Discussion Forum › General Discussion

To mu nedošlo ? som zvedavý kto si tie byty bude môcť dovoliť. Napr. všetky tie nové domy čo sa stavajú na Tomášikovej kde cena najmenšieho bytu je 2milióny, kde sa v investoroch berie tá istota, že to niekto kúpi keď ľudia nemajú začo. A systém, že sa zadĺži na 20 rokov alebo aj viac je teda dobre na hovno. Celý život akoby chodiť s nožom na krku.

A kde je zabezpečené financovanie tovjich t-busových tratí?
A tvrdenie, že t-bus rieši dopravu lepšie ako električka svedčí akurát o tom, že absolútne doprave nerozumieš.
Trolejbus je rovnako neflexibilný ako električka.
Problemy trolejbusu: technicke problemy, nizka variabilita aj flexibilita. K tej flexibilite ťa môžem niekedy, keď bude výpadok prúdu zavolať ku mne domov a môžeme spolu sledovať po koľkých desiatkach minút od výpadku sa dovalí aspoň NAD.

"Áno, akurát možno ceny bytov." Ty si iny srandista ? ? ? co myslis, kolko % rozpoctu domacnosti moze tvorit taka hypoteka na byt??? ja to odhadujem pri plate vodica (dajme tomu ze domacnost kde obaja zarabaju ako vodic MHD) aj 50%, podla ceny bytu, MINIMALNE 50% vydavkov ide na byvanie, a ked byt v KE stoji 1,5 milionva a rovnaky v Bratislave 3miliony, tak je uplne prirozdene (a k tomu smeruje trh) ze vodic (a rovnako kazdy iny zamestnanec v priemere) v BA bude mat trhovo plat o dost vyssi... Co je anomalia je to co je vidno napriklad v skolstve a zdravotnictve... teba sa zda normalne ze ucitel ZS ktory byva v Bratislave kde si 2 izbovi byt kupi za 3-4milony ma rovnaky plat ako presne to iste uciaci ucitel presne takej istej ZS kdesi napriklad v Roznave kde si kupi za 1,5 miliona 4izbovy rodinny dom (konkretna cena konkretnej nehnutelnosti, ktoru som kupil) aj s pozemkom??? rovnako napriklad lekari - lekar v Bratislave si na byvanie musi zobrat hypoteku cca. 15-20tisic mesacne ak nechce byvat v garzonke kde je jedna izba kuchyna spalna aj kupelna, kde si v nejakej riti moze byvat v rodinnom dome za polovicnu hypoteku - a praca ta ista, zodpovednost ta ista...

cyklotrasy sú v totálne shitnom stave ? ich kúzlo spočíva len v tom že sa osadia dakde stĺpiky označujúce cyklotrasu, poprípade nejaké vodorovné značenie občas. Dobrá cyklotrasa začína kúsok od lodenice smerom na Vrakuňu pri Malom Dunaji smerom na Šamorín.

Lenže to mu nevysvetlíš. On sa pripravuje na to, že BA bude mať cez 1 milión obavyteľov a ľudia budú cestovať na dlhšie a dlhšie vzdialenosti. Jedna vec sú jeho veľkorysé sľuby o tom ako často to bude premávať a druhá, či vôbec nové ľahké vlakové súpravy budú. Ako som s ním o tom osobne písal, tak on si všetko veselo naplánuje a ostatné veci nech riešia technici, dopraváci a ostatní. Na margo problému možnosti premávky električiek a vlakov mi povedal, že to je problém ktorý musia vyriešiť technici a odborníci. Ale nevie pochopiť, že električka a vlak nemôžu ísť po jednej trati a on mi veselo aj tretí krát odpovie, že to musia vyriešiť. Tak myslím, že neni o čom ak silou mocou ide hlavou proti múru. Ekvivalentné tomu je asi to ako keby si chcel od CD-ROM aby ti prečítala DVD a ti budeš na tom nástojiť aby ti ho prečítala a začneš sa sťažovať tam kde ti predali ten CD-ROM že chceš aby ti čítal DVD, čo to je za podvod. ?

No vidis. Ja idem z domu XY (rovniankova) na Nivy 28 minut, bicyklom. A keby existovali rozumnejsie cyklotrasy, tak to trva aj menej. A keby som mal motorku...

Z uvedeného vyplýva že cesta je o 10,5 minuty kratšia, keby sme aj uvzžovali s intervalom vlakov podpovrchovej dopravy 4 minuty - tak ešte stále je to v prospech elktričky 7 minút.

Tie čísla o tom motaní sa v halách sú z reality, aj v tej Prahe sa človek viac nablúdi eskalátormi tunelmi a halami ako precestuje.

Doprava na báze podpovrchovej dopravy sa vyplatí pri presunoch na dlhé prepravné vzdialenosti, čo by v prípade Bratislavy všetci Petržalčania museli cestovať aspoň do Rače.

? jaaaaj ja som zabudol, oni budú všetci robiť v CEPITe vo Vajnoroch.

Bratislava jednoducho nemá podmienky na výstavbu podpovrchovej dopravy. Ani nutnosť.

Kto by mal záujem využiť podpovrchovú trať napríklad v śeku Rovniankova - Nivy? Mizivé percento ľudí. K tomu mi stačí sedliacky rozum a reálne vnímanie sveta.

Príklad - idem z domu XY v Petržalke do Apollo BC :
podpovrchová doprava (pre zjednodušenie pužívajme výraz metro)
vychádzam z domu - 5 minút príchod k stanici metra - 5 minút blúdenie po eskalátoroch a staničnej hale - 7,5 minuty čakanie na vlak (pri čakniach budem uvažovať s polovicou intervalu pre objektivitu) - 10 minút cesta na Nivy - 5 minút vychádzanie halami - 2 minuty presun na zastávku autobusu (možno aj viac) - 7,5 minuty čakanie na trolejbus - 2 minuty cesta trolejbusom = 50 minut
eletrička
vychádzam z domu - 5 minút príchod na zastávku - 2 minuty čakanie na električku - 12 minút cesta na Šafarikovo nám. - 0,5 minut presun na zastávku autobusov (možno aj 0) - 7,5 minuty čakanie na autobus - 3 minuty cesta k AS Nivy - prestup na trolejbus - 7,5 minuty čakanie na trolejbus - 2 minuty cesta trolejbusom = 39,5 minuty a to je o jeden prestup viac

Ja mám síce ekonomiku len okrajovo, ale nás učili, pokiaľ je pravaha ponuky práce nad dopytom, tak mzdy rastú. Asi ste chceili použiť termín prevaha voľnej pracovnej sily nad dopytom.

To len aby sme pri tých neustále lietajúcich odborných výrazoch používali tie správne, keď sa chceme baviť na vysokej akademickej úrovni.

O čo variabilnejší je trolejbus od električky? Pokiaľ uvažujeme s viacerými vetvami, tak je "variabilnejší". To isté platí ale aj pri vetvení električkových tratí. Ale inak v tom rozdiel nie je. Oba druhy dopravy sú závislé od trakcie a keď sa stane nehoda a úsek je neprejazdný tak ťažko odkloníme ako električku ale aj torlejbus. A presmerovanie v prípade zápch? To akože hypotetická linka Ovsište - most Apollo - Košická bude v prípade zápchy na Dolnozemskej presmerovaná na trasu Ovsište - most SNP - Hodžovo námestie - AS Nivy - Košická? No to si to zrovna môže odstáť v tej zápche.

Jedinú variabilitu pri presmerovaní poskytuje autobus, aj keď nie som absolútne ich zástancom. Viackrát bola možnosť o operatívnom presmerovaní liniek 96 a 87 z Prístavného mosta na most Apollo.

Ale jednoznačne najmenej kolíznym prostriedkom je električka, resp. najmenej zraniteľným. Keby sa naučili slovenskí vodiči dodržiavať predpisy, tak by bola takmer úplne bezkolíznym druhom dopravy. Najmä na takých úsek ako sa plánuje v Petržalke.

Podľa mňa tu margo električiek padlo už veľmi veľa argumentov a aj keď netvrdím, že je to optimálne riešenie, každopádne má nepomerne viac kladov ako záporov.

Zaráže ma, ako niekto dokáže brojiť voči všetkému a všetkým, najmä pokiaľ mu chce niekto skvalitniť služby.

Pritiahnuté za vlasy, mi táto argumentácia a diskusia s Vami pripadá ako bavenie sa s malým rozmaznaným deckom, ktoré matka núti ísť jesť a ono sa chce hrať. Hodí sa o zem a začne búchať nohami rukami, vrieskať a odúvať sa pričom neustále vykrikuje, že to čo od neho chce matka je zlé, zlé, zlé.

Dieťa = 1 a možno ešte pár obyvateľov Rovniankovej 14
Matka = odborníci

Pod pojmom odborník si však nestačí predstaviť nejakého dopravného inžiniera. Na celom projekte pracoval a pracuje určite celý štáb odborníkov. Nie len dopravní inžinieri, ale aj ľudia z oblasti financií, ekológie, staviebníctva a budete sa čudovať aj psychológie.

Pokiaľ chcete neustále brojiť proti električke v Petržalke za cenu hypotetickej výstavby podpovrchovej dopravy, tak Vám budem v tom "držať" palce. Len aby sa nestalo to, že sa nakoniec na magistráte niekto naozaj dostatočne nase... a jednoducho určené prostriedky presunie na realizáciu iného dopravného projektu, napr. električka do Vajnor a možno aj Jura a Ivanky. Vzhľadom na finanšnú náročnosť by sa za tie peniaze možno dali realizovať obe tieto "hypotetické" vetvy, keďže tam kvôli električke netreba "postaviť na novo" žiaden most cez Dunaj.

Tak eline to tých 30 trvá z okrajových častí do centra ? máš pravdu. Ale koľko ľudí podľa teba využije ľahké vlakové súpravy jazdiace stredom Petržky, keď všetko pôjde na jeden smer? Určite nebudú prázdne tie spoje (Petržka - ASMN - Filiálka - Rača), minimálne sa pre Račanov javí nové dobré a hlavne priame spojenie : Rača - Trnavské mýto - ASMN. Nepochoval by som určite ani tvoje nápady ale tá trasa nejde cez centrum a to je problém, že k električkám na Šafku by museli ľudia prejsť ešte väčšiu vzdialenosť čiže skôr ostanú asi pri tej 95 na Šafko, ktorá ak by sa splnil tvoj návrh pre zachovanie automobilovej dopravy cez Starý most by určite bola aj naďalej využívaná. Ak by vlak stál na Pribinovej, tak by sa tam mohla opäť zaviesť električka s plánovaným predĺžením na Dulovo nám. a potom ďalej ako je uvedená trasa okružnej linky 0 http://hrady.sk/imhd/train_tram_2030.png S-Bahn teda aj sčasti schvaľujem ale najprv zaviesť električku na Pribinovu kde by končili linky 12 a 13 (na smer Ružinov prestup na Trnavskom mýte - 8,9,14, a ďalej prestup na elinu do Rače na Riazanskej alebo priamo vlakom do Rače)

P.S.:Aby bol vlak atraktívny pre cestujúcich z Rače, odporúčam sa zamyslieť nad linkou k ŽST Rača.

Hovori sa tomu nerovnomerna ekonomicka a hospodarska situacia medzi regionmi... Sposobena mensimi pracovnymi prilezitostami vyssou nezamestnanostou a prevahou ponuky prace nad dopytom.

To je to, co ti (nielen tebe) chyba este vo vzdelani a aj z praktickeho zivota...

Cim si preukazal, ze uvedene projekty su nerealne z dovodu financnej nezabezpecenosti.

Re #99912 Emo: Isto. Samozrejme ze treba riesit aj prud Petrzalka - centrum. To navrhujeme riesit trolebusovymi linkami zhruba takto:

Hodzovo nam (napojenie na siet v smere Prazska, Sancova, Kolarko, Hlavna stanica) - Novy most - Panonska - Kutlikova - Ovsiste - Apollo most - krizovatka Kosicka s Prievozskou (napojenie na Prievozsku oboma smermi, Svatoplukovu) - Kosicka - Mileticova (napojenie ako chodi 212 k Roznavskej).

Rovnako potom v Petrzalke este minimalne jednu vetvu: Od Terna bude rozdvojka smerom k Technopolu ale aj na Budatinsku - Vysehradsku - Antolsku - Dolnozemsku - pripojenie v Ovsisti.

Pripadne este jedna centralna os zhruba v trase 95 s tym, ze na Safku sa zvrtne doprava k Nivam, kde sa napoji na existujucu siet.

Tym sa vyriesi centrum, ale aj sirsie vztahy, diverzifikacia, vatriabilita a flexibilita dopravy, rozlozenie v case a priestore.

Financna narocnost o dva az tri rady nizsia nez pri elektricke, s vyriesenim dopravy na daleko vyssej kvalitativnej aj kvantitativnej urovni.

Re #99913 Ondro: Variabilita - moznost rychleho prelinkovania. Flexibilita - moznost reagovat na aktualnu diopravnu situaciu (zapchy napr.) obchadzkou a pod.

Problemy elektricky: financna narocnost, technicke problemy, majetkove problemy, nizka variabilita aj flexibilita.

Re #99950 mackensen: Suhlasim, ale aj v takomto pripade sa meria efektivita investicia, ked nie hned financnou rentabilitou, tak aspon vykonovou.

že či videl ? zažil som, mal som v škole... jediné čo vedel za celý rok povedať boli nadávky na Bratislavu a prečo neni viac stredných škôl na východe. Nadával prečo musí on cestovať sem a nie my Blaváci na východ. Východniari sa naučili len nadávať na to, že v BA je lepšie ale na to, že koľko ich vlastných odíde odtiaľ a na svoje mesto/obec sa vykašľú nenadávajú, lebo neni povinnosťou ich skúsiť zlepšiť tamojšiu úroveň ale našou, lebo my sa máme lepšie tak musíme byť dobročinná organizácia, asi za také dačo nás majú. Záhoráci na tom niesú inak. Spolužiaci dokončili strednú školu a ostali na Záhorí pracovať a nadávajú, že nezarábajú ani 15litrov mesačne ale do BA nepôjdu lebo je to zasrané mesto a nadávajú, že aké sú tu platy. Týpek má auto a ešte sa mu máli sem dojsť. Ja som odkázaný na vlak,MHD,SL a vždy som všade došiel bez pindania nech to bola akákoľvek diera. Aby si si nemyslel, že obchádzam stredné Slovensko, tak neobídem. Aj tam ľudia dobre hrešia na Blavákov. Mladým to je tak fuk globálne lebo vedia že nemusia hniť na Slovensku no tí čo nemajú vzdelanie a nevedia cudzí jazyk, nemôžu ísť nikam tak tí s obľubou zhadzujú svoj nezdar na to, že keby tam bolo tak ako v BA poondiatej.

Elektricka ako taka nie je ani zla ani dobra - zalezi od konkretneho dopravno-urbanistickeho riesenia. Ja sa vyjadrujem k projektu elektricky do Petrzalky. Ten je negativny a zly.

Priklad pozitivne spravenej elektricky: okruzne okrajove elektrickove linky v Parizi.

Ti zahranicni odbornici maju skusenosti napriklad s projektovanim elektrickovych trati vo Francuzsku.

Pre efektivny dopravny system su iste linmity a ohranicenia (ci uz z hladiska optimalizacie, ci uz z hladiska preferencie pred IAD alebo alternativou). Cas je jednym z nich. Doba 30 minut pre dostanie sa z lubovolneho konca mesta na druhy je maximalna doba pripustna pre NS v podmienkach Bratislavy.

Ešte raz teda ak si slaboduchý. Odkiaľ teda som? Hmm? Prečo neodpovedáš na túto otázku? Schváľne chcem zistiť nakoľko si chápavý ale asi niesi a ešte k tomu aj ignorant. Ak chceš príklad tak notoricky známy S499.1023, ktorý sa vyjadruje ako sluha za barovým pultom vo výčape. A neni jediný...

Rizika projektu a pripomienky:

Ak by sa rozsirila siet nasledovnym sposobom, musela by sa zaroven prebudovat na rychlodraznu s tym, ze priemerna rychlost by musela byt okolo 50 - 60 km/hod a nie dnesnych do 30km/hod. Zaroven sa musi zvysit kapacita suprav minimalne o jeden vozen, ak nie hned kompletna obnova vozoveho parku.

Technicka nerealizovatelnost alebo narocnost elektricky na Prazskej a Patronke; po Stefanikovej na Hlavnu stanicu a aj Pionierskej s oblukom pri Kuchajde. Technicka realizacia krizovania zeleznice a biznis komplexu smerom na letisko.

Technicke "drobnosti" ako nevysporiadanost pozemkov a nezabezpecenie financneho krytia.

Safarikovo nam. nema dostatocnu kapacitu aby sluzilo na rozptyl a rozpustenie dopravnych narokov takeho charaktru ako navrhujes. Nehovoriac o snahe ukludnovat dopravu v centre, nie ju takto intenzifikovat.

To len ako najzavaznejsie pripomienky, ktore robia navrh sice mozno zaujimavym ale iba imaginarnym a nerealnym.

tak preco sa tvoji rodicia trepali do BA? (to nie je moja otazka, ale parafrazujem teba)

Niekedy si v zivote aj videl vychodniara, alebo ich proste nenavidis "z principu"?