Vladimír
Reakcia na: irizar #41211:
Veľmi zaujímavá úvaha. Ja by som zas rád poukázal na inú vec, a síce že pokiaľ ide o priamych zamestnancov v doprave (manželky a deti teraz neriešim), predmetné zľavy vo veľkej miere riešia služobné cesty alebo inak povedané cesty, ktoré vznikli nie z vôle zamestnanca, ale zo špecifika jeho zamestnania. Ak by sa výhoda bezplatného cestovania pre zamestnancov odňala, neviem si dosť dobre predstaviť, ako by sa riešili napríklad nasledovné situácie:* Keď zamestnancovi - vodičovi začína pracovná zmena na inom mieste ako sa končí. Typicky príklad, dvojslužné linky. Vodič ráno vyráža z vozovne, pracovná zmena sa mu skončí striedaním niekde na opačnej strane mesta. Ak napríklad dochádza do zamestnania autom, potrebuje sa preň vrátiť pred závod. Prípadne iné veci (stravné lístky, odovzdanie tržby a pod.).
* Keď zamestnanec pracuje ako vodič v rozdelenej pracovnej zmene (typické dopravácke špecifikum), t.j. v určitom čase má vozidlo na určenom mieste zanechať a pokračovať v práci po niekoľkohodinovej pauze, počas ktorej má osobné voľno.
* Keď zamestnanec pracuje ako tzv. vodič - striedač, kedy v rámci pracovnej zmeny vystrieda viacero vozidiel a medzi jednotlivými spojmi sa musí individuálne presúvať z jedného miesta na druhé.
* Keď zamestnanec odvezie autobus v rámci firmy z jednej vozovne do druhej (napríklad na opravu) a vracia sa naspäť do domovskej vozovne individuálne.
* Keď zamestnanec vykonáva prepravnú kontrolu alebo dopravný prieskum a presúva sa medzi rôznymi spojmi.
... a podobne.
Samozrejme, že uvedené situácie sa dajú riešiť aj inak ako bezplatnou prepravou zamestnanca. Otázka je, či sa v prípade platenia týchto ciest zamestnancami a ich následným preplácaním zo strany zamestnávateľa niečo ušetrí, nehovoriac o variante so služobnými autami alebo služobnými autobusovými spojmi.
Potom je tu samozrejme pohľad aj na tú mimopracovnú časť. Tam isteže už nie je bezplatná preprava otázkou nevyhnutnosti. Je to v polohe zamestnaneckej výhody. Niektorí ju s krikom prirovnávajú k tomu, ako keby zamestnanci fabrík domov nosili plné tašky výrobkov. Tu sme však viac v polohe služieb. A mne sa nechce veriť, že jedna kaderníčka po šichte ostrihá druhú za poplatok alebo že zamestnanec umyvárky si po umytí vlastného auta vystaví blok.
Ja osobne ako dopravák zľavy využívam (čo by som nevyužil, keď je možnosť, žeáno...), ale ak sa zrušia, výpoveď nedám, lebo mám tú smolu/šťasie, že robota ma baví. Som ale zvedavý, koľko vodičov ale tú výpoveď dá a kto potom sadne za volant. Ale popravde je mi je trochu smutnosmiešne, že mestá a kraje sa doslova predháňajú tým, ešte akým všelijakým zamestnancom, poslancom, veteránom, darcom, bojovníkom, nezamestnaným, postihnutým, príliš mladým či príliš starým, alebo domácim dávajú zľavy, ale od dopravákov by najradšej dali ruky preč s poukázaním na rovnoprávnosť.
Týmto príspevkom by som nerád niekoho dráždil. Mne len k téme, pokiaľ sa už rozoberá, chýba racionálny prístup. Asi nebude len mojím dojmom, že záležitosť sa rieši príliš emotívne. Vlastne takpovediac po slovensky... (nech to stojí, čo to stojí, šetrime!).
brefos