Vladimír
Reakcia na: S499.1023 #561:
Pravdepodobné však je, že keby Nitra v správnej chvíli tiež začala elektrickú trakciu budovať, prípadne dokonca založila mestského dopravcu, mohla mať dnes dotácie omnoho vyššie. Ja netvrdím, že je to správne, ale skrátka takto to funguje.Možno nie som ten pravý, ktorý sa k téme vyjadruje, pretože vzhľadom na svoju neskonalú lásku k trolejbusom nemôžem byť objektívny. Preto som presvedčený, že vďaka trolejbusom by aj Nitra chytila taký veľkomestskejší nádych. A už vôbec nehovoriac o kopcovitom teréne, ktorý priam po trolejbusoch volá.
A neexistuje možnosť ako by na trolejbus mohla prispieť EÚ a podobne?
Marko
Na fotke 001 je prípojný vozeň Balm/ú 653 pôvodom z Prešovskej pionierskej železnice (predtým slúžil ako električka v Bohumíne na rozchode 760 mm).
Za ním nasleduje osobný vozeň Bai/ú 607 pôvodom z Ružomberka (trať do Korytnice, predtým nákladný vysokostenný vozeň, predtým Frýdlant v Čechách - Heřmanice).
Ďalej nasleduje M 21.003 (M 21.008) pôvodom tiež z Prešovskej pionierskej železnice, predtým Jindřichuv Hradec).
Potom je tam niekoľko dvojnápravových plošiňákov a parný rušeň pôvodom zo železiarní Králuv Dvur u Berouna č. 14.
Vedľa stojí 1435 BN 60 pôvodom z cukrovaru v Nitre (rozchod 1435 mm).
Ak pôjdete na výstavu, vedúci železničky Vám ochotne porozpráva históriu (keď bude mať čas).
Vzdialenosť konečnej zastávky a vstupnej brány sa vykompenzuje prakticky minimálnym čakacím časom na vstupenky a nebýva tam veľké množstvo ľudí (zväčša zájazdové autobusy - je tam veľké parkovisko). Ani vzdialenosť z Tr. A. Hlinku po hlavný vchod nie je práve najkratšia.