Discussion Forum › General Discussion

Rozhodne musí zostať zachovaná linka z Ružinova smerom na TrMy (a ďalej na Obchodnú alebo Špitálsku). Ďalej vznikne nová linka Ružinov - Košická - Petržalka alebo KV, no ale druhá linka cez Košickú by podľa mňa nemala ísť tiež z Astronomickej, ale od Trnavského mýta (hlavne ak chceme uvažovať nad nahradením linky 68).

No lenže uvažujme - z Ružinova pribudne nová možnosť - odbočiť doľava k trhu a na Košickú a k Eurovei. Lenže odtiaľ má ísť aj linka do Petržalky i do KV (Dúbravky). Vychádza mi to na 3 linky, nech počítam ako počítam. 1. - klasickú, do centra (e-8), 2. - tradičnú do KV, ale cez Euroveu (e-9) a 3. - novú/náhradnú za autobusy cez Euroveu do Petržalky. Ako inak, ako troma linkami by si to riešil? Mne pripadá polená 1/4-hodina ako dobrý interval, v Pdšr by mohlo byť 6 min. To sa s troma linkami nebije, 5 min. už áno. Polená 1/4-hodina je dobrá aj preto, že niektoré menej vyťažené linky
(napr. e-2) by mohli mať v sedle interval 15 min., ktorý sa s tým dá dobre prekladať (7-4-4).

https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/bratislava-bude-modernizovat-ruzinovsku-radialu-pre-cyklistov-prinesie-zmeny.html

Určitě do konca Novembra. No dúfajme !

Malo to nemusi byt kedze sa uvazovalo pravdepodobne s 5min. int. na linkach.

Kedy si myslite, ze bude dokonceny usek Molecova - Obratisko? Podla vsetkeho to vyzera tak, ze 17.11 to zdaleka nebude este hotove... Mate nejake tipy?

Ešte sa vraciam k navrhovanej trati cez Euroveu a k linkovému vedeniu. Nemôžem si pomôcť, ale mne sú tam dve linky - ako bolo avizované - málo. K avizovaným linkám Petržalka - Ružinov a Ružinov - Karlova Ves (prečo nie až Dúbravka - bol by to súvislý a atraktívny ťah, e-4 je možné skrátiť, lebo výhodnejšiu (rýchlejšiu) dopravu z Dúbravky do centra robí e-5) by mala ešte pribudnúť tretia, a to do centra! Veď Šafárikovo nám. je okraj centra. Naviac, električka v relácii Petržalka - Ružinov nahradí a-50 a a-68, bude to teda linka nie naviac, ale náhrada autobusov. Potom vychádzajú do Ružinova 3 linky. Je to síce +1 električková linka, ale -1 autobusová. A po dostavaní spojnice Račianska - Zátišie - Tomášikova tu bude aj úplne nové električkové spojenie, ktoré bude treba nejako obslúžiť. Mne to potom vychádza takto:
1 - Hlavná stanica - Petržalka
2 - Hlavná stanica - Žel.st. NM (a s perspektívou pokračovania po Tomášikovej do Ružinova)
3 - Rača - Petržalka
4 - KARLOVA VES - JESENSKÉHO (obojsmerne, spojenie na Šafko bude realizovať e-9) - Zlaté
Piesky
5 - Dúbravka - tunel - Rača
6 - Petržalka - Štúrova - nám. SNP - tunel - Karlova Ves (špičková linka)
7 - Pdšr Rača - centrum
- Pdšo Vinohrady - centrum
8 - Ružinov - Obchodná - nám. SNP - Štúrova - Eurovea - most Apollo (tu by bolo dobré mať
uprostred trate koľajovú spojku, na ktorej by e-8 s obojsmernými vozmi končila - vtedy už dúfam
v Petržalke obojsmerné vozy nebudú potrebné). A práve táto linka by sa predlžovala pri
postupnej výstavbe trasy do Slovnaftu a Pod. Biskupíc, v 1. fáze asi po Bajkalskú a záchytné
parkovisko (či už sa mesto rozhodne pre trať po Mlynských Nivách - čo ja osobne preferujem -
alebo po Prístavnej).
9 - Ružinov - Košická - Eurovea - obojmerne po Vajanského nábreží - Karlova Ves - Dúbravka
10 - Petržalka - Eurovea - Košická - Ružinov (s perspektívou vedenia po Tomášikovej k Žel.st. NM a
ďalej na Račiansku k Vinohradom)
Na jednolinkový variant mi to nijako nevychádza. A na druhej strane pri výraznom rozšírení električkových trás mi nárast o 1 linku, ktorá je okrem toho namiesto autobusov, vôbec nepripadá neprimeraný.
Čo sa e-7 týka, jej perspektíva závisí aj od nasadenia trojičiek/dlhých električiek na e-5 a aj od toho, či sa po zatrolejovaní Dlhých Dielov ponechá a-133. Podľa mňa je takýto dlhý súbeh autobusov s trolejbusmi i električkami nezmyselný. A kapacitne by ju mohli nahradiť jednak väčšie vozy na e-5 a v Pdšr aj predĺžená e-7, ktorá by s obojsmernými vozmi mohla končiť na spojke, čo bude na Molecovej: e-7: Pdšr Rača - Vinohrady - Obchodná - tunel - Molecova.

Môže byt. A keď sme pri tom, videl som viackrát na rozhasenej dilatácii (v súčasnosti už opravená) pri rozjazde zo zast, Hybešova smerom do Rače, väčšinou keď už 2.vozeň šiel rýchlejšie, tak práve tými údermi na dilatácii na sekundu prerušilo obvod a zakresal iskry. Videné viackrát po sebe.

Také ohňostroje môžeš sledovať za "lepšieho" počasia aj dnes v Rači na Záhumeniciach.

Prepdosl. veta "vudené" = videné ... opravujem sa.

Inak peknú pecku môže človek dostať aj na koľajniciach a to vtedy, keby sa pokúšal rozpojiť koľajnicový styk. Napr. stačí aj pokus o odtrhnutie prepájacieho lanka. Osobne som to nezažil (asi by som už písal zo záhrobia) ale viem o prípade, kedy istý farebnýchkovovchtivý jedinec chcel vytrhnúť práve tú medenú prepojku a keďže kdesi v blízkosti stála elektrická lokomotíva v činnom stave (striedavá), tak schytal tých krásnych 25! Neprežil
A na bratislavských tratiach (električkových) som mal možnosť vidieť aj niečo ako horiaci styk, resp. sa mohlo jednať o lom koľajnice, ktorý krásne sršal iskrami a navyše ponorený do vlniacej sa kaluže robil dymové efekty. Vudené cca 90.roky, Račianske mýto pred rekonštrukciou.

To som práve naznačoval, že aspoň Ohmov a Kirchhoffove zákony by si kolega Ike mal naštudovať, aby nejaké vysvetľovanie malo zmysel.

Jeden detail, tak ako bolo spomenuté už predtým:
Človeka síce zabíja prúd, ale prúd cez človeka je spôsobený napätím.
tj. aj keď cez koľaj tečie ~1000A, napätie po prejdení motorom električky už bude minimálne a nebezpečenstvo pre človeka je zanedbateľné - v motore sa "minie" efektívne celé "napätie" (lebo odpor motora je oveľa väčší ako odpor koľajníc/drôtov - lebo z tvojho pohľadu, výkon motora je úmerný strate napätia na motore * prúd - na to, aby sa električka hýbala, musí mať na výstupe menšie napätie (ideálne minimálne) ako na vstupe.

Navyše, hoci sa to nezdá, aj bleskozvody sú zakopané iba do zeme - pri dostatočnej styčnej ploche vodiča je totiž zem lepší vodič, než sa zdá.

A ešte dodatok: Voľakedy bolo riadenie výkonom odpormi, čo je však veľmi neefektívne (všetok nevyužitý výkon ide do tepla). V dnešnej dobe sú Tbusy a Električky riadené polovodičmi - dá sa to predstaviť, ako keby sme regulovali výkon žiarovky tým, že 1000x za sekundu na chvíľočku vypneme a na chvíľočku zapneme vypínač. A to, ako dlho je vypínač zapnutý medzi vypnutiami, určuje, aký výkon má žiarovka/električka.

Ďakujem, už som si naštudoval. Rozumiem, že znalosť presnej a odbornej terminológie je v určitom ohľade dôležitá, no v mojom prípade išlo len o zvedavosť. Ospravedlňujem sa za použitie nesprávneho pojmu. Študoval som predtým neslovenské zdroje a výkon električiek Škoda 29T Forcity Plus a Škoda 30T Forcity Plus a nejako som si spojil jednosmerné a obojsmerné električky s AC/DC.

Obojsmerný? My sme sa učili o striedavom . Ale bez urážky - na vysvetlenie popisovaných javov si musíš najprv naštudovať elementárnu fyziku.

cisto teoreticky, keby niekto utrhol z kolajnic vsetky spatne kable a kolajnice by nemali ani nejake parazitne uzemnenie, tak by si vedel z kolajnce v pripade pritomnosti voza v useku vyfasovat trakcne napatie z troleja...
avsak stale ti bdu platit zakony (ohmov, kirchofov), takze za normalnych okolnosti ani ked skoncis pod kolesami vozidla, tak asi neodizolujes vsetky svojim telom od kolajnic, a tvoj odpor je o nieklko radov vyssi ako je odpor styku co i len jedneho kolesa s kolajnicou, takze nemusis mat obavy o to zeby si schytal tych 1000A
a pokial by si skoncil rozmasirovany pod vsetkymi podvozkami, tak ta ten prud uz zaujimat asi nebude
PS: v pripade ze voz pri napati 600V (jeho pokles vplyvom odporov trakcneho vedenia, kolajnic a vnutorneho odporu zdroja (meniarne) neuvazujem) odobera prud 1 kA, tak jeho celkovy odpor je cca 2/3 ohmu (U=R*I)
pri napati 700V je tabulkovy odpor ludskeho tela (ruka-ruka) ~1kohm, takze aj keby si do jednej ruky chytil trolej a druhou sa chytil kolaje, tak ani nahodou nehrozi aby cez teba priamo pretekalo 1000A pri napati v troleji 600V, prud ktory schytas ak by si takto spojil trolej s kolajou bude niekde na urovni ~1A

Rozumiem tomu tak, že elektrický prúd, ktorý reguláciou pustí vodič do elektromotora električky je rovný tomu, ktorý potom ide cez podvozok a koľajnice do zeme. Ak vezmeme do úvahy, že škodovka má výkon 600 kW pri najväčšom odbere (info o príkone nemám, ale asi bude ešte vyšší) a napätie v sieti je 600 V, potom je veľkosť prúdu idúci z električky 1000 A, čo je fakt veľa ak vezmeme do úvahy, že už 0,06 A je považované za smrteľné množstvo.

Tento prúd sa hneď pri jazde (aj keď to je hypotetická nereálne veľmi nehospodárna jazda) odvedie do zeme. Mňa ale zaujíma kde a ako často? Ak sú tie uzemňovacie body umiestnené v nejakých intervaloch, ktoré rozdeľujú trať, mal by byť úsek koľajnice medzi idúcou električkou a najbližším uzemnením pod napätím rovnako ako drát. To však nie je realita a ani hypotetická, lebo nikde som pri dráhe nevidel upozornenie, že dotýkať sa koľajnice je životu nebezpečné. Preto som začal túto tému.

Znamená to zároveň, že ak by ma električka zrazila a dostal by som sa do kontaktu kolies, dostanem zásah (za predpokladu, že vodič neobmedzí výkon)?

Tak to ti bude musiet vysvetlit niekto, kto sa v tom vyzna lepsie

Ale podla mojho nazoru ak to je tak, ako hovoris, tak to bude asi preto, lebo aj tak stale nebudes cestou najmensieho odporu - to bude kabel co odvadza elektrinu z kolajnice.

Električka je predsa jednosmerný prúd. Ale vlaky tu na západe sú obojsmerný, takže neviem, do akej miery to hrá rolu.

Ale rozumiem kam mieriš. Elektrický potenciál nuláku (koľajnice) je rovnaký ako potenciál zeme. Preto ak sa chytíš nuláku, nemal by si dostať zásah. To isté by malo platiť o koľajnici.

Ale, ak sa chytíš nuláku, ktorý je zapojený v obvode, tak šupu dostaneš. Preto by si eventuálne mal dostať aj z koľajnice teste pred elekričkou. Teda za predpokladu, že tá nie je v každom bode uzemnená. A to sa pýtam, či je alebo nie.