Reply on: zbytočný človek #225163:
Verím, že musí byť strašne ťažké čeliť vyhoreniu s vedomím, že moja robota bola fatálne zadupaná, ale myslím si, že sa aj tak neoplatí takú skúsenosť generalizovať. Pohľad, že svet je zlé miesto kvôli kadejakým podmienkam a okolnostiam človeka nemá kam posunúť. Omnoho napĺňajúcejšie je hľadať si cestičku, ako sa aj napriek tým okolnostiam dostať k niečomu trvalejšiemu.Odilustrujem to na príklade záchranára z Antolskej, ktorého nebavilo sa pozerať, ako musia jazdiť naokolo kvôli nikdy neprevzatému podjazdu popod Dolnozemskú. Rozhodol sa ho vyčistiť, znovuosvetliť, doplnili tam zeleň, napojili nedokončené chodníky, starajú sa o značenie atď. Tiež mohol čakať a nadávať na svet, zostať frustrovaný, ako sa MČ nestará, mesto dáva ruky preč, SVHP nechce držať hladinu ramena, nikto oficiálny ani po urgenciách neprevzal iniciatívu... Lenže on miesto toho objavil spriaznené duše, s ktorými s radosťou a elánom pokračujú v zveľaďovaní okolia, lebo vidia, že po nich zostáva nejaká trvalá hodnota pre spoločnosť. Nevravím, že poďme sa všetci hrať na technické služby, ale že aj v súčasnom nastavení sa dá robiť prospešná robota, ktorá niekomu dáva zmysel a úžitok. A takých príkladov sa dá nájsť v rôznych oblastiach života celkom dosť.
(a môžme pokračovať mailom ak chceš, ak by mal niekoho stresovať offtopic)
SuchSoft
Asi som divný. Tiež viem čo sa tu deje, a aj si na to riadne zanadávam, ale stále verím, že sa to zlepší (či sa toho dožijem, neviem), a nevidím to až tak čierno, resp. mám k tomu taký postoj. Napr. si myslím, že deň, kedy úplne skolabuje doprava v Bratislave určite príde. Ale netrápi ma to. Prečo? Pretože viem, že aj tak sa dostanem kam chcem, síce neskôr, ale dostanem, pešky. Asi si teraz niektorí ťukajú na čelo, oprávnene, vďaka ich postoju k veci. Ja mám električenku zdarma, darca krvi, ale aspoň raz do týždňa idem pešo z roboty, na jar, jeseň a v lete aj častejšie. Trnavské mýto - Stavbárska (Vrakuňa - Lidl). Niekto si teraz hovorí, keď budem starý, tak nebudem vládať. Viem, že to tak nebude, pretože už teraz robím opatrenia, aby to tak nebolo. Viem, že sa to dá. Cítim sa po tejto stránke veľmi slobodný. ?
Nezbytočný človek, priznávam, mal som tiež stavy, kedy som tu už nechcel byť, chcel som sa odtiaľto odpratať, ale nestalo sa, NAŠŤASTIE, nejako som to zvládol sám. Určite by som navštívil odbornú pomoc (ale skôr bez medikamentov, lebo tie narobia viac škody ako majú úžitku), teda niečo také, ako terapia Cesta, alebo Etikoterapia (mimochodom vznikla na Slovensku na Liptove), a kopu iných:
http://www.medante.sk/alternativna-medicina/terapia-cesta/
https://www.advaita.sk/etikoterapia/1471-vdaka-etikoterapii-mozno-zivot-na-radost-obratit
Áno, ezoterika, ale funguje to!
Nevýhoda je, že sedenia niečo stoja, je to trochu drahé.
Sú aj iné spôsoby, ako si fyzicky pomôcť pri depresii.
Jeden mnou overený spôsob: klystír.
Za 7 € sa dá kúpiť irigátor, a voda a soľ by nemali byť problém. Ale treba ešte odvahu.
Na internete je kopa návodov, ako si spraviť klystír.
Nebudem vysvetľovať prečo klystír na depresiu funguje, ale funguje.
Ďalší spôsob Wim Hofova metóda, mám na mysli hlavne dýchacie cvičenia. Tu sú ale kontraindikácie pri problémoch so srdcom a pľúcami.
Predovšetkým si treba veľa naštudovať, až potom skúšať.
Nájdi si nejaký koníček, hoc' aj zlepšenie zdravia.
Trošku som sa Ťa pokúšal naviesť. ?
Možno Ťa nič z tohoto neosloví, neviem kde na ceste v živote sa nachádzaš, ale snáď Ťa to aspoň navedie na vlastné bádanie. ?
A ešte aby si vedel, každý jeden človek na tejto planéte je hodnotný, (aj keď si to práve nemyslí), je jedinečný a neopakovateľný, a môže byť niekym ľúbený. Tak hlavu hore, a začni meniť postoj k svetu. ❤
Dá sa to.