Reply on: galiyosha #24130:
Nemám zo seba pocit nejakých extrémov - som pragmatik a snažím sa veci brať tak, ako sú. Na veľa z "mojich ľudí" možno pôsobím ako niekto so zmyslom pre romantiku či - ako si konštatoval - možno prílišný optimista. Nie som ani jedno, ani druhé. Keby som bola romantik, nikdy by som sa nesnažila jazdiť za dopravný podnik. Pretože romantika kráča ruka v ruke s prílišnými očakávaniami či s ružovým pohľadom na chod vecí - a to takisto aj prílišný optimizmus. Práca vodiča nie je nič "ružové" - a takisto ani "život" po boku divízie... niekedy mám pocit, že strata dôvery v zmeny mojich "surových chlapov" láme čoraz viac - a nielen ich. Takisto v rezignácii zákazníka-cestujúceho sa nedá vidieť nič ružové. A nič ružové nie je ani na ťarche zodpovednosti, ktorá denne gniavi plecia tých "o niečo vyšších". Prekonať tlak zo zmien či zodpovednosti však pomáha viera v ľudí - a takisto aj viera v "malé záruky života" - že aj nasledujúci deň má možnosť ponúknuť riešenia či nájsť odpoveď.?
Take hufy som fakt nikde inde nevidel.
TeBeCe