PKP_SU_46
Reakcia na: fragma #49574:
A teraz bude na tom priecestí trvalo znížená rýchlosť (však čo iné od ŽSR ako riešenie očakávať?!) alebo to je iba kvôli tomu poškodenému stĺpu? Strata života nie je pre kamionistov asi dostatočná výstraha, preto by sa mali pritvrdiť represie, že ak na priecestí spôsobíš kolíziu s vlakom na 7 rokov odobratie vodičského preukazu a k tomu ešte podmienka, že ak počas ďalších 7 rokov zopakuje nehodu (je jedno či s vlakom alebo účastníkom cestnej premávky) tak o neho prichádza natrvalo. V prípade, že takú nehodu zaviní a príde pri nej niekto o život, tak bez milosti odobratie vodičáku na 15 rokov a basa natvrdo ale keďže nie som zbehlý v trestnom práve, tak sadzbu, že koľko rokov dávať za spôsobenie úmrtia z dôvodu nerešpektovania dopr. značenia, zákonov a nedbanlivosti by som odvodil od trestov za úmyselné zabitie, ktoré sú dnes smiešne, čiže tie by mali ísť hore, aby tieto tresty za neúmyselné mohli byť dostatočne odstrašujúce. Sám som bol svedkom toho aká enormná je debilita šoférov a asi najmä tých s nákladnými autami. Keď sme šli v lete zo Šiah do Čaty a paralelne s nami sa k priecestiu blížila Tatra, tak jej šofér sa akosi nemal k brzdeniu alebo to tak vyzeralo, že si to necháva na posledné metre, tak rušňovodič začal prudko brzdiť asi na 10-20km/h. A to podotýkam, že žiadne krovie, stromy, tráva, proste nič nebolo medzi nami a Tatrou, čiže rozhľad perfektný. Čo sa odohráva šoférom v hlavách, alebo kde sú myšlienkami ja neviem ozaj a smutné je, že na to najviac dopláca druh prepravy, ktorý je najekologickejší a má aj svoje čaro, narozdiel od cestnej dopravy.
PKP_SU_46
Včera 29.11. som zistil, aká tenká hranica je medzi životom a smrťou. Nie kvôli mojej hlúposti, ale kvôli hlúposti človeka, ktorý si ani po 5 hodinách od nehody neuvedomil, čo spôsobil a čo sa ešte mohlo stať, keď by hviezdy neboli správne orientované. Tie tri resp. štyri sekundy, ktoré vás delia od igelitového sáčku alebo od toho, že stretnete svojho syna, dcérku , manželku, priateľov, kolegov sú nekonečné a pritom neuveriteľne rýchle.
Ten ťuk vypínačom diaľkového reflektoru, keď sme prešli okolo dopravne vo V. Kozmálovciach, to chytenie brzdiča a brzdenie na 80 km/h, tie stlačenia tlačidla trúby , ten prvý pohľad, keď sa Vám niečo nepozdáva na odrazkách cez koľajnice, ten rýchly vrtivý pohyb rukou do rýchlobrzdy , následný môj výkrik "utekajme" a otočenie sa okolo sedačky , otvorenie dverí, to ochranné prikrčenie v medzistene a krytie si hlavy, ten náraz a sypanie sa niečoho na Vás...... a nakoniec otázka: Maríán, žiješ???
Následný prechod cez strojovňu, výjdenie z loko a objatie sa s kolegom, že to nieje sen, že žijeme, a kontrola súpravy a cestujúcich .... to všetko ide automaticky samo.
Hockde v týchto riadkoch by sa stala chyba, tak to mohlo toho 29.11. vyzerať ináč.
A prečo to všetko, no lebo ľudská hlúposť.
Osobne laminátky nemusím ,ale táto 240 081 0 navždy zostane v mojom srdci, tak ako dátum mojeho druhého narodenia. 29.11.2013 .
autor: Peter Wágner