Turbo
Rozvoj električky v Bratislave pri porovnaní s Brnom
Naše chápanie električky ako dopravného prostriedku sa musí zmeniť. Väčšina cestujúcich ju pozná iba tak, ako s ňou jazdí v Bratislave. Je pomalá, stojí na každej križovatke a má veľa kolíznych bodov, najmä s cestnou dopravou. Veľmi dobrým príkladom rýchlodrážnych električiek je Brno. Na rozdiel od Bratislavy nesľubovali metro, ale rýchlo nahradili neekologickú a neefektívnu autobusovú dopravu v sídliskách Bohunice, Bystrc, Líšeň a iných modernou električkovou rýchlodráhou. Električka mimo centra mesta je rýchla, spoľahlivá a má mimoúrovňovo vyriešené križovania s cestami. Trať nevedie uprostred cestnej komunikácie ako je to napríklad v Ružinove alebo Karlovej Vsi, ale ide vo vlastnom koridore uprostred sídliska.
Podobný koridor je aj v Bratislavskej Petržalke. Počas výstavby sa rátalo s tým, že v ňom bude premávať rýchlodráha. Neskôr sa označila ako metro, ale stále sa nepostavala a vzhľadom na súčasný stav sa pravdepodobne nepostaví. Prečo teda nezaviesť do Petržalky električku tak, že by využila tento koridor? Mohla by ísť mimoúrovňovo ako v Brne a rýchlo by spojila Petržalku a centrum mesta. Argumenty „odborníkov“, že električka stojí na každej križovatke preto nie sú opodstatnené. Brno je dôkaz toho, že aj klasická električka môže ísť vo vlastnom koridore s mimoúrovňovými križovaniami ciest.
Bratislavská električka nedosiahla taký rozvoj, ako v iných veľkosťou porovnateľných mestách. Posledný novovybudovaný úsek v roku 1989 je predĺženie trate z Jurajovho Dvora na Zlaté Piesky. Na rozdiel od našej siete sa Brenenská električková sieť neustále predlžuje. Posledný novootvorený úsek v Brne je predĺženie trate do sídliska Líšeň až po Jírovu ulicu v roku 1998. Rozvoj bratislavskej električky ale zďaleka neskončil v slepej uličke. Sú spracované štúdie pre trať na Dlhé diely alebo trať do Devínskej Novej Vsi. Magistrát sa ale bráni akémukoľvek rozširovaniu električkovej siete, čo je obrovská chyba, lebo tým podporuje neefektívnu a neekologickú autobusovú dopravu a automobilizmus. Svoje tvrdenia si magistrát podkladá nádejou, že tu niekedy budeme mať metro. Mali by ale prehodnotiť svoje priority a riešiť stav ktorý tu máme dnes a nie dajaký model v roku 2030.
obrazok k clanku je hore v linku:
Električka typu K2 #1091 na rýchlodráhe smeruje do zastávky Osová.
Foto © Robo Horňanskýň
text Erik Žiak, foto Robo Horňanský, www.imhd.sk
*-------
Tu je dalsi clanok, myslim si, ze ta fotka ma VELMI VELIKU VYPOVEDACIU HONODTU. Lebo ludom TREBA UKAZAT, ZE TAKE DACO EXISTUJE. Bez tej fotky by bol ten clanok horsi. J, co takto predlozit L. Romanovi aj tieto clanky, nech si precita o com to je.
Naše chápanie električky ako dopravného prostriedku sa musí zmeniť. Väčšina cestujúcich ju pozná iba tak, ako s ňou jazdí v Bratislave. Je pomalá, stojí na každej križovatke a má veľa kolíznych bodov, najmä s cestnou dopravou. Veľmi dobrým príkladom rýchlodrážnych električiek je Brno. Na rozdiel od Bratislavy nesľubovali metro, ale rýchlo nahradili neekologickú a neefektívnu autobusovú dopravu v sídliskách Bohunice, Bystrc, Líšeň a iných modernou električkovou rýchlodráhou. Električka mimo centra mesta je rýchla, spoľahlivá a má mimoúrovňovo vyriešené križovania s cestami. Trať nevedie uprostred cestnej komunikácie ako je to napríklad v Ružinove alebo Karlovej Vsi, ale ide vo vlastnom koridore uprostred sídliska.
Podobný koridor je aj v Bratislavskej Petržalke. Počas výstavby sa rátalo s tým, že v ňom bude premávať rýchlodráha. Neskôr sa označila ako metro, ale stále sa nepostavala a vzhľadom na súčasný stav sa pravdepodobne nepostaví. Prečo teda nezaviesť do Petržalky električku tak, že by využila tento koridor? Mohla by ísť mimoúrovňovo ako v Brne a rýchlo by spojila Petržalku a centrum mesta. Argumenty „odborníkov“, že električka stojí na každej križovatke preto nie sú opodstatnené. Brno je dôkaz toho, že aj klasická električka môže ísť vo vlastnom koridore s mimoúrovňovými križovaniami ciest.
Bratislavská električka nedosiahla taký rozvoj, ako v iných veľkosťou porovnateľných mestách. Posledný novovybudovaný úsek v roku 1989 je predĺženie trate z Jurajovho Dvora na Zlaté Piesky. Na rozdiel od našej siete sa Brenenská električková sieť neustále predlžuje. Posledný novootvorený úsek v Brne je predĺženie trate do sídliska Líšeň až po Jírovu ulicu v roku 1998. Rozvoj bratislavskej električky ale zďaleka neskončil v slepej uličke. Sú spracované štúdie pre trať na Dlhé diely alebo trať do Devínskej Novej Vsi. Magistrát sa ale bráni akémukoľvek rozširovaniu električkovej siete, čo je obrovská chyba, lebo tým podporuje neefektívnu a neekologickú autobusovú dopravu a automobilizmus. Svoje tvrdenia si magistrát podkladá nádejou, že tu niekedy budeme mať metro. Mali by ale prehodnotiť svoje priority a riešiť stav ktorý tu máme dnes a nie dajaký model v roku 2030.
obrazok k clanku je hore v linku:
Električka typu K2 #1091 na rýchlodráhe smeruje do zastávky Osová.
Foto © Robo Horňanskýň
text Erik Žiak, foto Robo Horňanský, www.imhd.sk
*-------
Tu je dalsi clanok, myslim si, ze ta fotka ma VELMI VELIKU VYPOVEDACIU HONODTU. Lebo ludom TREBA UKAZAT, ZE TAKE DACO EXISTUJE. Bez tej fotky by bol ten clanok horsi. J, co takto predlozit L. Romanovi aj tieto clanky, nech si precita o com to je.
A co sa tyka Lafranconi, podla mna je to uplna blbost tahat po dialnicnom moste elektricku. Nema sa tam kde zmestit...
Turbo
link, dole je preklad
Električky opäť v Londýne
Električky sa majú vrátiť do ulíc centra Londýna po prvý krát po päťdesiatich rokoch. Na stavbu sa ráta s rozpočtom 500 miliónov libier. Londýnsky starosta Ken Livingstone dal zelenú dvom tratiam. „The West London Tram“ bude jazdiť po západnom Londýne, vynaloží sa na ňu 200 mil. Ł. a má byť dokončená do roku 2009. „The River Cross Tram“ za 300 mil. Ł bude križovať mesto zo Severu na Juh a prevádzka by sa mala začať v roku 2011.
122 miliónov cestujúcich
Očakáva sa, že električky odvezú 122 miliónov cestujúcich každoročne. Je to návrat tohto typu dopravy do ulíc centra mesta po prvý krát od Júla 1952. Na financovanie sa použijú súkromné aj verejné prostriedky a cieľom stavby má byť zníženie dopravných zápch, zatraktívnenie hromadnej dopravy a obnovenie mestských častí v hlavnom meste. Električky sú súčasťou 560 mil. Ł balíka určeného k inovácii hromadnej dopravy z dôvodu vyšších nárokov na prepravu.
Rýchlejšia doprava
Starosta dúfa že cestujúci presadnú zo svojich áut na električku a chce zopakovať úspech, aký dosiahla „Croydon Tramlink“ na južnom okraji Londýna. Povedal, že električky budú rýchlejšie a spoľahlivejšie v týchto častiach mesta, ktoré trpia dopravnými zápchami. Bude rokovať z vládou, aby dosiahli čo najrýchlejšieho dokončenia stavby. Súčasťou balíka na inováciu hromadnej dopravy sú aj dve autobusové linky, ktoré majú byť sprevádzkované v rokoch 2006 a 2008.
zdroj: BBC, preklad: Erik Žiak
------
Zaujimave je aj toto:
http://www.pobox.sk/safelink?addr=http%3A%2F%2Fwww%2Esweb%2Ecz%2Fp%2Ejournal%2Fudaje%2Ehtm
Ludom treba ukazat, ze vsade na svete sa k elektricke vracaju, iba u nas sa vdaka Kovalcikovi, Lunackovi, Moravcikovi a im podobnym hovori o metre a elektricka chatra (ako cela MHD).
------------
J: aj toto by sa mal Lubo Roman dozvediet, samozrejme, potom neuvadzat konkretne mena.