Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Obávam sa, že ak by nebola snaha vybudovať trolejbusovúd dopravu, tak dodnes mestskú dopravu zabezpečovala žilinská SADka. Čo sa týka vozového parku, ten by sa zrejme vyvýjal obdobne ako v iných mestách na Slovensku, tzn. ešte tak 2 roky dozadu by tu vo veľkom jazdili Ikarusy a 700-vkové Karosy (teraz nech každý posúdi, či sú konštrukčne modernejšie ako 14/15Tr), nastupovalo by sa len prednými dverami... Nebyť AVTD z roku 1988 mestská doprava by sa nijak neodlišovala od iných provinčných krajských miest na Slovensku.

Čo sa týka krásy trolejového vedenia, tak by som odporúčal návštevu rakúskeho Salzburgu (krásne mesto a kilometre trolejbusového vedenia). Mimo to nemám pocit, že by (možno mimo Kuzmányho v križovatke s Hurbanovou) trolejové vedenie nejak narúšalo estetiku mesta.

Ad trolejbusová doprava:

Vysoké zriaďovacie náklady sú jednoznačne negatívom trolejbusovej dopravy. No žilinská sieť je už prakticky vybudovaná a okrem "drobných vylepšení" myslím už ani nie je priestor na jej expanziu vo väčšom meradle. Skúsenosti z iných miest hovoria o životnosti trolejbusovej dráhy cca 40 rokov. Je teda aj v prípade Žiliny pravdepodobné, že nasledujúce desaťročia sa už nebude musieť do tratí tak dramaticky investovať, postačí systém udržiavať.

Voči konštrukčne zastaralým vozidlám by som sa ohradil. Ak by v Žiline trolejbusy neboli, typickým obrázkom Žiliny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou stali desiatky Karos B 741. Bol by to nejaký konštrukčný krok vpred?
Súčasné trolejbusy pomaly tiež budú končiť a začne sa obnova trolejbusového parku.

Téma trolejového vedenia je skutočne akurát tak na polemiku. Je mnoho krásnych miest, ktoré zadrôtované nie sú a mnoho takých, ktoré sú zadrôtované omnoho viac ako Žilina.

ospravedlnujem sa ostatnym ucastnikom fora,ze tu pisem mimo temu mhd,ale nedalo mi...

stale som nepochopil to,ze nam nechces brat iluzie.pisal som tu snad nieco o tom,ze letisko zilina sa stane nejakym vyznamnym,dolezitym siroko daleko?v kt. prispevku?jednoducho si sem prisiel,zacal si mudrovat,poucovat nas,len preto,ze pracujes v tejto oblasti a nejak si mal asi nutkanie nam chlapcom z maleho mesta napisat,ze ake velke,dolezite letisko tam v tej prahe mate.napisal si tu,ze varsava a budapest ani zdaleka neatakuju hranicu 10mil cestujucich...napr. budapest ma za prvych 10 mesiacov tohto roka 8.2mil-to pre teba znamena,ze ani zdaleka neatakuje hranicu 10mil?co si tu chces dokazat?my tu vsetci vieme ake to mate super letisko,akurat,ze sme ho mnohi aj osobne navstivili a vieme si to porovnat s inymi letiskami v podobne velkych metropoliach-a prepac,ale je to bieda,nestaci vybudovat jeden novy terminal.no a teraz nam tu napis,ze ale take v ziline ani v bratislave nikdy nebude ?

O témach mimo MHD na tomto fóre s tebou diskutovať nebudem.

Tretím ekonomicko-hospodárskym centrom Slovenska je pól osídlenia Žilina-Martin, nie samostatná žilinská aglomerácia. Práve preto Žilinsko-martinské ťažisko osídlenia mohlo (a ešte stále môže) mať vybudované moderné medzinárodné letisko s odpovedajúcimi parametrami v priestore Turčianskej kotliny (neporovnateľne priaznivejšie atmosferické a priestorové podmienky), s čím nakoniec počítala aj Štúdia o vývoji osídlenia a komplexnej infraštruktúry na Slovensku.
To „čokoľvek sa v meste budovalo“ sa väčšinou zosmiešňuje a neguje samo krátkozrakými amatérskymi riešeniami a hurásystémom projektovania a budovania. Potľapkávanie sa po pleciach nezakryje odborné fakty a tvrdú realitu.

Sídlisko Hájik
Nezmyselne sa zahusťuje plocha Hájik 1 a Hájik 2. Mesto dlhé roky ignoruje prípravu výstavby Hájika 3 a 4 (potenciálne 5 a 6) – nevykupujú sa pozemky, nebudujú inžinierske siete.

Prieťah I/18
Starý prieťah (Bôrik, Hliny, nemocnica) – najväčším negatívom je dodnes nedobudované odhlučnenie. Nový prieťah (Na Horevaží-ľavobrežná) – úrovňová križovatka Košická, jednoprúdové vetvy na rozhodujúcich uzlových križovatkách.

Trolejbusová doprava
Jednostranné „čiernobiele“ hodnotenie nie je možné.
Pozitíva : ekologická doprava s nulovými priamymi emisiami, výhodné trakčné vlastnosti v kopcovitom teréne.
Negatíva : vysoké zriaďovacie náklady (výstavba siete a zázemia prevádzky), konštrukčne zastarané vozidlá (Š14,15Tr).
Polemika : je vzdušné trolejové vedenie so stĺporadím mestotvorným alebo esteticky rušivým prvkom ...

Na záver „leteckej“ diskusie chcem pripomenúť, že žilinská aglomerácia je tretím ekonomicko-hospodárskym centrom Slovenska, význam oblasti bude neustále narastať, a tým samozrejme aj význam dopravy či už železničnej, cestnej, mestskej a spomínanej leteckej.
České aerolínie (ČSA) 15.7.2004 obnovili takmer po 25 rokoch (28.3.1981) pravidelnú leteckú linku Žilina – Praha. Obnovenia leteckej linky Praha - Žilina a otvorenia terminálu sa zúčastnili aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, ktorý vtedy povedal že „bude prínosom nielen pre žilinský región a rozvoj jeho cestovného ruchu, ale aj pre samotné Slovensko.“ Neviem či vtedy (2004) aj prezident ČSA Jaroslav Tvrdík a predseda dozornej rady spoločnosti Letisko, a.s. Žilina George Trabelssie ako aj primátor Žiliny otvárali terminál a linku ako „neuskutočniteľnú chimériu, ktorú si vysnívali hlavne niektorí politici" (skarpo). Asi aj jeden z akcionárov Žilinskej letiskovej spoločnosti, Žilinský samosprávny kraj trpí chimériou, keď povedal, že sa chce „podieľať na významných rozvojových aktivitách, akou je aj modernizácia a rozšírenie služieb žilinského letiska.“ Od budúceho roka sa otvorí druhá linka a verím, že sa nájdu prostriedky aj na predĺženie dráhy.
Žilina mala v minulosti a má aj teraz „šťastie“ na ľudí, že čokoľvek sa v meste budovalo tak sa to muselo negovať a zosmiešňovať. Tak to bolo aj s výstavbou sídliska Hájik, cestným prieťahom I/18 ako aj trolejbusovou dopravou.

Juraj:
Toto je oficiální pojmenování!! Ne můj výmysl. Ano, velikost letišť se měří podle počtu odbavených cestujících. To jakou mají rozlohu či délku drah vůbec nehraje roli. Velikost měst se také uvádí přes počet obyvatel a ne přes kilometry čtvereční.

Mza:
Orientujete se špatně. Letiště se řadí do určitých skupin. Můžeme tvrdit, že Poprad je větší vesnice, protože tak působí. Přesto vesnicemi jsou obce s počtem obyvatel do.....

Regionální letiště jsou letiště s kapacitou do 100 000 cestujících. Pokud jsou tedy letiště Vídeň či Praha významná letiště střední Evropy, pak se Vás ptám, jak nazýváte letiště významná pro region-žilinský, popradský atd.? (Okresní?)

Letiště Atlanta je nejvetší letiště světa, přesto má význam sotva +- do vzdálenosti 1000 km od Atlanty. Je to tedy také regionální letiště v rámci USA?

Kristapána, kdo tu tvrdil, že mají letiště VIE a PRG celoevropský význam? Padl tady snad takový názor? Mimochodem, letiště Praha odbavuje 22% tranzitních cestujících - tj. více jak 2 miliony pasažérů v Praze přestupuje. Tzn., že se nejedná JEN o letiště významné pouze pro středoevropský region. Takové linky do USA jsou z více jak 70% plněny cestujícími z východní Evropy.

"kedze som menovane letiska osobne navstivil"
To je hezké, já na jednom pracuji - na odboru zabývající se rozvojem letišť. Proto jsem si myslel, že by někoho mohlo zajímat jakou má D.Hričov budoucnost. Nečekal jsem slovíčkaření typu - já to vidím takhle. Důležitá jsou fakta.

A aby bylo jasno. Mým příspěvkem jsem chtěl reagovat na to, že by snad někdy mohla mít Žilina dálkové linky. Nikdo nepřeceňoval význam letišť PRG či VIE, jen jsem uváděl jak na tom letecká doprava vůbec je a některým jsem chtěl otevřít oči a do problematiky je zasvětit. Nerozumím oč Vám jde? Ostatní snad pochopili.

Asi si si neprecital moj prispevok, ked takto pises. Mozem zobrat meter, pasmo alebo policajne kolecko a dokazem ti, ze tvoje "pojmenovani lestist" je "na vode". Pokial nenapises "podla parametru poctu prepravenych osob". Lebo som ti vysvetlil, ze tych parametrov je viac, tak pri porovnavani VZDY musis uviest, podla ktoreho parametru uvadzas poradie ty, co si neurobil. Podla mna najvacsie letisko je v Californii /uvadzam parameter - dlzka drahy cca 15 km/, kde pristavaju raketoplany a ktore podla parametru poctu prepravenych osob je jedno z najmensich na svete! Uvadzanie toho parametra je fakt dolezite, vidis ako to skresluje.

Mza:
Praha v roce 1991 odbavovala 1,6 mil. pasažérů. Poprvé hranici deseti milionů překročila v roce 2005. Nikdo z ní nedělá něco extra. Mé přirovnání sloužilo k tomu, aby se tu pár lidí dokázalo orientovat.
Rozhodně už, ale nemohu souhlasit, že Vídeň či Praha jsou regionální letiště. Regionální letiště mají kapacitu do jednoho milionu cestujících a tuto hranici překročila dnes už i Bratislava. Pojmenování letišť zní asi takto:
velká interkontinentální - nad 25 mil.
velká - 10-25 mil.
středně velká - 1-10 mil.
malá regionální - 100 tis.-1 mil.
malá - do 100 tis.

"Vieden aj Praha su obe male regionalne letiska s par linkami mimo kontinetu,nic extra."
Vídeň je 25. největší letiště v Evropě a Praha 30. Netroufl bych si o letištích s provozem 600 letadel denně, 50 000 odbavenými cestujícími za den, 5-15% růstem za rok a s běžným provozem velkých letadel (nad 200 cest.) tvrdit, že se jedná o malá regionální letiště.

Zavolaj 5643 741 a dohodni termin.

precital si si spravne moj prispevok?ja prave tvrdim,ze na linku soul-zilina je nase miniletisko absolutne nevybavene(okrem ineho),takze nam tu nepises nic nove.praha prekonava hranicu 10mil cestujucich az v poslednych rokoch(myslim,ze prvy krat min. rok),tak tu z nej nerob nieco extra(nad 10mil.).Vieden aj Praha su obe male regionalne letiska s par linkami mimo kontinetu,nic extra.

Juraj: Dobry den, idem za Vami s takym problemom, ze mam pracovat na jednej semestralke (ide o tvorbu lubovolneho modelu a jeho odsimulovanie) a potrebujem ziskat lubovolne data, a tak ma napadlo, ci by sa nejako nedalo ich od Vas ziskat. Napriklad vytazenie jedneho vozidla pocas celeho dna a pod, pretoze este neviem ake data mate a co je mozne poskytnut. Ak by sme sa nejako mohli dohodnut kontaktujte ma prosim na moj e-mail zoza81@azet.sk

Predpokladám, že do tej frekvencie rátaš aj premávku aeroklubu a ŽU ?

Teraz chvilu vynimocne nebudem suhlasit.

1/ Letisko Zilina nie je chimerou, ale uz niekolko rokov medzinarodnym letiskom. Ak medzinarodne letisko charakterizuju vlastnosti
a/ lieta sa medzinarodne, t.j. do a zo zahranicia /na rozdielo od vnutrostatneho letiska/
b/ funguje na nom sluzba cudzineckej policie a colnici
c/ letisko sa ako zdrojove alebo koncove letisko /samozrejme s prestupmi/ nachadza v databaze medzinarodnych destinacii,
tak vsetky tieto podmienky Letisko Zilina splna.

Letiska je mozno hodnotit roznymi charakteristikami. Jedna z nich je pocet cestujucich, druha dlzka vzletovej a pristavacej drahy /drah/, tretia navigacne vybavenie, stvrta maximalna tonaz /"velkost"/ lietadiel, no a dalsia pocet vzletov a pristati za rok /frekvencia letiska/. No a o Letisku Zilina mozno jednoznacne povedat a cislami dolozit, ze je najfrejventovanejsim letiskom na Slovensku.

Mne iluzie neberies, v podstate si napisal inymi slovami co ja. Akurat ja som to napisal z pohladu technickeho a ty personalneho.

Mas dobre informacie.

Ked bude dostatocna kapacita vozidiel, uvazuje sa na tom. Uz je pripravena ja tarifa. Ale v sucasnosti sa tam ledva zmestia zamestnanci a situacia sa este pritvrdi, tak to este chvilu nepojde. Ale neskor ano.

Treba napisat, preco by sa mala pritvrdit. Povodne sa uvazovalo so zvazanim z vacsich dialok specialnymi autobusmi, ako je to u VW. Vedenie firmy vsak pred kratkym casom rozhodlo, ze namiesto organizovania specialnej dopravy bude radsej preplacat pracovnikom cestovne. Ma to 2 dosledky:
1/ Cast pracovnikov sa nedovezie specialnymi autobusmi pred firmu, ale na aut.st. a zel.st ZA, ktori zvysili naroky na dopravu L 25 a 35.
2/ Aj tym mnohym pracovnikom, ktori sa planovali vozit osob.autami /a percentualne sa s touto skupinou planovalo pri vypoctoch dopravy/, sa dnes viac opati vozit MHD a tiez navysuju pocty na L 25 a 35.

Od marca-aprila sa zacne 2. zmena a ocakava sa, ze sa to trocha rozptyli.

Nekaz nám eufóriu predvolebných sľubov ? .
"Medzinárodné" letisko Žilina-Hričov je neuskutočniteľná chiméra, ktorú si vysnívali hlavne niektorí politici, a to aj v súvislosti s považským variantom diaľničnej siete a križovatkou D1+D3 pri ňom. Letisko vzniklo v sedemdesiatych rokoch ako náhrada za zrušené letisko Brezovský Majer (dnes sídlisko Vlčince). Slúžilo prevažne VŠDS a aeroklubu. Leží v stiesnených pomeroch, ktoré znemožňujú efektívnu prestavbu a využitie. Už v 60.-rokoch bolo pre budúcu aglomeráciu Žilina-Martin a celú spádovú oblasť severozápadného Slovenska naprojektované veľké letisko v oblasti Turca pri Martine, kde sú najlepšie podmienky na leteckú dopravu na Slovensku (Arch.Juraj Turzo, Možnosti komplexného rozvoja osídlenia v podmienkach stredoslovenského kraja atď.).