Discussion Forum › General Discussion

V ideálnom prípade by cesty typu Limbach-Šamorín boli riešiteľné megatangenciálnou linkou s hodinovým intervalom 4:00-24:00 MA--Baba-PK-SC-Šamorín. Pokojne pre ušetrenie jazdnej doby môže zastavovať v každej obci len raz.

Keď ti utečie spoj pre meškajúcu MHD tak kľudne tam stráviš aj hodinu. V tom blate vetre. Ďalšia vec sú prestupy. Ideš napr. z Limbachu do Šamorína. Kde sa ti bude lepšie čakať? Prestup na jednom centrálnom mieste alebo výstup na periférii potom 2-3 prestupy v MHD a potom nástup zase niekde na periférii BA. Nato by som sa už vážne vykašlal a volil auto.
Pri vlakoch sa tu niektorí úplne zavdušnujú pokiaľ nejde všetko na jednu stanicu, ale pri busoch sú ochotní rozmýšlať nad momotinami a riešiť konečné na koncoch BA.
Je to ten istý cestujúci no niekto má šťastie na vlakovú trať vo svojej dedine a niekto nie.
Bratislava nemá metro ani S bahn po meste ako má Viedeň či Praha, aby sa tu dali aplikovať prestupné terminály na vstupoch do mesta. Krásny príklad sú Z. Piesky kam ide iba každý druhý spoj L4. V Rači nemáš šancu ukončiť už nič lebo L3 už teraz nepoberá všetko. Patrónka detto. To by sa tlačili do plných L83,84 či 21,63?

Ja som síce nikdy v DPB nerobil ani nič ale update zo včerajšku bol ako keby symbolický...

Ťažko tomu uveriť... ťažko na to nájsť slová.
Kto ho poznal, mohol mať pocit, že tu bude navždy, mohol mať pocit že ten chlap podáva nadľudské výkony. Bol to naozaj profesionálny inštruktor a ešte úžasnejší človek vždy dobre naladený - vedel sa baviť na úrovni s ľuďmi, so žiakmi, s kolegami, s každým. Vedel nastoliť príjemnú atmosféru v učebni, na jazdách, aj mimo podnik pri súkromných akciách. Vedel sa usmiať, aj keď sme tušili, že sám to nemá v živote ľahké. Vedel človeku venovať zopár milých slov, keď videl, že je potrebné trochu dohovoriť do duše nešťastnému jedincovi. Bol trpezlivý, vedel vypočuť, vedel poradiť.

Som veľmi vďačný, že v autoškolskom kurze DPB som mal tú česť byť zaradený práve do jeho kurzu. Tešil som sa na každú jazdu s ním, tešil som sa na rozhovory, na jeho príbehy či zážitky ktoré nám rozprával ako sme sa presúvali po meste, na jeho obvyklé frázy, ktoré počas jazdy používal, ktoré mi dodnes znejú v hlave a vyčaria mi úsmev na tvári aj po tých rokoch, aj keď sa mi dnes k tomu už tlačia slzy do očí.

Ujo Mišo bol zhovievavý a na želanie sa s nami vybral v rámci jázd napríklad k Vodostavu, alebo k bufetu na konci sveta a nechápavo pritom krútil hlavou s detinským úsmevom, ako nám môžu takéto destinácie napadnúť. Dokonca keď jazda skončila a on mal zrovna čas a nemusel ísť hore do kanclu vybavovať svoje veci, tak so mnou ešte vybehol nezáväzne na zopár kolečiek mestom, bola to skvelá psychohygiena pre mňa a verím že aj pre neho, debatili sme niekedy o veselých, inokedy zas o trochu smutnejších témach. Dalo sa s ním o všeličom a domov som vždy prišiel s pocitom, že svet je o niečo krajším miestom a už som sa tešil sa ďalšiu jazdu s ním a s jeho autobusom.

Ďakujem, ujo Mišo. Budete mi chýbať.

My sme zásadne sedávali v Smíchovskom dvore, prípadne v Smíchovskej záhrade. To sa ešte to dnešné Starokyselo dalo piť. A Miško pil zásadne malé, "aby mu nezvetralo".

Myslíš IC raz za dve hodiny?

Smutné na tom je ako úspešne som predikoval budúci názov zastávky Aupark

Kokos, Raz v spravach - ide rekonstruovat Hl.st. Len hajzle ide robit 10 mesiacov, potom menit vchodove dvere, fasadu a rozvody 10 rokov a na nastupistia a kolaje vraj nepride skor ako za 10-15 rokov.
To nemyslia vazne, ze tam chcu nechat to co tam je. Vseobecne - od namestia, cez budovu az po nastupistia.

RIP. Sme sa nasedeli v Alzbetke... Dobry chlap.

Výborný inštruktor

Ráno 6:50, január 2020, ja za volantom #8008 a vedľa mňa MZ. Nachádzame sa niekde na Štefánikovej a rozoberáme výluku na Rajskej.

Pozerám striedavo do oboch zrkadiel, ale na Hodžovom námestí nám skočí červená. "Mimochodom, dalo by sa teoreticky odbočiť z Lazaretskej na Cintorínsku s autobusom?", pýtam sa. MZ pomaly otočí hlavu vpravo, vydýchne si, pretrie si čelo a neodpovedá. Pomyslel som si, že asi ma prepočul. "Šklebidlo!", kričí na mňa popri tom, ako odbočujem smerom na Kollárko. Zamáva vodičovi trolejbusu oproti. A ďalšiemu. A teraz vodičovi linky 59 idúcej do podjazdu. "Vieš", začne, "všetci mi vyčítajú, že často mi mávajú, keď idem s autoškolou a že im neodkývam naspäť". "Drž sa ľavým kolesom na čiare", preruší myšlienku. V zápätí dodá hurónskym hrubým, napodobňujúcim hlasom "no ale keď mňa pozná toľko vodičov, že nestíham kývať". Chviľu ešte ideme, keď mi pred križovatkou s Lazaretskou hovorí "šklab, šklab, odbočujeme vpravo". "Počkať, my ideme na tú Cintorínsku?", znistene sa pýtam pri tom, ako sledujem pravé spätné zrkadlo a prekladám ruky na volante. "Túžil si po tom!", odpovedá. "A ruka preč z kolena... na volant".

Vďaka za zážitky. Na tie jazdy som sa veľmi tešil.

Moja prvá jazda s ním bola s ŠM11, keď som si robil "C".

Bol to skvelý človek, nikdy nezabudnem, ako ma prvýkrát posadil za volant 8141, česť jeho pamiatke

Na osvieženie pamäti.

Náš obvyklý výlet, keď sa nám nechcelo vymýšľať nič zložitejšieho, tak sme šli pešo od Vojenskej nemocnice cez Železničnú Křišťálovú Studánku, Kachnín a Mariánku do Borinky, odkiaľ sme sa vracali autobusom po zatváračke krčmy okolo 21:30 cez Stupavu domov. Tebou uvádzané časy platili cez víkend.

Pán profesor krútenia volantom. Trpezlivý, pedant, zodpovedný a správne prísny. Nech mu je šklebidlo ľahké.

Čo hovoríš?

Nechajme banánika banánikom. Práve som dostal správu, že nás opustil človek, ktorého rukami prešiel asi každý, kto absolvoval autoškolu DPB - nekonečný dobrák a špičkový inštruktor Miško Zdarílek. Nech mu to dobre jazdí po nebeských Cestičkách SNP!