Discussion Forum › General Discussion

Zachádzky nosného systému do Mlynskej doliny a na Dlhé Diely podľa návrhu ÚP sú podľa mňa polovičným riešením. Stanica v Mlyskej doline je navrhnutá pri súčasnom vstupe do ZOO (pred vstupom do ZOO sú už aj vybudované nové zastávky ), čiže študenti a návštevníci cintorínov buď použijú pešibus alebo budú čakať na nadväznú dopravu. Podobne aj stanica Dlhé Diely je, ak sa dobre pamätám, umiestnená niekde medzi ulicami Jána Stanislava a Baníkova, čiže veľa dlhodielčanov bude dochádzať. Dochádzanie samotné je ok, ale podľa mňa tieto dve zachádzky nie sú extra dôležité (nie v takej podobe, ako sú navrhované) a využitie súčasných radiál pre NS nie je veľkou nevýhodou.

BTW, keď si tak dobre informovaný (bez irónie), v návrhu (aj v koncepte) ÚP sa vyskutuje vetička "Návrh doplnkového systému MHD pozostáva z 9 liniek električiek, 16 liniek trolejbusov a 29 liniek autobusov", nikde ale nie sú konkretizované trasy liniek, hoci by to mohlo byť celkom zaujímavé. Zaujímalo by ma to najmä preto, že v návrhu na rok 2020 sa hovorí o 16 linkách trolejbusov a v návrhu na rok 2030 po vybudovaní 26 km trolejbusových tratí v Petržalke o 17 linkách trolejbusov (pribudne len jedna) ... teda sú to naozaj nejaké optimalizácie siete, alebo len z brucha hodené čísla? ? Nemáš náhodou upresňujúci materiál? Nepochybne by sa dal zohnať niekde na magistráte, ale len ten čas na chodenie po úradníkoch chýba ...

Územný plán je dokument, ktorý hovorí o výhľade rozvoja do budúcnosti, obsahuje aj projekty, ktoré ešte dlho nebudú realizované, alebo dokonca sa vôbec nebudú realizovať. Dôležité však je, aby s nimi bolo počítané do budúcnosti, aby sa napríklad zabránilo výstavbe na plánovaných dopravných koridoroch.

Nosný systém MHD (rýchlodráha, metro) sa v plánoch objavuje už dlho a zatiaľ nebol problém posúvať termín realizácie Trasovanie je už pomerne dlho stabilizované a zatiaľ sa príliš lepší návrh neobjavil. Je zrejmé, že v prípade výstavby ľahkého dopravného systému by sa existujúce radiály začlenili do tohto systému. Jediný problém v trasovaní vidím v tom esíčku na trase A (odbočka Mlynská dolina a Dlhé diely) - dôvod odbočiek je zrejmý, ale toto sa dá realizovať výlučne pri vedení pod povrchom).

Severná tangenta je potrebná stavba, pretože zo severnej časti idú všetky mestské dopravné okruhy po Šancovej. So stavbou sa počíta už pomerne dlho a v časti oblasti pod železničnou stanicou je už dlhé roky stavebná uzávera. Tangenta sa už mala stavať, ale vzhľadom na finančné možnosti sa "hodilo kockou" a peniaze sa radšej investovali do mosta Košická s tým, že po dostavbe tunela Sitiny zo Šancovej zmizne tranzitujúca doprava a potom sa uvidí, či ešte tangentu treba (rovnaký prístup ako pri petržalskej električke). Lenže Šancová je zaťažená najmä mestskou prevádzkou (a aj tangenta samotná je koncipovaná ako mestský okruh), takže radosť asi dlho nevydrží, situácia sa o pár rokov ešte viac zhorší, iba náprava už bude stáť ďaleko viac.

Aj samotná severná tangenta je vo viacerých variantoch, v prípade variantu I. je tu príležitosť zároveň s tangentou postaviť príslušnú časť trasy B (od križovaty Štefánikova/Šancová po Račianske Mýto).

Optimalizácia linkového vedenia by sa dala zahájiť okamžite - a nevidím jedinú obstojnú výhovorku na to, prečo sa to už nerobí (alebo možno dopravní odborníci sú toho názoru, že súčasná sieť už optimalizovaná je?)...

No,aspon snaha o nieco... ?
Mne islo o riesenie do tej doby,nez tie eliny nezakopu pod zem. ?
Inak dobra sprava pre zakopavacov a metrofilov:Podla navrhu uzemneho planu mesta by mala byt do roku 2010 vybudovana prva etapa NDS (v Petrzalke,cez Stary most ako elina),do roku 2020 by mala byt spojazdnena trasa A Karlova Ves-Trnavske myto a trasa B Petrzalka-Trnavske myto,do roku 2025 A predlzena na Predmestie a B na Letisko,do roku 2030 A do Dubravky.Musim podotknut,ze trasy su presne tie iste,ako boli navrhovane na metro! ?
Elektricky akurat predlzene do Vajnor a k Volkswagenu,teda nic moc! ?
S trolejbusmi je to lepsie,ale v Petrzalke az 2025... ?
Ak ste to este nevideli,je to na http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?u=700000&id_org=700000&id=72607#odkazyDole
Treba najst Siet MHD v roku napr.2010.
Neda mi este ta severna tangenta...je to najvacsia KAROVINA,aku som kedy videl! ? Tak posahany navrh asi vymyslali rano po prebdenej noci na nejakej party... ?

Bývala lepšie zorganizovaná, bývala... V minulosti boli linky vzájomne protismerné a ku každej nepárnej linke existovala aj párna "sestra". Ono pri 40 až 50-tich zastávkach po trase to bolo prirodzené. Párne nočné linky však boli zrušené bez náhrady, a tak ak chcem ísť z centra domov nočákom, musím ísť linkou, ktorou absolvujem nočnú prehliadku východoslovenského kraja a po 40 minútach uspávacej jazdy si aj koledujem, že nevystúpim, kde mám. V protismere to po neexistujúcej párnej trase naopak zvládam ekologickým pešibusom, s rozdýchaním pľúc čerstvým vzduchom a za necelých 20 minút.

Nie ja, Mr. Dromolog, doporučujem k štúdiu jeho príspevky, obdivujúce Zločineckú Spoločnosť, na K-Reporte v téme "840 ZSSK":-P.

To nie je pravda, okrem najužšieho centra Prahy máš dostatočný výber električiek.

Pokial nie si dopravopat, ako podaktori v DPB, tak je vsetko all right

? ? ? ? ?

Suhlasim, ze doprava na kratke vzdialenosti vramci centra (zatial) nie je priorita. (Zatial preto, lebo s postupnym vylucovanim individualnej a automobilovej dopravy -- v co silne dufam! -- bude prirodzene silniet aj dopyt po tomto smere dopravy a nerad by som dopadol tak, ako v Prahe, ked v centre mas zvacsa len dve alternativy: sfarat do metra alebo sa vybrat peso, pricom obe su casovo silne neefektivne.) Ale nic to nemeni na fakte, ze aj so sucasnou elektrickovou sietou v centre by sa dala vyrazne skvalitnit doprava zmenou linkoveho vedenia a vybudovanim prestupnych terminalov s mensimi nakladmi a rychlejsie, nez bude vobec mozne zacat nosny system v centre umiestnovat pod zem. Linkove vedenie podla mna ani tak nezavisi na (ne)existencii nosneho systemu, ako na jednom oddeleni v DPB a vari v este vyraznejsej miere na iniciativach roznych poslancov mestkeho a miestnych parlamentov. (Iniciativny blbec je horsi, nez triedny nepriatel...)

Odvážim sa tvrdiť, že v KE je lepšie zorganizovaná nočná doprava. V BA je totiž kopec liniek ale len 3 odchody za noc (23:50, 1:05, 3:25), pričom denná doprava končí už okolo 23:00. Radšej bysom zniesol polovicu nočných liniek, ktoré by celé mesto preštrikovali s o polovicu dlhšou jazdnou dobou ale chodili by po pol hodine.

A okrem toho je aj polonofil, hungarofil, helvetofil a vlastne all_except_bohemofil:-P. Ale inak na jeho definíciu poznám aj krátky, výstižný, jednoslovný výraz ale to by mi tu zase niekto vynadal, že urážam:-D.

Myslíš si, že terajší primátor chodí MHD? ? Silne pochybujem! ?

Napadá ma preferencia, ale ani tá sa nedá urobiť všade. ?

s tými povrchovými trasami v centre pre "rýchlo-čokoľvek" je to ťažké... najmä ak sa zastavajú aj prirodzené koridory (napríklad po železničných tratiach).
Podzemnému vedeniu by som sa nebránil, mimoúrovňové križovanie na estakáde tiež nie je lacné. Rýchlostná trasa na povrchu bude tvoriť dopravnú bariéru kdekoľvek (alebo nebude rýchlostná).

Ak sa nebude riešiť nosný systém podzemnými trasami, potom jediná ambícia "rýchloelektričky" bude, ako sa bez väčšej ujmy pomaly, ale aspoň plynule preštrikovať cez centrum.

Čo by sa mohlo dať robiť na povrchu? Nosný systém určite nie, ale aspoň niečo by sa dalo urobiť. Ak sa uskutoční mnou predpokladaný scenár (t.j. petržalská električka zastaví výstavbu segregovaného nosného systému na ďalšie dekády), bude potrebné aspoň
- vylúčiť tranzitnú dopravu z užšieho centra: Vajanské nábrežie od nám. Ľ. Štúra až po Šafárikovo námestie (po výstavbe mosta Košická a diaľnice Einsteinova bude tranzitná trasa vedená cez Petržalku), Štúrova, Kamenné námestie, nám. SNP, Špitálska - samozrejme, autá v niektorých trasách budú chodiť - do garáží, dopravná obsluha atď. - ale trasy nesmú umožňovať tranzit. V prípade dostavby trate ďalej cez Dostojevského rad by doprava bola obmedzená aj na úseku Dostojevského (ostatná doprava z Nív odkláňaná na Landererovu a most Košická)
- preferencie a iné úpravy pre zabezpečenie plynulosti MHD. Tam, kde sa nedajú z trasy vylúčiť chodci, aspoň ich "regulovať" stavebnými prvkami tak, aby nebehali po celej trati. To je problém napr. Obchodnej.
- aj napriek Allianzu, stále by sa dala realizovať trať v línii Dostojevského/Karadžičova až po Filiálku (s možným pokračovaním ďalej)

Z toho vychádza, že smer západ- (severo)východ by na tom nebol tak zle, ale úplne chýba možnosť povrchovo riešiť dopravnú os trasy B - teda severo-južné vedenie. Z toho mi naozaj vychádza oprávnenosť požiadavky na kompletné riešenie trasy B od začiatku.

Štefánikova a Šancova sú obsadené pre cestné okruhy a ani po dostavbe Severnej tangenty nemožno očakávať také zníženie záťaže, aby bolo možné cez ne viesť povrchovú trasu. Naopak stavba tangenty je príležitosťou pre výstavbu podpovrchovej trasy, inak sa na povrchu naozaj veľa nedá urobiť - a vyzerá to tak, že ani Fakultná nemocnica v dohľadnej dobe nespadne, aby uvoľnila trasu pre zaústenie priečnej osi na Šancovú.

Do tej doby, na rýchly prechod centrom Bratislavy najlepšie použijete športovú obuv zn. Nike...

S tou flexibilitou, šírkou siete atď. máš pravdu - ale to nehovoríme o nosnom systéme, ale o klasickej vnútromestskej električke, ktorá nemá (na rozdiel od rýchleho kapacitného systému) problém stáť pri každej vŕbe a je k nosnému systému vhodnou doplnkovou dopravou. Centrum Bratislavy vzhľadom na svoju veľkosť zrejme prednostne nepotrebuje riešiť problém dopravy "hop-on hop-off". Naopak si myslím, že ak by sa začal riešiť nosný systém, objavil by sa jasný princíp organizácie pre ostatnú dopravu a začalo by sa logicky "upratovať" celé linkové vedenie v BA. Systémy hub-and-spoke sú pri vyšších dopravných nárokoch prevádzkovo výhodnejšie ako point-point, nemusia ťa dopraviť po optimálnej trase, ale pri raste nárokov v určitom momente treba urobiť zmenu.

Nosný systém zabezpečuje rýchlu dopravu v najviac zaťažovaných smeroch nielen do centra, ale aj cez centrum do ďalších lokalít s vysokými dopravnými nárokmi - a samozrejme spojenie medzi dopravnými uzlami.

Takže to nie je o výhode alebo nevýhode električky, tu hovoríme o inej úlohe dopravy. Otázkou tiež je, čo potom považujeme za električku, lebo to isté vozidlo môže na trati iného charakteru spĺňať inú úlohu (aj keď horšie, či lepšie).

Ved hovoril, to ti predsa nikto neberie, ja len tak - ze to konecne vyslo v najcitanejsom denniku ?

COLOR:A nehovoril,resp.nepísal som to o tom plyne už dávno?A to,že sa plynosmradobusy už zaplatili,budem veriť až keď pán Zachar predloží detailnú analýzu,ktorá bude zohľadňovať aj vyššie náklady na údržbu plynosmradobusov,zvýšenú spotrebu oleja,dojazdy na plničku,vynechané spoje a vypravené zálohy za zeleniny,ktoré museli prerušiť výkon služby za účelom tankovania atď.

Posledne dva dni som nemal cas, chut a silu tuto diskusiu nejako monitorovat a reagovat, tak teraz vsetko naraz.

Re #37449 yale: Ale to je sposobene najma sucasnym linkovym vedenim, ktore tu nikto neobhajuje. Ak pojdu na karlovesku radialu len dve linky (jedna do Dubravky, druha do KV), obe s hustym intervalom (povedzme 3 minuty v spicke), je ti z duse jedno, kde sa v meste postavis, lebo elektricka tvojim smerom ti pride rychlo a ak nahodou potrebujes ist tou druhou, vies, ze do 90 sekund prestupis. A nehovor mi, ze ked to mas napriklad blizsie k Obchodnej, ze za tych 90 sekund, co stravis prestupom, by si sa bol schopny dostat napriklad na Spitalsku. To je presne vyhoda elektrickoveho systemu -- ze je daleko flexibilnejsi, nez zeleznicny (metro, rychlodraha, whatever) a dokazes vytvorit sirsiu siet a efektivne tak pokryt vacsiu plochu a dopravu spravit pre cestujuceho pohodlnejsou, ked ma viacero moznosti, kde nastupit, a nemusi pochodovat k jednotlivym relativne daleko postavenym staniciam.

Re #37461 m@rtin: S tym, co pises, sa neda nesuhlasit, len vetu "Výhodou hloubených tunelů je ještě podstatně levnější vybudování." mam pocit, ze poprela vystavba IV.C2. Ma naplanovany vyssi rozpocet, nez IV.C1, ktore bolo takmer komplet razene, s prechodom pod Vltavou a este s jednou relativne hlbokou stanicou. Skutocne su pri tom metre do poli nejake sialene zlozite podmienky, ze sa stavba hlbenou metodou ukazuje taka draha? Zaujima ma to, lebo v tych koncinach Prahy som mozno nikdy v zivote nebol a nikde som nenasiel vysvetlenie, preco ma byt IV.C2 drahsie, nez IV.C1, ked je stavane jednoduchsou metodou a este je aj kratsie. Kvoli tej jednej stanici naviac?

Re #37486 Janči: Ty si kus *****a, s tebou sa fakt nema zmysel bavit.

Re #37488 Janči: Ked pojdes k ocnemu, zacnes si liecit svoju vlciu tmu, nasledne zacnes pracovat na svojej dyslexii a budes schopny aspon precitat a pochopit to, co tu ludia pisu, tak, prosim, mozes pokracovat vo svojich fundovanych vyjadreniach. Ja som reagoval na vystavbu hlbenych tunelov, ty si zacal nieco trepat o razenych, pricom si evidentne ani nedokazal rozlisit medzi hlbenym a razenym tunelom...

Re #37526 Max: Photshop? Na schemy a grafikony? Neblazni, len to nie! Nejaky poriadny vektorovy graficky program.

Re #37534 Papyr: Ved to je nejaky slovensky pribuzny -- istropoliso- a slovakofob, prago- a bohemofil.

Re #37552 ufo: No tusim vtedy bola dajaka sutaz, ze ktora skola vyzbiera hmotnostne najviac baterii, tak sa cinil.

A vsetko najlepsie. Ako iMHD, tak Karolom. Hoci s oneskorenim.