Spominam si na jedneho vodica, ktory bol u nas mimoriadne oblubeny (v bytovke). Odkedy si pamatam, jazdil na Uhlisko na linke 10, potom snad 29. Neskor mal pridelenu Karosu s evid.c. 1. Neskor som ho videl na modrom Ikaruse co jazdil rano ako posila na Tajovskeho, potom na 34 a myslim ze na 100. Ale teraz som ho uz davno nevidel, asi je uz v dochodku. Ako vodic asi nebol nic moc, obcas sa rozpravalo ako znicil prevodovku a tak, pamatam si na jeho hrozne rozbehy s tym Ikarusom, raz mu to dokonca pri rozjazde zo zastavky skapalo! Ale inak bol super. Stale sa usmieval (mal prezyvku Smejko). Myslim ze musel poznat vacsinu ludi na Uhlisku. Raz ked sme isli v lete peso do mesta, on isiel zrovna okolo s otvorenymi prednymi dvermi (bolo leto), tak pri nas pribrzdil a spytal sa ci sa nechceme zviest. Na krizovatke pred nasim domom sa pri vyjazde na hlavnu nikdy nepozeral, lebo mu cestujuci vzdy kricali „Palko, zprava dobre“. Toto niektorym dochodcom zostalo a kricali to aj neskor ostatnym vodicom, a boli vzdy podrazdeni, ked kricali „dobre“ a ten vodic tam zastal a pozeral sa sam? Teraz sa Uhlisko obchadza jednosmerne, takze tato krizovatka vypadla.
Potom si spominam este na jedneho. Jazdil odjakziva na 7 do Podlavic, potom 26, ktoru po vzniku pesej zony presmerovali na Uhlisko (mozno pod cislom 29). Ten svojich cestujucich tiez poznal. Raz (to sa uz nastupovalo prednymi dvermi) som nevedel najst preukazku. Chcel aby som nastupil, ze mu ju predsa nemusim ukazovat kazdy den, ale vtedy som sa este bal revizorov ;-D. Tak som bezal k domu a mama mi preukazku hodila z okna. Vyzeralo to ze ma napriek tomu pocka, ale chvilu to trvalo, tak isiel dalej. Pockal ma na dalsej zastavke, kde mi tesne pred dobehom otvoril zadne dvere. Teraz jazdi na troliku (6).
No a potom mam podobne spomienky este na jedneho. To sa jazdilo cez mesto ale aj popri Hrone. A ked som isiel neskoro, tak som sa vzdy zviezol 27? (do Iliasa) na Hustak a tam som prestupil na 33, ktora z Hustaku odchadzala asi za desat 8. Ale kedze ja mam odjakziva problemy s chodenim na cas, casto som s vypatim poslednych sil na ten bus dobehol. Par krat mi zastal pri vychode z podchodu, ked na poslednu chvilu zbadal moju hlavu. A par krat mal vyhrady, kedy sa naucim skorej vstavat:).
Tolko moje spomienky na vodicov. Musim povedat, ze sa mi paci ked si vodic pozna svojich zakaznikov. Je to prijemne ked sa s cestujucim pozdravi, prehodi par slov, pripadne zastane mimo zastavku. Ale chapem ze to asi ide v castiach ako Uhlisko.
Na druhej strane su aj vodici arogantni alebo permanentne nasrani a tym padom lahko zapamatelni aj ked chodia na linke ktorou idem vynimocne raz za rok. Im vzdy rad urobim nieco cim ich vytocim. To sa da lahko hlavne teraz – staci zaplatit haliermi alebo vystupit prednymi dvermi.
V takej Blave alebo Prahe clovek vodicov ani nevnima, netusim ci ide zakazdym ten isty alebo iny, ani clovek nechodi stale tym istym busom. Potom vacsina ludi povazuje vodica len za inventar.
Potom si spominam este na jedneho. Jazdil odjakziva na 7 do Podlavic, potom 26, ktoru po vzniku pesej zony presmerovali na Uhlisko (mozno pod cislom 29). Ten svojich cestujucich tiez poznal. Raz (to sa uz nastupovalo prednymi dvermi) som nevedel najst preukazku. Chcel aby som nastupil, ze mu ju predsa nemusim ukazovat kazdy den, ale vtedy som sa este bal revizorov ;-D. Tak som bezal k domu a mama mi preukazku hodila z okna. Vyzeralo to ze ma napriek tomu pocka, ale chvilu to trvalo, tak isiel dalej. Pockal ma na dalsej zastavke, kde mi tesne pred dobehom otvoril zadne dvere. Teraz jazdi na troliku (6).
No a potom mam podobne spomienky este na jedneho. To sa jazdilo cez mesto ale aj popri Hrone. A ked som isiel neskoro, tak som sa vzdy zviezol 27? (do Iliasa) na Hustak a tam som prestupil na 33, ktora z Hustaku odchadzala asi za desat 8. Ale kedze ja mam odjakziva problemy s chodenim na cas, casto som s vypatim poslednych sil na ten bus dobehol. Par krat mi zastal pri vychode z podchodu, ked na poslednu chvilu zbadal moju hlavu. A par krat mal vyhrady, kedy sa naucim skorej vstavat:).
Tolko moje spomienky na vodicov. Musim povedat, ze sa mi paci ked si vodic pozna svojich zakaznikov. Je to prijemne ked sa s cestujucim pozdravi, prehodi par slov, pripadne zastane mimo zastavku. Ale chapem ze to asi ide v castiach ako Uhlisko.
Na druhej strane su aj vodici arogantni alebo permanentne nasrani a tym padom lahko zapamatelni aj ked chodia na linke ktorou idem vynimocne raz za rok. Im vzdy rad urobim nieco cim ich vytocim. To sa da lahko hlavne teraz – staci zaplatit haliermi alebo vystupit prednymi dvermi.
V takej Blave alebo Prahe clovek vodicov ani nevnima, netusim ci ide zakazdym ten isty alebo iny, ani clovek nechodi stale tym istym busom. Potom vacsina ludi povazuje vodica len za inventar.
Vladimír
Dopravu zabezpečuje SAD Žilina, odštepný závod Martin na území miest Martin a Vrútky. Na sieť MHD sú zapojené aj dve obce - Turčianske Kľačany a Bystrička. Sieť MHD tvorí 25 autobusových liniek čísiel 7, 10, 11, 14, 15, 20, 21, 22a, 22b, 23, 24, 27, 30, 31, 32, 34, 40, 41, 42, 50, 51, 52, 55 a 56.
Jediná vec, ktorá ma v Martine zarmútila bol účelový cestovný poriadok na všetkých linkách (teda žiadne pravidelné intervaly). Zdá sa, že počet spojov je vyhovujúci, viezol som sa aj v čase špičky, no nebol som svedkom žiadnych absurdných stavov, žeby sa ľudia nevedeli dostať do autobusu. Vozidlá boli zaplnené optimálne.
A teraz to hlavné, prečo som Martin označil za lepší ako Bystricu:
1. Cestovné ponúka viac možností. Môžete si kúpiť jednorazový lístok u vodiča v hotovosti (11 Sk) alebo z čipovej karty - elektronickej peňaženky (9 Sk). Oproti Bystrice je tu možnosť zakúpiť si aj predplatný cestovný lístok, kedy sa na čipovú kartu nahrá jej časová platnosť. Platnosť je však limitovaná počtom jázd (podobne ako v Žiline). K dispozícii je mesačník za 390 Sk na 100 jázd a štvrťročník tuším za 1100 Sk na 300 jázd. Pri použití mesačníka domácich teda vychádza jedna jazda na neuveriteľných 3,90 Sk. Celé odčítavacie zariadenie je od EMtestu.
2. I keď som sa nestretol s displejmi, zapôsobil na mňa spôsob linkového označenia. Vpredu a vzadu je len číslo linky (viac tabuliek - kalendárová väzba) a na boku pri predných dverách je obdĺžníková tabuľa s číslom linky a cieľovou zastávkou a pokiaľ je to žiadúce aj vybranými nácestnými zastávkami. Napr.:
ĽADOVEŇ
cez Podháj
Perfektné sa mi zdá, že cieľová zastávka (smer jazdy) je vždy aktuálna, pretože vodič ju na konečnej vždy vymieňa.
3. Za progresívne považujem, že zastávky sú pomenované 1-2 slovami, napr. Prior, Ľadoveň, Hotel Turiec, Alexandrova ul. a pod. a nie ako bystrický (a vôbec vo všeobecnosti sadkovský) model typu Rudlovská cesta, Auris...
4. Možno cestujúci z toho veľa nemá, no najväčšiu poklonu som vzdal Martinu preto, že ako jediná (aspoň jediná mne známa) SAD-ka na Slovensku dáva autobusom evidenčné čísla !!! Tie sú dvojciferné a z toho, čo som videl, dá sa povedať, že sólo autobusy sa číslujú od 1 vyššie (videl som rôzne čísla 3, 13, 34, 40, 41..) a kĺbaky okolo 70 a 80 (videl som 79, 82, 83, 84, 86, 88...)
Evidenčné číslovanie vozidiel na mňa urobilo obrovský dojem a prudko vyzdvihlo moju mienku o tamojšej MHD.