Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Áno, pri takomto využité nie. Ale v momente, keď to nafázuješ do verejnej sitet, tak platí to, čo som napísal. A samozrejme každému ide o predaj elektriny do verejnej siete keďže kvôli tlaku a lobbingu zelených debilov je jej cena deformovaná a predaj pseudoekologickej elektriny je mimoriadne lukratívny kšeft.

ja som len zvedavý, či naozaj sa zrealizuje tá električka, s ktorou ráta ÚPN mesta. Ale dovtedy ešte času dosť. ?

a o tom ako jazdia, radsej ani nejdem hovorit...samy spolah

Re #6246 S499.1023: myslim ze by bolo skor ako veterne, solarne a rozne nespolahlive elektrarne vhodne dostavat precerpavaciu vod. elektraren Ipel, kedze PVE sluzi vpodstate ako taka bateria (v spicke elektrinu vyraba, mimo nej je spotrebic), dokaze energiu uskladnit. Keby mame viac PVE, bezne vodne elektrarne by mohli bezat stale, pretoze pokial viem teraz vyrabaju energiu len pocas spiciek

Zaujimave by to bolo vtedy, keby ukazali aj licencie, podla ktorych jazdia. Ale to by bol veeeeelky problem...

Malicko by som si dovolil nesuhlasit. CELY vykon pri rozumnom vyuziti nie. V Holandsku som pri navsteve jedneho velkeho sportoveho centra videl vedla neho veternu elektraren, ktora zohrievala vodu v bazenoch. Ako rychlo sa tocila, tak zohrievala. Ked sa pol dna netocila, nezohrievala. Myslim, ze by ani nemusela byt na verejnu siet nafazovana a dokonca by nemusela mat ani 50 Hz, aby tie spiraly vo vymennicke zeravila.

Sú v našich podmienkach ZBYTOČNÉ, keďže ich CELÝ výkon musí byť zálohovaný konvenčnými zdrojmi, rozumieš???

ja som nehovoril, že veterné a solárne elektrárne ako jedinú možnosť výroby, ako doplnok k tomu čo máme. Zabilo by nás to? Jasné, že to EÚ nefinancuje, však načo, keď má (zatiaľ) ropu a keby sa začalo viac prechádzať k elektrine od nafty a benzínu, tak by ceny ropy klesli spolu s dopytom, a to ropná lobby predsa nemôže dovoliť.

Z celkového pohľadu je nesmierne ŠŤASTNÉ, že sa Slovensko viac nevenuje výrobe elektriny v elektrárňach, ktoré sa bez dotácvií za celú svoju životnosť ani nedokážu zaplatiť, sú závislé od rozmarov počasia, spôsobujú rozpad siete a ich cvelý výkon musí byť zálohovaný konvenčnými elektrárňami. Mal by si si niečo najprv naštudovať predtým, ako začneš vynášať jednoznačné súdy.

trasa Juh - žst to určite bude, a pravdepodobne aj Sihoť - centrum, resp. centrum - Zlatovská.

A existuje štatistika, na ktorých trasách v Trenčíne máme takúto frekvenciu?

vyplýva to hlavne z toho, že všade sa na Slovensku frfle, že kto má udržiavať trate, však aj elektrobusy budú. Tie sú zas drahé a je to technológia, ktorá ešte nie je zabehaná ani vo vyspelejších krajinách ako Slovensko. O tom, že zásoby ropy a zemného plynu dojdu (hlavne pri tom akú pažravú spotrebu ropy má USA) ani nehovorím, stačí pomyslieť už len na to ako porastú ceny ropy a s ňou aj zemného plynu (LPG a CNG), sa nedoplatíme. Z hľadiska čo bude do budúcna vo verejnej hromadnej doprave, tak budú elektrárne sakra strategickým podnikom, takže dávať ich do rúk Francúzom, Nemcom či Talianom dnes je sranie si do vlastného hniezda do budúcna, keď nám ceny elektriny budú určovať hentí soci-úžerníci z EÚ. Ani dnes tak ospevované hybridy nebudú môcť existovať donekonečna. Z celkového pohľadu je smutné, že Slovensko sa vôbec nevenuje výrobe elektrickej energie skrz veterné, či solárne elektrárne. Výjde človek kúsok z BA, do Maďarska a ešte pred Mosonmagyárovárom na takej istej rovine ako je u nás sú veterné elektrárne. Prídeš na Slovensko a tu nič ?

linka 22 nie sú len odčlenené spoje linky 1, to sa ti zdá len ako dôsledok zmien v roku 2006, keď linka 22 bola zrušená, a posilnená linka 1. Potom sa ukázalo toto riešenie ako neprehľadné, a znovuzrodenie linky 22 bolo už naozaj len vyčlenenie spojov po stanicu. Ale o tom viac narpíklad tu: http://www.imhd.sk/tn/index.php?w=24282d1f392b2e292cef392b2e292cef2129322f34332928

Ak nepoznáš Sihoť, ťažko potom vysvetlovať situáciu ohľadne zŠ Hodžova, ale v princípe si myslím, že dnes niwe je problém ohľadne tých ľavých a pravých stôp, aj keby sa zrušili. Je to pozostatok, ktorý domáci poznajú, le pravdou je, že sa to týka len 2 zastávok, takže pohoda.

Re #6239 Juraj: veru škoda, že sa tie plány (čiastočne už realizované na Sihoti) nedokončili, Juh by trolejbus ocenil určite viac ako čokoľvek iné, a tie ostatné aspekty ani nevravím...

S tym "hacikom" si to krasne napisal. Mnohym to vsak este nedoslo. Ked k tomu dojde, vsetci sa budu tomu naramne cudovat, kede sa to tu "odrazu" vzalo. Smiat sa budu len ti, co stihli vybudovat elektricku trakciu.

Inak, zakladne pravidlo pre TB trate je, ze sa "oplatia" na tych trasach (nemylit si s linkami), kde je frekvencia aspon 1600 cestujucich v spickovej hodine.

tu sú technické detaily: http://www.corex.sk/citelis18m/tech_Citelis_18M_diesel_stand.pdf

neviem ako tie na obrázku, ale kĺbový Citelis 18M podľa typu prevodovky môže ísť až 109kmph, takže určite tam bude rozdiel pre PAL a MHD.

k tej prvej úvahe, vlastne to bolo o tom zatrolejovať najmä 1,5,8,15,22, vtedy bolo cieľom trochu obmedziť dopravu po Inoveckej (vtedy tade jazdili 1,11,15,17,22,23), čiže 1 by sa asi presunula na Soblahovskú.

Je to dané kvôli zastávke pri najväčšej základnej škole: VII.ZŠ Hodžova, pokiaľ si dobre pamätám. Kedysi totiž linky 2 a 6 končili na Šoltésovej (za Rozkvetom, neďalejko zadnej brány do ZŠ). Výstavbou nového areálu bolo nutné zabezpečiť aj návoz školákov. Preto kedysi linky jazdili takto:
-2,6 tak ako teraz
-8,18 tak ako teraz 8,16,28.

A zostalo to, myslím, že to tak aj dnes vyhovuje.

v dnešnom stave by sa ale projekt trolejbusovej trate plánoval po TN inak nie? Dnes by sa trolejovali trasy L1,5 a 8. Zatrolejovaním 1 a 5 by bola spravená aj L15, rovnako aj 11 po Kubru a 18. Pochybujem, že by sa oplatilo robiť do Biskupíc trať pri takom počte spojov ako má L2 a tiež by sa Juh III. netrolejoval medzi prvými, ale skôr medzi poslednými.

P.S.: Aký má zmysel to, že linky na Sihoti premávajú v smere tam a späť odlišnými trasami cez Sihoť okrem L18 a 21?

Sú to zaujímavé autobusy. V istej miere to kompenzuje C943 a C963 (ktoré sa do výroby už nedostali).

Majú tieto 3-dverové Citelisy aj nejako upravenú prevodovku a ďalšie veci súvisiace s prevádzkou v regionálnej doprave? Rovnako by ma zaujímalo, ako je riešený interiér vozidla, hlavne sedačky (ich počet a umiestnenie). Nie je niekde k dispozícii na nete viac fotiek týchto busov, vrátane fotiek interiéru?

V ČR jazdia na PAL aj kĺbové Citelisy v 3-dverovom prevedení:http://www.k-report.net/ukazobrazek.php?soubor=571041.jpg&httpref=2484/2423

Otázka je, či by nemali uplatnenie aj u nás:
TN-NM-Stará Turá (pôvodne do roku 2006 jazdiaca Karosa C744 vždy natrieskaná, dnes 2x sólo).
TN-Nemľová-Hornsé Srnie v špičke
TN-DCA na vybraných kľúčových spojoch