bez komentára
http://www.regionalnenoviny.sk/c/2036272/Prvy-sofer-MHD-Ojoj-zazili-sme-vselico-Soferovali-sme-aj-v-leteckych-ciapkach.html
Prvý šofér MHD: Ojój, zažili sme všeličo. Šoférovali sme aj v leteckých čiapkach
Pred 55 rokmi začala v Banskej Bystrici písať históriu mestská hromadná doprava. Prvý modro-biely autobus premával na linke Kráľová - Majer od 1. mája 1950. Dnes 81-ročný Ondrej Klátik bol jedným z prvých šoférov, ktorí si v tom roku sadli za volant škodovky 256-ky. Vodičský preukaz si spravil už v roku 1947, keď ešte pracoval v pivovare. O tri roky neskôr nastúpil do vtedajších Hostiteľských závodov ako šofér autobusu. ,,Prvé štyri vozidlá sme doviezli z Trnavy,“ hovorí O. Klátik. ,,Ďalšie tri Pragy ,,erenky“ až z Dopravného podniku v Ostrave, ale tie boli len za cenu šrotu.“ Ostravské autobusy nemali ani motor, ani sklá, ani svetlá. Diferenciály museli mechanici dokonca v Bystrici opraviť, vrátiť sa s nimi do Ostravy a za nákladiakmi ťahať budúce spoje cez Žilinu a Šturec. ,,Keď sme išli s autobusom do Bystrice, pred Žilinou som si pri šoférovaní porezal ruku. Celý som bol krvavý. Na hlavách sme mali letecké čiapky, aby nám nebola zima, lebo autobus nemal ani predné sklo. V Žiline sme sa zastavili na čaj a zdesenej servírke sme nahovorili, že sme piloti, ktorí havarovali kdesi za mestom...,“ spomína na kurióznu príhodu O. Klátik. Mesto postupne popridávalo ďalšie spoje - dvojka chodievala z Rudlovej na Podrybu, trojka z Kostiviarskej do Sásovej a štvorka z Fončordy po Srdiečko (železničná stanica). Do 36-miestneho autobusu sa neraz zmestilo aj 70 „Sásovčanov“. A to boli okrem šoféra až do roku 1962 súčasťou osádky aj sprievodkyne, predávajúce cestovné lístky. Lístok stál tri koruny (celý lístok v starej mene), neskôr iba 60 a polovičný lístok dokonca 30 halierov. Navyše, boli prestupné! Robotnícky mesačný (prestupný) lístok stál 13 korún, teda menej ako dnes stojí jednosmerný a neprestupný. Aj v 60. rokoch premávali v meste nočné spoje. ,,Tie zvážali pred štvrtou rannou robotníkov z Nového Kališťa na železničnú stanicu. Linky nadväzovali na príchody a odchody rýchlikov z hlavnej železničnej stanice, ktorá bola vtedy pri Srdiečku,“ spomína O. Klátik. Okrem neho dnes z vtedajších 13 šoférov žijú už len traja - Janko Kriško, Jožko Gutten a Janko Riečan. Pán Klátik pracoval ako šofér autobusu do roku 1953, potom začal v tom istom podniku robiť prevádzkara. V roku 1965 odišiel z dopravného podniku definitívne, ale nie od dopravy. Na starosti ju mal aj v bytovom podniku. Ako Banskobystričan si pochvaľuje dnešnú sieť mestských spojov. ,,Horšie je to už s výškou cestovného i kultúrou cestovania,“ porovnáva pán Klátik.
Milo Hlaváček [3. 5. 2005]
Prvý šofér MHD: Ojój, zažili sme všeličo. Šoférovali sme aj v leteckých čiapkach
Pred 55 rokmi začala v Banskej Bystrici písať históriu mestská hromadná doprava. Prvý modro-biely autobus premával na linke Kráľová - Majer od 1. mája 1950. Dnes 81-ročný Ondrej Klátik bol jedným z prvých šoférov, ktorí si v tom roku sadli za volant škodovky 256-ky. Vodičský preukaz si spravil už v roku 1947, keď ešte pracoval v pivovare. O tri roky neskôr nastúpil do vtedajších Hostiteľských závodov ako šofér autobusu. ,,Prvé štyri vozidlá sme doviezli z Trnavy,“ hovorí O. Klátik. ,,Ďalšie tri Pragy ,,erenky“ až z Dopravného podniku v Ostrave, ale tie boli len za cenu šrotu.“ Ostravské autobusy nemali ani motor, ani sklá, ani svetlá. Diferenciály museli mechanici dokonca v Bystrici opraviť, vrátiť sa s nimi do Ostravy a za nákladiakmi ťahať budúce spoje cez Žilinu a Šturec. ,,Keď sme išli s autobusom do Bystrice, pred Žilinou som si pri šoférovaní porezal ruku. Celý som bol krvavý. Na hlavách sme mali letecké čiapky, aby nám nebola zima, lebo autobus nemal ani predné sklo. V Žiline sme sa zastavili na čaj a zdesenej servírke sme nahovorili, že sme piloti, ktorí havarovali kdesi za mestom...,“ spomína na kurióznu príhodu O. Klátik. Mesto postupne popridávalo ďalšie spoje - dvojka chodievala z Rudlovej na Podrybu, trojka z Kostiviarskej do Sásovej a štvorka z Fončordy po Srdiečko (železničná stanica). Do 36-miestneho autobusu sa neraz zmestilo aj 70 „Sásovčanov“. A to boli okrem šoféra až do roku 1962 súčasťou osádky aj sprievodkyne, predávajúce cestovné lístky. Lístok stál tri koruny (celý lístok v starej mene), neskôr iba 60 a polovičný lístok dokonca 30 halierov. Navyše, boli prestupné! Robotnícky mesačný (prestupný) lístok stál 13 korún, teda menej ako dnes stojí jednosmerný a neprestupný. Aj v 60. rokoch premávali v meste nočné spoje. ,,Tie zvážali pred štvrtou rannou robotníkov z Nového Kališťa na železničnú stanicu. Linky nadväzovali na príchody a odchody rýchlikov z hlavnej železničnej stanice, ktorá bola vtedy pri Srdiečku,“ spomína O. Klátik. Okrem neho dnes z vtedajších 13 šoférov žijú už len traja - Janko Kriško, Jožko Gutten a Janko Riečan. Pán Klátik pracoval ako šofér autobusu do roku 1953, potom začal v tom istom podniku robiť prevádzkara. V roku 1965 odišiel z dopravného podniku definitívne, ale nie od dopravy. Na starosti ju mal aj v bytovom podniku. Ako Banskobystričan si pochvaľuje dnešnú sieť mestských spojov. ,,Horšie je to už s výškou cestovného i kultúrou cestovania,“ porovnáva pán Klátik.
Milo Hlaváček [3. 5. 2005]
maciatko
Re #8994 mimi: to bolo dosť tvrdé. Nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Pravdepodobne existujú v MHD aj ľudia, ktorí by sa radi pripojili, ale majú dôvod na to, prečo tak neučinili.
Re #8997 Tomiki: Tuším, že ty budeš ten milý chalanisko, ktorému som ukazovala, kde sa štiká lístok, že?
Re #9003 LUK: ÓDY - myslím si, že som tam nebola sama a niekomu nezaškodí, ak si precvičí trošku štylizáciu a pohrá sa so synonymami. Ku tomu svojmu predošlému príspevku môžem doložiť len toľko, že to bolo samozrejme perfektné. Pán riaditeľ SOR je geniálny človek, Zuzanka je taká zlatá babuľka a vôbec nie je afektovaná, chalani sú samozrejme tiež super (vrátane mirkabb) a Kamiho maminka je príjemná, tichá a skromná žena.
Okrem toho sa mi podarilo stretnúť starého známeho, ktorého som už roky nevidela. Jeho maminke touto cestou odkazujem, že sa mi podarilo natrafiť jedine na jeden výkladový slovník vo francúzštine aj to v Košiciach. Takže dúfam, že mu pomôžu aspoň tie informácie, čo som mu povedala v autobuse. (Ale výkladový slovník je veľakrát v takýchto prípadoch omnoho lepší ako prekladový, len je dobré mať po ruke ešte nejakého špecialistu -Slováka v danom obore, ale podľa toho, čo mi hovoril, to možno zvládne aj sám) Ospravedlňujem sa za OT, ale skutočne som veľmi rada, že som ho stretla. ?
Výlet bol krásny a slniečko nám opäť ukázalo, že našej stránke fandí. (Aj keď, ak mám pravdu povedať, ráno som si ešte myslela, že sa hnevá, že sme ho použili ako nick - ale, tuším si to rozmyslelo ? ).
A viezli sme jednu geniálnu kaderníčku. Tak bezprostrednú osobu som ešte nezažila! Ani sme sa jej veľmi nemuseli venovať, bola riadne aktívna.
Troška ma mrzí, že neprišiel PIT, pretože si myslím, že už absolútne nevie, ako vyzerám a napriek tomu, že ho denne stretávam a usmievam sa na neho, aby nejako zareagoval, tak ma nepozdraví a to sa pri tom pozerá rovno na mňa. Ja to už asi vzdám. Alebo sa prihovorím tomu dlhovlasému blonďákovi, čo s ním stále chodí ? . PIT, ty sa na mňa hneváš?
Tak, to by na dnes mohlo aj stačiť aj tak som napísala oveľa viac, ako som pôvodne mienila. Ste na rade!