galiyosha
Posledne dva dni som nemal cas, chut a silu tuto diskusiu nejako monitorovat a reagovat, tak teraz vsetko naraz. 
Re #37449 yale: Ale to je sposobene najma sucasnym linkovym vedenim, ktore tu nikto neobhajuje. Ak pojdu na karlovesku radialu len dve linky (jedna do Dubravky, druha do KV), obe s hustym intervalom (povedzme 3 minuty v spicke), je ti z duse jedno, kde sa v meste postavis, lebo elektricka tvojim smerom ti pride rychlo a ak nahodou potrebujes ist tou druhou, vies, ze do 90 sekund prestupis. A nehovor mi, ze ked to mas napriklad blizsie k Obchodnej, ze za tych 90 sekund, co stravis prestupom, by si sa bol schopny dostat napriklad na Spitalsku. To je presne vyhoda elektrickoveho systemu -- ze je daleko flexibilnejsi, nez zeleznicny (metro, rychlodraha, whatever) a dokazes vytvorit sirsiu siet a efektivne tak pokryt vacsiu plochu a dopravu spravit pre cestujuceho pohodlnejsou, ked ma viacero moznosti, kde nastupit, a nemusi pochodovat k jednotlivym relativne daleko postavenym staniciam.
Re #37461 m@rtin: S tym, co pises, sa neda nesuhlasit, len vetu "Výhodou hloubených tunelů je ještě podstatně levnější vybudování." mam pocit, ze poprela vystavba IV.C2. Ma naplanovany vyssi rozpocet, nez IV.C1, ktore bolo takmer komplet razene, s prechodom pod Vltavou a este s jednou relativne hlbokou stanicou. Skutocne su pri tom metre do poli nejake sialene zlozite podmienky, ze sa stavba hlbenou metodou ukazuje taka draha? Zaujima ma to, lebo v tych koncinach Prahy som mozno nikdy v zivote nebol a nikde som nenasiel vysvetlenie, preco ma byt IV.C2 drahsie, nez IV.C1, ked je stavane jednoduchsou metodou a este je aj kratsie. Kvoli tej jednej stanici naviac?
Re #37486 Janči: Ty si kus *****a, s tebou sa fakt nema zmysel bavit.
Re #37488 Janči: Ked pojdes k ocnemu, zacnes si liecit svoju vlciu tmu, nasledne zacnes pracovat na svojej dyslexii a budes schopny aspon precitat a pochopit to, co tu ludia pisu, tak, prosim, mozes pokracovat vo svojich fundovanych vyjadreniach. Ja som reagoval na vystavbu hlbenych tunelov, ty si zacal nieco trepat o razenych, pricom si evidentne ani nedokazal rozlisit medzi hlbenym a razenym tunelom...
Re #37526 Max: Photshop? Na schemy a grafikony? Neblazni, len to nie! Nejaky poriadny vektorovy graficky program.
Re #37534 Papyr: Ved to je nejaky slovensky pribuzny -- istropoliso- a slovakofob, prago- a bohemofil.
Re #37552 ufo: No tusim vtedy bola dajaka sutaz, ze ktora skola vyzbiera hmotnostne najviac baterii, tak sa cinil.
A vsetko najlepsie. Ako iMHD, tak Karolom. Hoci s oneskorenim.
Re #37449 yale: Ale to je sposobene najma sucasnym linkovym vedenim, ktore tu nikto neobhajuje. Ak pojdu na karlovesku radialu len dve linky (jedna do Dubravky, druha do KV), obe s hustym intervalom (povedzme 3 minuty v spicke), je ti z duse jedno, kde sa v meste postavis, lebo elektricka tvojim smerom ti pride rychlo a ak nahodou potrebujes ist tou druhou, vies, ze do 90 sekund prestupis. A nehovor mi, ze ked to mas napriklad blizsie k Obchodnej, ze za tych 90 sekund, co stravis prestupom, by si sa bol schopny dostat napriklad na Spitalsku. To je presne vyhoda elektrickoveho systemu -- ze je daleko flexibilnejsi, nez zeleznicny (metro, rychlodraha, whatever) a dokazes vytvorit sirsiu siet a efektivne tak pokryt vacsiu plochu a dopravu spravit pre cestujuceho pohodlnejsou, ked ma viacero moznosti, kde nastupit, a nemusi pochodovat k jednotlivym relativne daleko postavenym staniciam.
Re #37461 m@rtin: S tym, co pises, sa neda nesuhlasit, len vetu "Výhodou hloubených tunelů je ještě podstatně levnější vybudování." mam pocit, ze poprela vystavba IV.C2. Ma naplanovany vyssi rozpocet, nez IV.C1, ktore bolo takmer komplet razene, s prechodom pod Vltavou a este s jednou relativne hlbokou stanicou. Skutocne su pri tom metre do poli nejake sialene zlozite podmienky, ze sa stavba hlbenou metodou ukazuje taka draha? Zaujima ma to, lebo v tych koncinach Prahy som mozno nikdy v zivote nebol a nikde som nenasiel vysvetlenie, preco ma byt IV.C2 drahsie, nez IV.C1, ked je stavane jednoduchsou metodou a este je aj kratsie. Kvoli tej jednej stanici naviac?
Re #37486 Janči: Ty si kus *****a, s tebou sa fakt nema zmysel bavit.
Re #37488 Janči: Ked pojdes k ocnemu, zacnes si liecit svoju vlciu tmu, nasledne zacnes pracovat na svojej dyslexii a budes schopny aspon precitat a pochopit to, co tu ludia pisu, tak, prosim, mozes pokracovat vo svojich fundovanych vyjadreniach. Ja som reagoval na vystavbu hlbenych tunelov, ty si zacal nieco trepat o razenych, pricom si evidentne ani nedokazal rozlisit medzi hlbenym a razenym tunelom...
Re #37526 Max: Photshop? Na schemy a grafikony? Neblazni, len to nie! Nejaky poriadny vektorovy graficky program.
Re #37534 Papyr: Ved to je nejaky slovensky pribuzny -- istropoliso- a slovakofob, prago- a bohemofil.
Re #37552 ufo: No tusim vtedy bola dajaka sutaz, ze ktora skola vyzbiera hmotnostne najviac baterii, tak sa cinil.
A vsetko najlepsie. Ako iMHD, tak Karolom. Hoci s oneskorenim.
COLOR
(04.11.2004; Nový Čas; s. 11; Marcel Lincényi)
BRATISLAVA - Vedenie Dopravného podniku Bratislava (DpB) má váľne problémy. Spoločnos» prerobila vyąe 160 autobusov z naftového na plynový pohon. Slovenský plynárenský priemysel vąak v týchto dňoch zvýąil cenu plynu do autobusov o dve tretiny! Aký o čaká "ekologicky priateµské" zelené autobusy?
Stlačený zemný plyn zdraľel o 60 percent, propán-bután o pätinu. Namiesto 10.20 Sk teraz musí DpB za kubík plynu zaplati» 17 Sk. "Cenu zemného plynu sme garantovali dopravným podnikom tri roky, lehota vąak vyprąala," informovala hovorkyňa Slovenského plynárenského priemyslu Dana Krąáková. Zvýąenie cien odôvodnila nárastom cien ropy na medzinárodných trhoch. "V roku 2005 sa nám zvýąia náklady na pohonné hmoty pre 101 autobusov prerobených na plynový pohon o 60 percent," reagoval na vzniknutú situáciu riaditeµ ekonomického rezortu DpB Viliam Majda. Vedenie podniku muselo 17-milionovú poloľku zapracova» do plánu nákladov na rok 2005. Generálny riaditeµ podniku Ján Zachar vąak ubezpečil, ľe zvýąené náklady sa neprejavia na zdraľovaní cestovného. Fakt je vąak ten, ľe v posledných rokoch sa zdraľovanie palív premietlo vo zvýąení cestovného vľdy k prvému máju.
Návratnos» plynofikácie autobusov
Podµa generálneho riaditeµa DpB Jána Zachara sa investície do plynofikácie v roku 2001 vrátili uľ dnes. Návratnos» nákladov bola vypočítaná na tri roky pri sólo autobusoch a na ątyri pri kĺbových. "V prípade, ľe SPP postaví v roku 2005 novú plničku na plyn, otvára sa moľnos» ďaląej plynofikácie asi stovky autobusov, resp. nákupu nových vozidiel na toto palivo," dodáva Zachar.