Reply on: Solider #225810:
Len nie som potom takým dopravcom aj ja, keď idem voziť svoju babku na trase Lidl - Kaufland - Tesco s tým, že mi ako odplatu ponúkne obed? Kde je tá hranica, kedy veziem "niekoho známeho" za "pôjdeme na pivo" alebo "tu máš päťku" a keď veziem cestujúceho získaného de facto cez elektronický on-line inzerát? Len sa pýtam, pretože si odborník ?
taký že stanica centrum 40€ 
Ike
Akýkoľvek zásah do právnych predpisov bol dovtedy zbytočný, pretože bola 1/2 šanca, že by sme netrafili rezort a právny predpis, ktorý mal UBER regulovať. Alebo druhá možnosť bola budúce rozhodnutie súdu ignorovať.
Ak by bol UBER sprostredkovateľ elektronických služieb, spadal by pod zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a gestorom by bolo ministerstvo hospodárstva. Ak by bol UBER poskytovateľom dopravných služieb, spadal by pod zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a gestorom by bolo ministerstvo dopravy.
Otázka teda bola, či UBER skôr nesie prvky AirBnB, Booking.com alebo blablacar.sk, alebo je to dopravca so všetkým, čo k tomu patrí.
Súdny dvor EÚ rozhodol v decembri 2017, že UBER je dopravca (imho na moje prekvapenie), čo musia zohľadniť aj naše právne predpisy.
Keďže som so zástupcami UBERu komunikoval a hľadali sme riešenie, ako ich zároveň regulovať, zároveň ustúpiť v požiadavkach, ktoré sa týkajú hotovostného styku a zároveň ustúpiť aj taxikárom, tak viem, že najväčším problémom bolo poskytovanie dát a údajov pre reguláciu. V princípe sa tvárili, že nemajú žiadnych zamestnancov, žiadny vozidlový park, žiadny register, ale len prostredníctvom aplikácie spájajú ponuku s dopytom - teda presne to, čo robí aj booking.com. Preto som prekvapený, že súd rozhodol ako rozhodol. Každopádne, nie som právnik, takže je to len čisto laický názor.
Vyčítať nečinnosť, ale nie je vhodné.