Discussion Forum › Operations Forum

Ja si pamätám že som čítal čosi o tom, že niekoho zabila padajúca vetva niekde v lese na Kolibe. Dávno. Tam je to jedno - za silného vetra do lesa nebudem chodiť a keď, tak musím rátať s tým, že sa môže niečo ulomiť a padnúť na zem. Ale mesto nie je les.

Vždy sa nájdu kriklúni a budú hluční. Ak máš posudok a plán vyrúbaný strom na tom mieste nahradiť novým, tak by sa im nemalo ustupovať.

Tuším starosta Ružinova sa vyjadril, že oni aj majú dendro posudok, ktoré stromy sú natoľko choré, že sú ohrozením - ale ľudia by sa hnevali na výruby, tak ich nechávajú ďalej rásť.
Keď aj strom niekoho v tomto meste zabil, bolo z toho haló len na pár dní. Ani nešťastie tohto typu nestačí na koncepčnú zmenu starostlivosti o zeleň.

Prečo na 75/7 a 75/8 začali vypravovať sólo vozy? Veď to sú poradia, ktoré chytajú začiatok/koniec vyučovania. Pochybujem, že im z počítania cestujúcich vyšlo, že tam kĺb netreba.

Nie všetci sú schopní/ochotní bicyklovať alebo sa prechádzať. Obzvlášť v horšom počasí. Ľudia si pohodlní.

Sú mestá rozlohou aj počtom obyvateľov porovnateľné s Ľubľanou, ktoré majú MHD oveľa lepšiu ako Ľubľana. Choď im radiť aby MHD zoškrtali a poslali všetkých na bicykle alebo peši. Nechceš ísť robiť na magistrát Cykloslavy? Tam tiež všetci chcú aby ľudia chodili peši a na bicykloch. Podpora MHD je nedostatočná.

Zabúdaš na ľudí, ktorí bicyklom nepôjdu (a peši viac ako jeden kilometer chodiť nebudú). Už si ako zástupcovia mesta, všetkých chceš "vyhnať" na bicykle (a peši), aby si nemusel dotovať MHD. Moja mama bicyklovať nevie, dlhé prechádzky tiež už nezvláda a využíva MHD. Veľa ľudí na bicykel nepôjde lebo sú pohodlní, aj keď sú fyzicky zdatní, nechcú trepať nákup na bicykli a pod. A predstav si, že MHD je pre nich atraktívnejšia než bicykel. A ak MHD je mizerná, tak skôr než ba bicykel presadnú do áut. O fyzicky nezdatných nehovoriac.

Ona je rozlohou veľká ako Trnava či Dunajská streda, krížom cez mesto je to max 10km aj s kľukatením a to fakt ideš nejaký ekvivalent porovnateľný v Bratislave typu Čunovo - Devínska, čo väčšina ľudí proste nerobí. Majú rozsiahlu sieť cyklotrás, ako som napísal, prejsť bikom 5km pri 15km/h je záležitosť 20 minút. Pokiaľ si troška viac fyzicky zdatný, mať priemerku 20-25km/h nie je až taký problém, prípadne máš nejakú formu e-biku, či e-kolobežky, kde je tých 25km/h bez problémov dosiahnuteľných. Autobus nemôže ísť všade a koľkokrát sa kľukatí a ak musíš prestupovať, strácaš veľa času, bicykel je v tomto oveľa efektívnejší.

1/ musíš rátať zastavanú plochu. Taká Petržalka má oficiálne rozlohu 28,68km2, ale ak obklikáš obvod zastavenej časti, si niekde na cca 10-12km2, podľa toho, či do toho budeš rátať Sad Janka Kráľa, či Dostihovú dráhu.
2/ Ľubľana je kompaktné mesto, kde veľa vecí čo obyvateľ potrebuje má do max 3km. Pri intervale autobusov 15 minút prejde človek pešo za 15 minút 1-1,5km. Teda na pokiaľ ti akurát v tom momente nejde autobus, nemá zmysel ho čakať. Majú rozsiahlu sieť cyklotrás, pohodovým tempom 15km/h na bicykli vieš prejsť za 20 minút 5km. Zase nie si limitovaný čakaním na autobus, môžeš vyraziť hocikedy. Za 30 minút vieš pohodovým tempom prejsť celú Ľubľanu krížom.

Veru uz to jazdi, siel som opat pesi a bola pokazena 7905+06 a kuplovala ju 7521. Za nimi boli tusim 7506, 7913+14,7525? a aj 7540. 7905+06 bola pokazena na zastavke Sad J. Krala smer Petrzka

Presne. Vôbec nie je malá. Oni sami sa porovnávajú s neďalekým Grazom, kde majú električky k autobusom a je s počtom obyvateľov na tom skoro rovnako.
V Ľubľani je to rovnako smutný príbeh ako my s metrom. Oni si električky zrušili v 50-60 rokoch. My sme zbúrali aj to čo bolo rozostavané ohľadne metra. My sme 20 rokov stratili tým, kedy a za čo postaviť metro. Oni 20 rokov žvania o električkách, či ich vrátiť do ulíc alebo nie. Proste v oboch prípadoch premrhaný čas, pritom oni mali tú východiskovú pozíciu lepšiu, keďže s tou električkou už mesto malo skúsenosť a vedeli by využiť na jej obnovenie eurofondy, ktoré sa už postupne míňajú a nebudú také štedré ani pre nich. Ak by začali pred tými 20 rokmi, teraz by už mali základnú nosnú sieť a mohli by teraz budovať rôzne prepojenia.
My sme mohli mať už dokončenú okrem petržalskej aj celú prievozskú radiálu, urobené tangenciálne prepojenie radiál a teraz by sme mohli riešiť predĺženia k letisku, k Borom, do Vajnor. Ale hlavne mali by sme trate v dobrom stave. Pozdravujem na Račianskú a nábrežie.

Premávka električiek je obnovená.

DPB: Linka 3: prerušená premávka na Farského. Z konečnej Komisárky za zastávkou Centrum (A) premáva cez Námestie L. Štúra (A) na Šafárikovo námestie do Rače. Z konečnej Južné mesto premáva po Jungmannovu. Náhradná autobusová doprava X3 premáva medzi zastávkami Farského - Centrum.

DPB: Tram 3: Service disruption at Farského. From the terminus Komisárky, trams operate via Námestie L. Štúra (A) to Šafárikovo námestie and continue to Rača, departing from the stop Centrum (A). From the terminus Južné mesto, trams operate as far as Jungmannova. Replacement bus service X3 operates between Farského and Centrum.

Ale aj tam by dávalo zmysel mať rovnaký interval s prekladom medzi rôznymi linkami, nie tie náhodné a nepravidelné medzery na jednej linke.
A dostať sa z centra Ľubľany na jej okraj trvá minimálne pol hodiny aj medzimestským autobusom. Pešibus je použiteľný len v historickom centre, nie pri ceste na sídlisko. Tak malá Ľubľana zasa nie je.

A je to presne opačne ako píšeš. MHD práve dokáže byť efektívna, lebo hustota obyvateľstva hrá v jej prospech. Hustota Ľubľany (1635,65 obyv./km²) a Bratislavy (1524 obyv./km²) je porovnateľná. Mestská štvť Centrum v Ľubľane má 4700 obyv./km², Staré mesto v Bratislave 4994,37 obyv./km².

MHD v Ľubľane by mohla byť efektívna. Zabíja ju presne to, čo opísal Miki. Potenciálnych cestujúcich by bolo dosť, ale keď je miestna MHD jedným slovom nahovno, tak ľudia sa ti na ňu vykašlú. Ľubľana má jediné šťastie v tom, že je menšia, takže nemá také dopravné zápchy ako Bratislava napriek tomu, aký vysoký podiel IAD v modal splite má. Nič to nemení na fakte, že MHD by dokázala byť efektívna. To by ale musela úplne ináč vyzerať. Je veľa miest podobných Ľubľane (rozlohou aj počtom obyvateľov), ktoré majú funkčnú MHD na báze električiek, napr. Bielefeld alebo Braunschweig. Ale sú aj opačné príklady: Aachen, Münster, atď., kde električky tiež zlikvidovali, podobne ako v Ľubľane a dnes majú MHD výlučne na autobusoch. Autobus je oproti električky menej atraktívny systém, nie je mestotvorným prvkom. Nie je "vidieť", na rozdiel od koľajníc. Keď má k tomu náhodný interval a stojí v rovnakých zápchach ako autá, tak ho využívajú vyslovene už iba tí, ktorí sú naň odkázaný. Je doslova "sockou".

Neviem, či si uvedomujú ľudia, že Ľubľana je rozlohou veľká zhruba ako Trnava, či Dunajská streda, v najširšom mieste má cca 5-6km, Petržalka má v najdlhšom mieste 5km, bavíme sa o zastavenej ploche, teda nie je oveľa väčšia ako Petržalka. Veľké množstvo ľudí to má kam potrebuje 1-2km, čo je pri najpoužívanejších rýchlostiach chôdze 10-30 minút. Bicykel, kolobežka, či pešia chôdza je proste efektívnejšia.

Pri rozlohou tak malých miest MHD stráca na efektivite, tak isto počet cestujúcich je nízky a mať hustejší interval nedáva zmysel ako z hľadiska počtu cestujúcich, tak isto aj ekonomického. Peniaze na stromoch nerastú.

L32 vie prist aj skor na Dlhace. To som este nezazil.

V Ľubľane som vlani bol. Krásne, príjemné mesto... Len tá MHD . Električky si zrušili (to si už nepamätám), nahradili ich trolejbusmi (tie si ešte pamätám), ale aj tie si do konca 60.rokov zlikvidovali. Intervaly autobusov - ako u nás do 80.rokov. 19-24-15-17-14-21 a tak nejako úplne náhodne. Že by MHD mala jazdiť pravidelne a intervaly by mali byť prdkladateľné, to zjavne ešte nepochopili.

Nový strom bude vyžadovať pravidelné polievanie častejšie ako starý strom, ktorý má už poriadny koreňový systém. S tým treba rátať. Problém starých stromov sa vyrieši časom sám, stačí poriadny vietor. Len dúfam, že pri tom nikoho nezabije.

To nie je dobré riešenie. Pri súčasnom suchu nový strom, kým korene dosiahnú na spodnú vodu, skôr vyschne. Oveľa rozumnejšie je orezávanie veľkých stromov. Korene sú v spodnej vode, stromy bez problémov obrazia. Lenže v Bratislave sa orezávanie stromov v poslednej dobe úplne zanedbalo. Napríklad alej brestovcov na Jégého bola v mojej mladosti, v 60.-70. rokoch, pravidelne orezávaná, aby stromy neohrozovali trolejové vedenie. Keď som písal na magistrát, že brestovce pred naším domom sú prerastené, že do košatých korún sa oprie vietor a vyvráti ich priamo na autá (čo sa aj pred pár rokmi stalo), že hrozí zlomenie naširoko rastených konárov, odpovedali mi, že si to obzreli a že všetko je v poriadku. Proste Bratislava sa vykašľala na pravidelné orezávanie veľkých stromov. Následky potom vidíme pri každom len trochu silnejšom vetre.

Tie spôsoby dopravy stoja proti sebe úplne prirodzene, lebo bojujú o ten istý (limitovaný) uličný priestor.