Discussion Forum › Off-Topic Forum

Ako sa správne ide po takomto červenom chodníku? Teda na tom zlome pred odbočkou. Keď sa ide "rovno" po červenej, čo je vlastne odbočenie doľava v skoro pravom uhle, signalizuje sa odbočovanie doľava rukou? Lebo vodič auta môže nadobudnúť dojem že nešťastník odbočuje vpravo nakoľko zabáča, aj keď pritom to následne strhne cez cestu a ide rovno.

Mal by to byť od vzletu po otvorenie dverí na cieľovom letisku (to sa berie ako čas príletu pre výpočet odškodného za meškanie)

Vo Viedni tiež nebývaš priamo na stanici, tiež tam musíš cestovať a kľudne sa môže stať, že to rýchlejšie bude na letisku, ako na vlakovej stanici. Ale ako som písal, veľmi záleží od toho, kde bývaš a aká je dopravná situácia.

Kamoši pred mesiacom leteli Viedeň - Pula, podľa Ryanair odlet je napríklad 19:10 a prílet je 20:15, čo je 65 minút. O 19:12 ich auto vytiahlo, aby mohli rolovať, po 43 minútach už vystupovali v Pule dole po schodoch z lietadla. Tak isto ako som letel tento rok do Ríma, Neapola, Londýna, zakaždým sme pristáli o zhruba 20 minút skôr, ako uvádzal dopravca.

Vlaky nie sú zrejme taký atraktívny terč, keďže ľudia sa viac boja lietania, ako cestovania vlakov.

Ak ti výbuch poškodí pri 300km/h koľajnice, tak ti brzdenie nepomôže, proste príde k vykoľajeniu a tu už záleží od toho, aké má kto šťastie,

A ten block time je cisto let alebo aj vsetky omacky okolo? Lebo mne sa zda, ze by to mal byt len let, ale mozem sa mylit.

VIE-BER má block tíme 70 minút, neviem ako prišiel na 95-105 (let 75 + taxi 10 až 20)

Čo sa týka podnebíčkarov a ich aktivizmu na tému "klimatická zmena", tak je zaujímavé, že prednedávnom nás strašili, že príde El Nino* a keď to naozaj nastalo, tak zrazu to nie je anomália, ale je to "nový normál" a "najchladnejšie leto nášho života".

Skoro to vyzerá, že je snaha nepristupovať k tomu objektívne, ale len čo najviac strašiť a spoliehať sa na to, že obecenstvo si už nepamätá informácie z pred pár týždňov.

Podobne ak sa to hodí, tak je možné hocikedy zmeniť predpovede počasia z teplôt 2 metrov nad povrchom na povrchové teploty.

* https://www.sme.sk/tech/c/super-el-nino-co-to-je-pocasie-2026-2027

"na trase Viedeň - Berlín chceš čo robiť letecky 5 hodín?"

Na letisko VIE to mas ~30 minut z mesta, musis ratat tych tvojich 60-120 minut na letisku na kontrolu a boarding, neriesime mozne zdrzania pre pocasie ci ine dovody, taxing ti moze trvat tak 15-20 minut kym vzlietnes, cca 75 minut letis, 20-30 minut kym sa dostanes von z letiska po pristati, a asi 30 minut kym si v Berline (ak nepojdes expresom ale lokalnym vlakom, kde to trva skoro hodinu).

Vlak mas vo Viedni v centre a v Berline detto.

"Tebe vadí kontrola, iný vidí to, že ho nejaký cestujúci nevyhodí do vzduchu v lietadle."

Nuze a kolko vlakov vybuchlo v poslednych 25 rokoch? To zratas na prstoch 1 ruky, a primarne zhorsuje statistiku Rusko a Bielorusko pre Europu. Ak som dobre pozeral, za 25 rokov boli 3 pripady v EU (Spanielsko, Britania, Belgicko).

"zvyšok sa poskladá ako harmonika a s vysokou pravdepodobnosťou všetci umrú"

Vlak nie je lietadlo, kde nehoda v nevhodnu chvilu = smrt vsetkych - v momente ked je vybuch predsa brzdovy system strati tlak a okamzite zacne brzdit, co zvysuje sance na prezitie vo vagonoch vzadu. Aj take Eschede co je najhorsi mozny scenar, kedy sa ti ten vlak "posklada" ako harmonika pri maximalnej rychlosti, mal 101 umrti z 287 cestujucich. Keby ti tak naburalo lietadlo, tak mas takmer nulovu sancu na prezitie.

Vždy ti bude záležať odkiaľ ideš a kam ideš a čo máš po ruke.
1/ na trase BA-Praha vyhrá vlak
2/ na trase Viedeň - Berlín chceš čo robiť letecky 5 hodín? Let trvá 1h a 10 minút. Pokiaľ si berieš veľkú batožinu, tak zvyčajne check-in prebieha 45-60 až 120 minút pred odletom. Ak nie si ako moja mama, ktorá keď letí o 18:00, tak už o 10:00 všetkých naháňa, že treba ísť na letisko, aby sme nezmeškali let, tak ti to nemá čo trvať trvať viac ako 3 hodiny + čas dostať sa na letisko a z letiska, ale ten bude podobný ako sa dostať na vlak a z vlaku.

Podľa rôznych prieskumov je pre porovnávanie dĺžky cestovania zhruba hranica 500km, kde do 500km má navrch vlak, či auto, alebo autobus, nad 500km začína víťaziť lietadlo.

Tebe vadí kontrola, iný vidí to, že ho nejaký cestujúci nevyhodí do vzduchu v lietadle. Do vlaku dostaneš 10kg semtexu hocikedy, to ti stačí úplne na to, aby si vymazal existenciu jedného vozňa. Bežné lietadlo používané v Európe má od 150-230 cestujúcich, bežná kapacita vlaku pre VRT je zhruba od 450-1300 cestujúcich, podľa typu súpravy. Ak teda odpáliš prvý vozeň, zvyšok sa poskladá ako harmonika a s vysokou pravdepodobnosťou všetci umrú. Ak to dobre načasuješ, vieš zobrať aj vlak oproti čo pôjde. Je teda teda viac ako zaujímavé, že na VRT nie sú žiadne bezpečnostné kontroly, keď tam môže umrieť viac ľudí ako v lietadle.

Edit: a ešte jedna vec, na ktorú som zabudol. Na značnej časti leteckých spojov, pokiaľ teda nejdeš krížom cez celú Európu, tak ideš tak do 2h. To je čas, ktorý budeš musieť znášať neprispôsobivého cestujúceho, ktorý ťa bude otravovať. Vo vlaku to bude výrazne dlhšie.

Na "zanedbanie presunov" bol perfektný príklad Wizzair BA-Dortmund, ktorý trval nejakú 1h40 a následne som musel necelé dve hodiny stráviť v spojoch z tamojšieho letiska na byt

https://korzar.sme.sk/kosice/c/hasici-vodou-ochladzovali-strechu-hangara-s-tisickami-kurciat-stovky-ich-uhynuli

Budeme polievať strechu depa Krasňany, aby nám nezdochla hydina?

Ike napisal ze letacka doprava do 600 km je hlupost, a ty si tu napisal cele manifesto obhajuce cestu ktora ma vyse 600 km. Uslo mi tu daco?

No lenze tych 60 az 120 minut je presne to, preco do 500km jednoznacne vyhra VRT (a niekde aj do 1000km).

Druha vec je, ak uz si len zoberieme taku trasu Bratislava Praha ci Vieden Berlin - vlak na VRT by ti cesta trvala 2 hodiny resp. 4 hodiny (odhadom). Lietadlom Vieden Berlin ti trva cca 5 hodin, a ak by sa lietalo Bratislava Praha tak by ti to trvalo az 4 hodiny (co inak cca trva uz teraz ECckom).

Neviem ako ty, ale ja radsej usetrim hodinu casu a budem cestovat pohodlnejsie, ako letiet chvilu ako sardinka a podrobovat sa kontrole.

Procedúra pri ceste vlakom a lietadlom je veľmi podobná, jediný rozdiel je bezpečnostná kontrola, to máš cca 60-120 minút navyše pri lietadle a lietadlo to je schopné dohnať.

Prečo by letecká doprava do 600km mal byť hlúposť? Minulý rok som 2x letel do Chorvátska na loď, raz Split, raz Zadar. Samotný let trval 60-90 minút, záleží od toho, či BA, alebo Viedeň a či som letel do Splitu, alebo do Zadaru. Z BA do Splitu to je cca 800km autom, vlak bude mať plus mínus podobnú kilometráž a bude musieť zastavovať v niekoľkých mestách, bude treba aj prestupovať. Aj keby tie vlaky jazdili 300km/h, tak realistický odhad je 5-6 hodín vo vlaku. Ak by som chcel ísť autom, je to cca 8-9 hodín a nemusím riešiť dopravu na vlak a z vlaku do cieľovej destinácie. Takže tých 8-9 hodín bude podobných ako autom. A čo sa týka ceny, tak to nedokáže konkurovať autu.

Železničná doprava sa síce prezentuje ako "eko" kým letecká je fuj, ale letecká doprava potrebuje výrazne menšiu infraštruktúru, dokáže pružnejšie reagovať na zmeny, máš tam relatívne unifikované pravidlá. Kým na taký vlak potrebuješ extrémne drahú infraštruktúru, ktorá nie je eko, lebo zaberá obrovské oblasti, je kvôli nej potrebné zasahovať do prírody, je nákladná na údržbu. Môžeš argumentovať, že dáš dotácie, ale tie dotácie odniekiaľ musíš zobrať. To že zdražíš či už autá, alebo lietadlá stále nedokáže cenovo poraziť vlak, a zrejme ani časovo. Samozrejme, ak si šotouš, tak si to budeš užívať, ale prečo mám platiť 250€ rýchlovlak z BA to Splitu, keď tam budem za rovnaký čas zhruba ako autom a na nákladoch na auto ma to výjde okolo 380€? V momente, keď sme 2, už sa nám to oplatí ísť autom potom, nehovoriac o rodine s deťmi + to, že musíš prestupovať. Ak zdvihneš náklady na auto na napríklad 800€, aby si tých ľudí dokopal, že nech idú vlakom, čo tým docieliš? Možno len to, že časť ľudí nebude môcť cestovať, časť ľudí príde v turistickom biznise o prácu... A komu to pomôže? Hlavná vec, že každý rok sa vykoná myslím 8 ciest medzi Bruselom a Štrasburgom, prepravujú sa tísíce ton materiálov, cez 20 tisíc úradníkov, aby mohol EU parlament rokovať v Štrasburgu, lebo Štrasburg si to zaslúži? Nehovoriac o tom, že EU parlament má v Štrasburgu obrovké priestory, o ktoré sa treba starať, kúriť v nich atď kvôli 22 dňom rokovaní? Či tak nejak? To nevyzerá zrovna ako ekológia v praxi.

Alebo 2,5t baterkové autíčka, vlastne mastodonty, ktoré sú eko len preto, že nemajú výfuk a už sa nejak zabúda na emisie, ktoré vzniknú počas výroby a recyklácie vozidla, ktoré sú obrovské... Aha, zabudol som, tie budú niekde v Afrike, či Ázii, tak nás to nezaujíma. Hlavná vec, že auto typu Panda 3 muselo skončiť, lebo nie je dosť eko, lebo váži menej ako 1t a dokáže existovať aj viac ako 20 rokov, kým také baterkové mastodonty budú mať problém prežiť viac ako 15 rokov, lebo oprava bude neekonomická.

Ako napriklad tie vlaky 100% suhlasim a to by mohlo byt jedno z rieseni, ako nieco spravit + vela ludi vidi iba "vlakom ides X hodin a lietadlom ides Y hodin" pricom nevidia cestu na letisko, kontrolu, odbavenie, boarding, deplaning a cestu do mesta. Naozaj si myslim, ze v danom pripade ma vlak vacsi komfort, je flexibilnejsi, je tam menej "buzeracie", a francuzi do dokazali s TGV (je na to aj pekne video: https://www.youtube.com/watch?v=bEgAgJc8Heg )

Ale to by rovnako chcelo aby ten system bol unifikovany a vedel clovek lahko kupit listky. Ktokolvek moze lietat v akomkolvek vzdusnom priestore, len musi splnit jedny pravidla a hotovo. Pri vlakoch co krajina co problemy (viz nedavne GySEV/OBB v Petrzalke).

A to nehovorim o listkoch, kde obcas clovek musi ist cez 2-3-4 rozne weby a nemas 10 roznych porovnavacov ako Kiwi, SkyScanner, Kayak ci Expediu.

Tak tie "opatrenia" EK sú najmä úplne debilné.

Napríklad vrchnáky uchytené ku fľaši. To eurobláznom nevadí, že sa na ne treba viac materiálu ako na doterajšie?

Vraj sú papierové slamky ekologickejšie ako plastové... Nikdy neboli v Ružomberku?

Vďaka tým údajným "ekologickým" normám na motory sa akurát znižuje životnosť áut, teda treba viac vyrábať.

Napr. šikovní automobiloví inžinieri aj vďaka nim prišli s "geniálnym" nápadom namáčať rozvodový remeň v motorovom oleji. Na to, že olej rozožiera remeň sa prišlo až časom pri prevádzke.

Alebo sponzorovať vojnu plynom z Nordstreamu...

To sú také opatrenia, že naozaj lepšie nerobiť nič. Čím bohatší človek, tým viac má možnosť myslieť na životné prostredie. Všetky tieto pseudoekologické hovadiny smerujú k chudobe.

Ja sa nezastávam konkrétnych tebou menovaných riešení. Len si kladiem otázku, či boli opozíciou voči súčasnej politike EK navrhnuté nejaké rozumné alternatívy.

Či napríklad niekto povedal (fabulácia z brucha): papierové slamky sú blbosť, najmä ak vrecúška sú naďalej z plastov, to je zbytočné, poďme radšej zaviesť regulované jazdenie autom a každý človek nechá auto raz mesačne doma.

Alebo, letecká doprava do 600 km je hlúposť, poďme zaviesť takú politiku, aby lietadlo idúce 500 km nebolo na osobu 6x lacnejšie ako vlak.

Lebo ja skôr vidím konflikt ľudí "nerobme vôbec nič" vs. "robme niečo" vs. extrémisti typu "žime v polozapustených domoch so zelnou strechou, robme HO a potlačme úplne mobilitu"

Len kde je ten milimeter pohodlia, aby z toho nebola dalsia salamova metoda?

Papierove Slamky? Bioetanol v palive/synteticke palivo? Bus pruh/cyklo pruh? Emisne povolenky ETS2? Nutena vymena kotlov na tuhe paliva za plyn, a nasledne dalsie nutene investicie do eko rieseni v domoch? Strata prace lebo cela vyroba sa presuva prec z EU? Umele zdrazovanie vyroby kvoli nutnosti za kazdu cenu davat ekologicke nahrady do vyroby namiesto lacnejsich beznych materialov, ktore maju aj lepsie vlastnosti (cement/beton napriklad)? Zakazat klimatizaciu uradnikom v Europskej komisii pricom ta bezi nadalej pre vedenie a riaditelov v tej istej budove?

Kazdy ma inu hranicu, ktoru je ochotny tolerovat - ja nie som napriklad ochotny vzdat sa auta, lebo casova uspora mi za to stoji napriek snahe mesta mi to zneprijemnit (vlastnenie a jazdenie). A ked jedni tlacia na pilu prilis, tak tu potom rastie odpor k akemukolvek rieseniu, trebars aj tej drobnosti co je len milimeter ustupku.

Sú dva extrémy:
1) ľudia, ktorí popierajú akýkoľvek vplyv činnosti človeka (dosť invazívnej imho) na klimatickú zmenu a
2) ľudia, ktorí tvrdia, že klimatická zmena je výsledok výlučne činnosti človeka.

Oba názory su zlé a v príncípe každý rozumný vedec sa pohybuje niekde medzi týmito názormi.

My, bežná spoločnosť, si medzitým môžme položiť otázku:
a) ako sa týmto zmenám prispôsobiť tak, aby to bolo pre každého udržateľné a
b) prevencia pred následkami (spoločnosť sa asi bude vedieť adaptovať na klimatické zmeny, ale bude to drahé, bude to nepekné a budú pri tom zomierať ľudia a hynúť živočíšne druhy) obetovanie milimatra pohodlia dnes náš môže ochrániť pred neprestaviteľne veľkou obetou v budúcnosti.