Reakcia na: Jozef #1684:
o tych okolitych obciach pri Ziline viem, oddelilo sa ich trochu vela od Ziliny, ved aj preto teraz zije v Ziline necelych 86 tisic ludi... . Pozeral som statistiky a v roku 1986 zilo v Ziline 96 tisic ludi, v roku 1991 97 tisic ludi a potom uz sa pocat neustale znizoval, a tusim sa este aj znizuje. Inac tiez som sa dival na mapu Za a je normalne neskutocne, kolko pozemku vlastnia okolite obce a ako malo Zilina. Tie katastralne uzemia by mali robit take velke, podla toho kolko v danej obci alebo meste zije ludi, ale urcite je divne, ked napriklad nejaka 2-tisicova obec ma tolko pozemku, ako 20-tisicove mesto...
U autobusov tam samozrejme rozdiel je, ale u trolejbusoch v sedle a cez vikendy nie, lebo za energiu podla toho kolko jej spotrebujes v case najvacsej spicky. No snad to tu niekto vysvetli lepsie ako ja, clovek nevyznajuci sa do elektriny ?
Jozef
Spájanie miest v minulosti neprinieslo želateľný výsledok a predpokladám, že nebude ani v budúcnosti. Je mnoho príkladov, keď zlúčené mestá do aglomerácie sa napokon po roku 1989 rozpadli, lebo každý sa cítil ukrivdený. Napríklad mestá Martin a Vrútky sa po prevrate oddelili a dnes len domáci vedia, kde je hranica medzi nimi. Je tam ulica, kde na jednej strane rodinné domy patria do Vrútok a druhá strana do Martina. Pritom nepociťujú ani jedni ani druhí, aby sa spájali. Bolo aj odčleňovanie obcí od väčších miest, ktoré boli ich súčasťou a budovali sa už ako jeden celok. Boli už súčasťou mestskej aglomerácie a ich odčleneím sú doteraz stále problémy. Napr. Kežmarok a Ľubica, Spišská Nová Ves a Smižany, extrémny prípad Prešov a Ľubotice a mnohé ďalšie. Aj v Žiline je prilepená na mesto Lietavská Lúčka, napr. málokto vie, že kataster obce Rosina sa takmer dotýka sídliska Solinky. To sa týka aj iných miest, a potom sú problémy s urbanizáciu väčších miest. Toto sú problémy miest a v spájaní vzdialených miest nevidím zmysel, skôr som za iný druh spolupráce.