Reply on: petert #42368:
Ja som nevravel o vlnovkovitosti trate - v tom zmysle, ze trat sa prepadava a elektricka sa pri jazde kolise zlava doprava al. naopak. Ja som myslel vlnovkovitost samotnych kolajnic. Ved na niektorych usekoch bratislavskych trati su vlny mozno aj pol centimetra hlboke. Radsej ani nepomyslam na to, ako tym trpia samotne elektricky. ...tak asi tolko. ?
Veď teraz je tam lávka pre peších, dva pruhy pre autá (aj keď nespĺňajú vyhlášku) a časť pre železnicu. Som si istý, že ďalšie 3 metre do šírky to ešte zvládne.
yale
Bod 3: trasa nosného systému je už dlhšiu dobu pomerne dobre fixovaná, minimálne o trase B sa už príliš nepolemizuje, takže ako začať, je jasné.
Bod 4: je to tvoj názor. Ja považujem metrá za výrazný mestotvorný prvok, ktorý úplne mení priestorové a časové vzťahy v rámci mesta.
Re #42390 Emo: Nerozumiem tvojej predstave, prečo by o 50-80 rokov nemalo metro stačiť? Myslím, že nebude kapacitný problém, ale skôr bude treba pokryť ďalšie časti mesta - čo už nemusí byť nutne podzemný systém, ak sa ako doplnkový systém využije napr. železnica (vetva DNV-Lamač, vetva Podunajské Biskupice, západ Petržalky). Aký rozvoj mesta by si predpokladal v rozsahu 50-80 rokov?
Pointa toho celého je, začať niečo robiť a potom postupne pokračovať, nie neustále odkladať začiatok.
Zaujímavé sú napr. dlhodobé výhľady pražského metra na http://metro.dnsalias.org/metro/BUDOUCNOST.htm
V Amsterdame padol začiatok výstavby metra do doby, v ktorej boli občianske protesty módou. Výsledkom toho bolo, že sa metro nepostavilo v základnej dopravnej osi, ale v inej trase. Dnes metro v pôvodnej trase stavajú a práve v Amsterdame to nestojí práve málo - a určite by boli radi, keby to boli postavili "načisto" už od začiatku. Napriek tomu, že v centre majú krásne električky, vrátane Combina (ktoré nejazdí rýchlejšie, ako ostatné električky), metro na trase sever-juh potrebujú.
V Bratislave nehrozí prudký nárast trvalého obyvateľstva, ale jej rast budú zabezpečovať "pendleri" a prechodne bývajúci resp. dochádzajúci obyvatelia, teda je dôležité, aby existovalo rýchle, dostatočne dimenzované a spoľahlivé prepojenie všetkých prístupových bodov do mesta s centrom a ďalšími dôležitými bodmi v meste. Väčšina z nich leží na trase B, čiže ňou treba začať - a skôr skôr, ako neskôr. Na rozdiel od Amosa si myslím, že náročnosť výstavby čohokoľvek v mestskom prostredí Bratislavy bude prudko rásť - a to ďaleko viac, ako výkonnosť ekonomiky.
Ak sa stavať nebude, v krátkodobom výhľade sa ekonomický život bude presúvať z centra do iných častí, v dlhodobom si začne hľadať iné pôsobisko, ako Bratislavu.