaroven musi stat na brzde, aby sa prilis nerozbehol, ked uz teda stoji "na plyne". Preto, ak si chce trolejbus prehodit vyhybku, vodic pridava a sucasne brzdi.
2)
Druha moznost je vyhybka ovladana radiom. Tieto vyhybky su v podstate vsade tam, kde je instalovana armatura Elektroline. Nemaju zaverny a priepustny smer, ich polohu signalizuje LED displej a prehadzuju sa stlacenim tlacidla na pristrojovej doske. To vysle radiovy signal o danej frekvencii, ktoru snimac umiesteny pri tom LED displeji zachyti a vyda pokyn k prestaveniu vyhybky. V jednom meste sa VZDY pouziva viac frekvencii, obvykle 3-4, pretoze na jednej krizovatke byva rozbiehavych vyhybiek viac a ak by mali rovnaku frekvenciu, prehodili by sa vsetky. Niektore mesta to riesia doplnkovymi tabulami pri vyhybke (pre kazdu frekvenciu napr. ina farba, na palubnej doske farebne tlacidla odlisnej farby), niektore mesta pouzivaju roznofarebne LED displeje podla "farby" vyhybky, niektore pouzivaju cisla alebo pismena. Konkretne napr. v PO je pri radiovej vyhybke na stlpe, ktory ju nesie, siva krabica o velkosti asi 50*30 cm, na ktorej je nalepena farebna bodka - cervena, modra, zelena atd.
1. zmenu vyhybky ovlada vodic
2. ovlada sa radiom (vodic stlaci tlacitko), alebo jazdou - bud vodic pridava (a sucasne brzdi aby sa nerozbehol) "Z", alebo ide bez "plynu" - vtedy tam ma znacku "V".
Uz dlhsie ma zaujimaju dve veci:
1. Ako sa prehodi vyhybka, ked chce trolejbus odbocit z priameho smeru?
2. Preco trolejbus pri prejazde cez vyhybku sucasne brzdi aj akceleruje? To si vsimam pravidelne najma na krizovatke medz zast. Halkova a Policia s smere k Policii.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Papyr
1)
Ak je vyhybka ovladana odberom prudu, musi mat niekde na troleji pred vyhybkou predradeny snimac. U starsich vyhybiek typu Kremnica (dnes len v BA a PO) stoji tento snimac vacsinou samostatne, jeden preves pred vyhybkou. U novsich, podvesnych trubkovych vyhybiek (take su aj v Ziline, tie starsie) je senzor priamo na vyhybke tesne pred rozvetvenim stop.
Toto ovladanie (podla odberu prudu) sa v praxi da realizovat dvoma sposobmi. Bud ma vyhybka nastaveny defaultny "priepustny" smer, do ktoreho je vzdy nasmerovana, a "zaverny" smer, do ktoreho si ju moze nasmerovat vodic. Zaverny smer sa okamzite po prejazde vyhybkou zrusi a vyhybka sa prestavi do priepustneho smeru. V Presove mame pri starsich vyhybkach cedulku s modrou a cervenou sipkou, modra vyznacuje priepustny a cervena zaverny smer. Spravne by mala byt vyhybka nainstalovana tak, aby zaverny smer bol podla CP menej vyuzivany ako priepustny.
Ak nie je definovany zaverny a priepustny smer, vyhybka zostava v tom smere, v ktorom ju zanechalo naposledy iduce vozidlo. V takom pripade sofer prehodi vyhybku len vtedy, ak mu jej momentalny smer nevyhovuje. Na vyznacenie smeru prehodenej vyhybky sa pouziva LED displej (Zilina pri Policii, alebo prazske elektricky vsade).
Samotny prudovy snimac funguje asi takto: Vystupny signal = 0, ak vodic prejde snimac bez stlaceneho pedalu jazdy a bez elektrodynamickej brzdy. Vystupny signal = 1, ak vodic prejde snimac pod jazdou. Ale vacsinou zaroven musi stat na brzde, aby sa prilis nerozbehol, ked uz teda stoji "na plyne". Preto, ak si chce trolejbus prehodit vyhybku, vodic pridava a sucasne brzdi.
2)
Druha moznost je vyhybka ovladana radiom. Tieto vyhybky su v podstate vsade tam, kde je instalovana armatura Elektroline. Nemaju zaverny a priepustny smer, ich polohu signalizuje LED displej a prehadzuju sa stlacenim tlacidla na pristrojovej doske. To vysle radiovy signal o danej frekvencii, ktoru snimac umiesteny pri tom LED displeji zachyti a vyda pokyn k prestaveniu vyhybky. V jednom meste sa VZDY pouziva viac frekvencii, obvykle 3-4, pretoze na jednej krizovatke byva rozbiehavych vyhybiek viac a ak by mali rovnaku frekvenciu, prehodili by sa vsetky. Niektore mesta to riesia doplnkovymi tabulami pri vyhybke (pre kazdu frekvenciu napr. ina farba, na palubnej doske farebne tlacidla odlisnej farby), niektore mesta pouzivaju roznofarebne LED displeje podla "farby" vyhybky, niektore pouzivaju cisla alebo pismena. Konkretne napr. v PO je pri radiovej vyhybke na stlpe, ktory ju nesie, siva krabica o velkosti asi 50*30 cm, na ktorej je nalepena farebna bodka - cervena, modra, zelena atd.