Discussion Forum › Off-Topic Forum

Centrálne banky riešia dilemu medzi infláciou a hospodárskym rastom pokiaľ sa to dá. Je to ešte celkom príjemná dilema. Horšie je, ak máš minimálny rast a vysokú infláciu a nevieš s tým nič spraviť.

V princípe nie, ten bol v 90 a 00. rokoch. A už existoval brutálny hedonizmus, takže deflácia je pri raste v princípe nemožná, lebo ľudia sa majú dobre, chcú míňať a to ceny zvyšuje, nie znižuje. Ak ceny niečo znižuje, tak je to stagnácia a to zrovna nie je typ deflácie, ktorý chceme, či?

Dnes nemáme technologický pokrok nevídaných rozmerov? Viď Moorov zákon.

Tá deflácia v USA ale bola výnimočná situácia spôsobená technologickým pokrokom nevydanych rozmerov (niekde označovaná ako druhá priemyselná revolúcia) a nebola spôsobená recesiou ale poklesom výrobných nákladov vďaka elektrickej energii a železnici. Navyše chýbal spotrebiteľský dopyt, plus si mal zlatý štandard a pôžičky boli tiež obmedzené. Každopádne táto deflácia tak rozvírila hladinu, že potom nepriamo prispela k fordizmu, ktorý potom zase nepriamo viedol k veľkej hospodárskej kríze. Vzrástol dopyt, potom ponuka, potom bola vojna a dopyt kleslol, ponuka však zostala, potom sa začalo krachovať a nerozimne si požičiavať. A vlastne to prispelo aj k druhej svetovej.

Nie je rozumné toto dávať ako príklad bežnej praxe. Je to podobne ako keby som na základe toho, že niekto vyhral Euromilióny povedal, že hraním Euromiliónov sa dá uživiť. Možno pre jedného z milióna.

Ja veľa o Japonsku neviem, takže sa neviem k tomu vyjadriť. Ale viem určite, že tam nemajú zlatý štandard a úroky určuje centrálna banka, ako aj u nás.

Kontrapríklad môže byť USA, kde od cca 1870 do 1900 mali výraznú defláciu a masívne bohatli.

Cieliť v "Lean" Japonsku s ich produktivitou, aby ceny neklesali, je ale obzvlášť idiotský nápad a preto aj tak dopadli.

Ten argument je dobrý a správny, ale má dva defekty:
1. vzhľadom na politické zriadenie boli možnosti investovania v roku 1953 rovné asi nula.
2. že sa bude diať menová reforma bolo popierané až do rána, kedy bola vyhlásená, takže ľudia nemali možnosť využiť ani tie mizivé možnosti, ako sa pred tým ochrániť, resp. zmierniť.

Toto sa s postupnou infláciou porovnať nedá, tá je viac-menej predvídateľná. Každopádne, človek si má svoje majetkové portfólio diverzifikovať automaticky, aj keď žiadna menová reforma a vysoká inflácia nehrozí. To v 1953 tiež nebolo možné, akosi si neviem predstaviť ako si bežný, nevyvolený, občan kúpil investičný byt alebo investoval do akcií (akých? haha)

Čiže áno, ak to berieš tak, že všetko čo si zarobíš si ponecháš v peniazoch, ktoré buď odložíš na bežnom účte alebo pod vankúšom, tak ťa pekná budúcnosť nečaká. Ak tieto peniaze investuješ, naopak, ich ešte zhodnotíš. Ak si dlžník (samozrejme udržateľný) tak na inflácii dokonca zarábaš.

Ja nie som žiadny expert investor, ale časť úspor v bežnom mesiaci (a tu sa bavíme naozaj o malých čiastkach) presúvam na konzervatívne podielové fondy (tam som spokojný ak je miera zhodnotenia väčšia ako inflácia, čo je 90 % času) a časť na rizikové (tam sa mi podarilo aj zarobiť, ale minulý rok som bol napríklad v mínuse - základ je nepanikariť).

o nehnutelnosti prisli tiez, ci uz znarodnenim (priemysel, sluzby, ...), kolektivizaciou (poda),resp. ak si mal vacsi pribytok ako Ti nalezalo podla "vymeru" na pocet osob v rodine tak Ti tam dakoho pristahovali....
jedine to zlato, tam mas ale zas problem s likviditou (obvzlast ak ho mas uschovane pre pripady vyssie menovane)

No neviem či je dobrý argument proti inflácií že máme investovať, potom sa nás netýka. To by som rovnako mohol argumentovať že pri mene peňazí mali mať ľudia peniaze v zlate a v nehnuteľnostiach, vtedy o ne neprišli.

Ešte vy som rad doplnil, že Abenomika je predsa excelentný príklad aplikácie keynesiánstva.

A ty tu teraz jej dôsledky používaš ako argumentáciu opaku? No tak ja neviem už...

Jo jo, staré dobré časy, keď DPH zdvihli zo 6% na 10% a ľudí ukľudňovali, že je to iba dočasné. Mali pravdu, bolo to dočasné, než ju zdvihli na 19%.

No a na to, aby propaganda mohla bežať, museli dokonca aj prepísať slovníky z inflácie ako "nafukovanie peňažnej zásoby" na infláciu vo význame "rast cien"

Boze pozri sa na Japonsko a nemel. Stagnacia ci deflacia tam bola 30 rokov - ceny nizke, ale platy horsie ako u nas (video nizsie €950 v Tokyu - vsak to nedas ani v Bratislave z takeho platu), a casto standard byvania horsi ako u nas v 1950 rokoch (videl si niektore kutice bez WC, co prenajimaju v Tokyu, a niektori ludia nemaju na vyber?).

https://www.youtube.com/watch?v=6e4htuTGPh4

Veľmi pekne si opísal problém z pohľadu bežného človeka. Ale nečakaj, že by si tu dostal na to nejakú serióznu reakciu, okrem nejakých blábolov tzv."ekonómie" (v preklade provládna proinflačná propaganda).

Nedávno tvrdili, že centrálna banka cieli najviac 2% infláciu. Potom sa z najviac sa stal priemer a teraz zrazu je 2% minimum ako inflačný ciel. No nie nadlho, kým sa zdvihne na 3% alebo viac. (Bez vysvetlenia)

Pritom zdravý rozum by povedal, že ak sa vzdám spotreby v prospech iných účastníkov trhu, tak moje nevyužité ušetrené peniaze by mali získať na kúpnej sile v zmysle teórie časovej preferencie. [Bez toho, aby som sa účastnil akýchkoľvek investičných schém.] Propaganda a zdravý rozum nejdú dokopy.

Lepsie by som to nepovedal.

Apropo PotPalo: ked si za 30 rokov nevies vypytat adekvatne zvysenie platu alebo najst novu robotu, to je tvoj problem. Ja som zacinal na 380 eur v hrubom + osobne ohodnotenie, aby som sa dostal aspon na minimalku. Teraz to je dvojciferne nasobne viac A inflacia urcite nebola tolkonasobna za 15 rokov.

"Z pohľadu úspor prišli ľudia o ne vtedy, a prišli o ne aj teraz"
- ak ich máš pod vankúšom tak v princípe áno.

"Akurát že vtedy bol v banke 6% úrok, a teraz je nula. "
- to preto že sušíš peniaze na bežnom účte. Treba investovať do akcií alebo podielových fondov. Ja som takto zarobil za rok 1200 €. Doslova za nič. Treba len vedieť kedy ich vložiť a keby vybrať.

"Keby som mal na účte milión korún z roku 1990, akú hodnotu by to malo teraz?"
- gratulujem, objavil si infláciu. Záleží, či sa bavíme o reálnej hodnote, alebo o nominálne. Nominálne je hodnota zlomková, reálna závisí od kúpyschopnosti a cien komodít.

"Máme to isté, iba v inom odtieni. "
- no to ani náhodou.

"Dnes sa to mení skoro každým dňom, úspory sa pomali vytrácajú, a nikto nič, trpkú pravdu je lepšie nevidieť"
- treba popracovať na finančnej gramotnosti. Peniaze ukladať do výnosových fondov a nebáť sa zobrať si pôžičky s dobrou úrokovou sadzbou, lebo tak ako podľa teba klesá "nominálna" hodnota peňazí, tak klesá ja "nominálna" hodnota istiny.

"Či nás okradnú naraz za jednu noc, alebo postupne za 30 rokov, stále z toho vyjdeme okradnutí."
- mňa najviac okráda táto vláda, ktorá konsoliduje tak, že na výdavkovej strane rozpočty výdavky veselo rastú a na príjmovej tiež, vďaka zvýšeným daniam.

Z pohľadu úspor prišli ľudia o ne vtedy, a prišli o ne aj teraz. Akurát že vtedy bol v banke 6% úrok, a teraz je nula.

Keby som mal na účte milión korún z roku 1990, akú hodnotu by to malo teraz? Kúpim si zaň trojizbový byt ako sa dalo vtedy? Dnes by som za to sotva kúpil garáž. A s mesačným platom to nemá nič spoločné.

Máme to isté, iba v inom odtieni. Vtedy boli ceny dlhodobo pevné, a zrazu hop naraz reforma, a úspory sú fuč. Dnes sa to mení skoro každým dňom, úspory sa pomali vytrácajú, a nikto nič, trpkú pravdu je lepšie nevidieť. Či nás okradnú naraz za jednu noc, alebo postupne za 30 rokov, stále z toho vyjdeme okradnutí.

Toto je predsalen nezmyselná otázka pýtať sa na plat v minulosti. Životná úroveň rastie. Bolo by blbé, ak by klesala, keď ľudia chodia do práce 200 dní do roka.

Zmysel má porovnávať vývoj dvoch systémov súčasne. Najlepšie napr. západné a východné Nemecko. Alebo Severnú a Južnú Kóreu.

Ale používaním nezmyselnej argumentácie, akože o 40 rokov neskôr je vyššia životná úroveň, podľa mňa človek nepomáha vlastnému argumentáčnému táboru.

To je podobné ako keď fico nedávno splietal, že pozrite sa okolo seba, ľudia chodia do obchodov majú opravené domy. No robia na rozdiel od neho nejakú užitočnú prácu, to bude tým...

1:50 bola v kurze pre peniaze ludi, do urciteho limitu 1:5.

Ale nepovedal si B - vsetky ceny pocas menovej reformy isli kurzom 1:5, cize si 10x schudobnel behom 1 noci.

Moje deti majú vyššie ekonomické povedomie. Terajšia priemerná mzda na Slovensku je 1 654 € (podľa konverzného kurzu 49 828 Skk), v Bratislavskom kraji 1 901 € (57 269 Skk). Pri zmrzline si pamätám, že som ako malý v pohode zjedol dva - tri kopčeky, dnes je jeden kopček ako vtedy osem.