Discussion Forum › General Discussion

Podľa prieskumu EK využívajú Česi MHD takmer najviac v Európe
http://www.orangeportal.sk/dnes/news/article.dwp?level1=72463&level2=72467&article=1056798

inak, nie je to naozaj o názve. To, čo som uviedol nižšie ( http://urbanrail.fotopic.net/p4881147.html ) sa volá "Sneltram" ) - čiže rýchla električka. Je to električka? Ak áno, potom taká, s ktorou bez problému súhlasím.

Predovšetkým by to vozidlo od začiatku malo spĺňať všetky požiadavky na prevádzku na podzemnej trati, vrátane zabezpečovacieho zariadenia, inak sú to vyhodené peniaze.

A z hľadiska konštrukcie by nemuselo byť nutne nízkopodlažné, nástup by bol z vysokého nástupišťa v rovine podlahy. Dvere na oboch stranách, aby bolo možné robiť aj stanice ostrovného typu. Ak bude úporná snaha mať vozidlo kompatibilné s existujúcou električkovou traťou, výsledkom môže byť drahý hybrid, ktorý sa aj tak bude ničiť na starej trati a aj tak bude jazdiť pomaly (keďže rýchlosť určuje najmä stav trate) a nepravidelne (keďže na starej trati môže meškať). Tie výjazdy nových vozidiel na staré trate mi na tom projekte dosť vadia, tá kompatibilita tratí navyše povedie aj k opačnému efektu - staré električky budú jazdiť do Petržalky a celé to postupne zdegraduje na klasický expres vŕba-vŕba. Výhoda riešenia s estakádou - miestne zastupiteľstvo nemôže tak ľahko presadiť zriadenie hustých zastávok, ako je to na klasickej povrchovej trati. Ak sa zvolí iný variant, môžete si byť istí že za chvíľu sa budú zriaďovať dodatočné zastávky.

len taka blba otazka, aka je striktna hranica medzi metrom, ktore tak vyzdvihujes do neba a elektrickou, ktoru sa snazis zatratit pod ciernu zem ? Mam taky blby dojem ze oboje su kolajove (zeleznicne) systemy a mozu viest rovnako v podzemi ako aj na povrchu a jediny zasadny rozdiel je len v nazve a v tom ze si nevies predstavit ze elektricka by mohla byt aj nieco ine ako je v sucasnosti v BA...

Električky nezanikli v Prahe, nezanikli by ani v Bratislave. Ak by sa nosný systém realizoval povrchovo v trase električky, samozrejme tam by už električka nejazdila, ale vozidlá by sa použili na iných trasách. V centre električka zostane, tam bude relatívne málo staníc nosného systému. A samozrejme na radiálach s nižšou dopravnou požiadavkou, napríklad na Zlaté Piesky.

Električka by mohla byť vozidlom pre nosný systém, moja osobná predstava je ale skôr vozidlo s vysokou podlahou a nástupom z vysokého nástupišťa, dverami na oboch stranách, napríklad niečo v tomto štýle

na otvorenej trati...
http://urbanrail.fotopic.net/p13111866.html

v podzemnej stanici...
http://urbanrail.fotopic.net/p4881147.html

výjazd z podzemia
http://urbanrail.fotopic.net/p13111884.html

http://www.bratislava.sk/soubory/700000/1716509_Nosny_system_MHD_Zamer1.pdf

strana 75

odtiaľ sa to dá pekne spočítať...

Platné uznesenie mestského zastupiteľstva hovorí:

Cieľom nosného systému je založiť otvorený, perspektívny, spoľahlivý koľajový segregovaný systém, schopný prispôsobiť sa budúcim podmienkam rozvoja mesta a nárokov na prepravu.
Nosný systém má umožniť vo výhľade maximálnu kompatibilitu mestského a regionálneho systému na báze koľajového rozchodu 1435 mm.
Pre cieľový stav sú najvhodnejšie trasy potvrdené doterajšími prijatými dokumentáciami, ktoré v centre mesta vytvárajú okruh, na ktorý sa napájajú štyri radiály. Radiály sa napájajú na okruh v dvoch prestupových uzloch.
Nosný systém bude segregovaný, v centre mesta v podzemnej úrovni a na radiálach bude segregácia podmienená lokálnymi pomermi územia.
Definitívne napojenie Petržalky na centrálnu mestskú oblasť bude riešené tunelom pod Dunajom.
Radiála v Petržalke má byť vedená v rezervovanom koridore v trase s definitívnym smerovým a výškovým vedením.

a na mape to vidím tak, že zbernica siete je električka. CMO bude mať rýchlejšie určite postavená električka ako metro, lebo sa dá už napájať na radiály. Určite by sa mali zrušť aj niektoré zastávky. Aby vzdialenosť medzi električkovými zastávkami bola 500 - 800 m.

ako neviem kde by tá električka dopĺňala metro, keď plán. trasy metra kopírujú električkové radiály... To by sa mohli električky rovno zbúrať a nechať len trať Šafko - Zlaté piesky...

nosný systém nemôže mať zastávky s hustotou doplnkovej siete. Súčasná sieť MHD v Bratislave je sieťou hierarchicky takmer rovnocenných liniek, tento systém sa musí zmeniť ako prvý. V mape siete musíš vidieť, čo je zbernica siete a čo sú doplnkové linky.

Ako nosný systém si predstavujem metro doplnené električkou.

odkiaľ máš že elina má prejsť Petržku za 18 min.?? povedal by som že skôr za 10 až 12 min.

rýchle spojenie s Petržky s ružinovom má zabezpečiť 98 a 68. Nepredpokladám že by z Ružinova chodila priama električková linka do Petržky..

no, tak nejako to mesto plánuje.

neviem ako si došiel nato že magistrát nesúhlasí s CMO.. Veď sa plánuje, to si si len ty nevšimol. Určite dôležitejšia je trať do Petržky ako CMO. Trať do Petržyk by nebola ale hlavne že by sme mali CMO...

súhlas ?

uvedom si, že tu nebude metro ani potom, ale že tu bude električka!

v Bratislave je vlastne električka nosný systém. Neviem ako inak si predstavuješ nosný systém.. metro?!. vlak?!. vlakoelektrička?. bicykel...
O zapustní električky na Šafku som aj ja počul, takže to asi nebude len taký výmysel...

Automobilový kolaps? Nedramatizoval by som to, oproti mnohým metropolám v západnej Európe je BA ešte stále pomerne komfortná na jazdenie autom, kolaps ktorý tam nastáva takmer denne je v BA niekoľkokrát do roka, dúfam, že Apollo, Sitiny, diaľnica Einsteinova a ďalšie stavby (snáď časom aj tangenta) pomôžu. A podzemnú MHD vidím ako nevyhnutnú ochranu práve pred tým dopravným kolapsom.

Cesta sa dá postaviť vedľa trasy pre nosný systém, takže neskôr sa dá vhodne použiť pri výstavbe. Bola by to iba jednoúčelová cesta pre autobusy, žiadne chodníky a cyklisti a pod. - tí môžu chodiť po Gessayovej už dnes.

Električka v Petržalke nie je definitívne riešenie, definitívne riešenie je nosný systém, tak je to definované vo všetkých verejných dokumentoch. Ale už výstavba električkovej trate je drahá, neskoršia prestavba to ešte predraží. Operatívne náklady autobusu sú vyššie, ale električka má také vysoké náklady na výstavbu, že celkové náklady budú ešte veľmi dlho vychádzať v prospech autobusu, dostatočne dlho na to, aby sa vyčkalo do výstavby reálneho nosného systému. Otázkou je, či chceme ten istý prepravný výkon za miliardu budúci rok, alebo za osem miliárd o 5 rokov.

Električka kapacitná je, ale dostatočný počet autobusov na vlastnej trati dokáže tiež zabezpečiť kapacitu potrebnú pre túto časť mesta. V zahraničí som videl jazdiť v špičke dva kĺbové autobusy na tej istej linke hneď za sebou. Ekologicky - plynové autobusy sú na tom dosť dobre. Komfort - tie nové autobusy by boli výrazne komfortnejšie ako súčasné bratislavské električky.

Zapustenie električky na Šafku - prepáč, to nikto nenavrhuje, neprojektuje, nerieši. Ak to bude na stole, rád sa pozriem.

A reči o tom, ako ide električka do módy - neber ich tak vážne. Jednak to sú električky na míle vzdialené od 2xT3, mnohé z tých električiek sú viac železničné vozidlá (viď Sneltram v Amsterdame) a v mnohých projektoch sa neskôr zistí, že električka bola super skvelý projekt, ale aj tak musia stavať metro (viď Dublin).