Električka je predsa jednosmerný prúd. Ale vlaky tu na západe sú obojsmerný, takže neviem, do akej miery to hrá rolu.
Ale rozumiem kam mieriš. Elektrický potenciál nuláku (koľajnice) je rovnaký ako potenciál zeme. Preto ak sa chytíš nuláku, nemal by si dostať zásah. To isté by malo platiť o koľajnici.
Ale, ak sa chytíš nuláku, ktorý je zapojený v obvode, tak šupu dostaneš. Preto by si eventuálne mal dostať aj z koľajnice teste pred elekričkou. Teda za predpokladu, že tá nie je v každom bode uzemnená. A to sa pýtam, či je alebo nie.
Rozumiem. Koľajnica je teda vodič. Vodič je aj trakčné vedenie. Ak sa chytím trakčného vedenia a zároveň som na zemi, prúd si nájde kratšiu cestu a moje telo sa stane vodičom, teda dostanem zásah. Prečo rovnaká logika nefunguje aj s koľajnicou. Úplne bežne môžem stáť jednou nohou na koľajnici a druhou na zemi, nič sa mi nestane. Prečo ma v tomto prípade nezasiahne spätný prúd idúci z približujúcej sa električky?
K tým listom. Ak sa na konečnej chytím kolesa zapnutej električky (napríklad kúriaciej), schytám zásah?
#232090 + mozes si vsimnut ze ak je na kolajniciach spina (napriklad "piesok" po pieskovani, listy teraz na jesen a pod.) a voz potrebuje vyraznejsie pridat a je vsetkymi osami na tomto izolacnom sajrajte, tak vecer budes moct vidiet iskrenie spod kolies.... (v pripade ze aspon jedno koleso ma mimo sajrajtu, tak prud si voli cestu najmensieho odporu a tychto javov si velmi nevsimnes)
Ahojte, vraví sa, že neexistujú hlúpe otázky, iba hlúpe odpovede, preto možno otázka na ľudí z fachu. Ako vlastne funguje prenos elektrickej energie v električke?
V trolejbuse viac-menej rozumiem, jedným drôtom ide elektrický prúd do trolejbusu a druhým sa vracia ku zdroju. Predpokladám, že príkon trolejbusu závisí hlavne od polohy akcelerátora a nastavenia kúrenia. Chápem to tak, že trolejbus vlasné umožní prúdu "skrat" cez svoj motor, čím využíva energiu a prenáša ju na pohyb. Zvyšok energie (vďaka rezistorom?) zostáva v trakčnom vedení, ktorú môže čerpať ďalší trolejbus v poradí. Tiež prepdpokladám, že celkový odber v napájacom úseku je obmedzený a teda je (zrejme) obmedzený aj počet trolejbusov, resp. ich príkon v rámci nich. Preto musí v prípade kolóny trolejbusov, čakať nasledujúci na odjazd do doby, kým predchádzajúci nie je vo vzdialenosti 50 m.
Kadiaľ sa ale vracia spätný prúd v prípade vlaku/električky. Vraví sa a aj články na internete to potvrdzujú, že cez koľajnice. Ok, predpokladám, že tie sú uzemnené, teda prúd nejde cez koľajnice naspäť do meniarne, teda dotyk s koľajnicou nie je životu nebezpečný. Ako častu sú ale uzemné? Neznamená to, že hoci nie je nebezpečný dotyk človeka s koľajnicou, stále je nebezpečný dotyk človeka s napr. s kolesom? Nevšimol som si výstražné značky na podvozku. Na streche sú.
Ja som fyziku nikdy v škole nežral. Výučba spočívala vo výpočte a učení sa abstraktných rovníc, ktoré boli odpojené od reality. Záujem o fyziku som nadobudol asi pred dvoma rokmi. Preto mám zrejme hlúpe elementárne otázky, ale k tomuto som na internete nenašiel nič zrozumiteľne popísané.
Vďaka za doplnenie, služby z Trnávky som robil len na samom začiatku mojej "kariéry" v 1985-om, potom som jazdil už len z Hroboňky. A keď som v auguste 1989 končil, tak skleník s najvyšším číslom bola 6253-ka...
Áno, teoreticky. V praxi to bolo nastavené tak rôznorodo, že ne niektorých vozoch by si prevým brzdovým pedálom mohol aj podlahu prelomiť a vzduchovú brzdu si k činnosti nedonútil.
Ale mne osobne bolo aj tak pohodlnejšie dobrzďovať si jemne ľavou nohou.
Niektorým kolegom to ale spôsobovalo problémy, napríklad chalan, u ktorého som bol v zácviku, nejaký Roman P., síce mal (lebo musel mať) vodičák B+C ale v reále v aute od autoškoly nesedel. Raz si od svokra požičal na dovolenku auto, dva týždně odjazdil v pohode ale keď sa už vracali domov, tak si neikde na križovatke za iným autom "dobrzdil vzduchom" čiže zošliapol spojky a rozbil svokrovi čumák na naleštenom VAZ 2105 .
Takto fungovali trolejové výhybky na električkových systémoch s tyčovými zberačmi. Dá sa vidieť v prevádzka vo vozovni Střešovice v Prahe, keď sa pri nejakej väčšej akcii vytiahne voz s funkčným tyčovým zberačom.
Doplním: Ešte jedna výhybka s predkontaktom bola vo vozovni na Trnávke. Čo sa tlačidla na prestavovanie výhybky týka, od čísla 6257 už nebolo potrebné ani jemne zošliapavať pedál jazdy, keďže vozy mali trvalé chladenie silového bloku. Problémom systému bolo, že stykač výhybky sa často lepil a potom výhybkový odporník zhorel a muselo sa aj tak prehadzovať jazdou .
(ale ci to tak je...)
.
.
Ike
Ale rozumiem kam mieriš. Elektrický potenciál nuláku (koľajnice) je rovnaký ako potenciál zeme. Preto ak sa chytíš nuláku, nemal by si dostať zásah. To isté by malo platiť o koľajnici.
Ale, ak sa chytíš nuláku, ktorý je zapojený v obvode, tak šupu dostaneš. Preto by si eventuálne mal dostať aj z koľajnice teste pred elekričkou. Teda za predpokladu, že tá nie je v každom bode uzemnená. A to sa pýtam, či je alebo nie.