Discussion Forum › General Discussion

No brňáci sú magori, pretože pôvodne používali železničný profil aj rozkolie, potom vo vidine úžasných úspor pri použití koľajníc s úzkym žliabkom prešli na tzv. pivné tácky (ako hovorí Jenki) a teraz zase riešia problém, ktorý nemusel existovať.
Zásadný rozdiel medzi železnicou a tram je v tom, že tram koleso prechádza cez srdcovku okolesníkom, zatiaľ čo na železnici prechádza po obruči a je vedené prídžnicou. Tá však mže byť aj vo vzdialenosti, ktorá zodpovedá električkovému rozkoliu a potom sa bude srdcovka prechádzať po obruči.
I.

Ako že nemám kde na západnej radiále postaviť koľajovú spojku? Ja nemyslím spojku medzi traťami (a asi ani Vladimír) ale spojku medzi koľajami dvojkoľajnej trate, pre operatívne zavedenie jednokoľajnej prevádzky. Je logické, že na západnej radiále spojku medzi traťami nepostavím, keď tam žiadna iná trať nie je:-).
I.

Po bratislavských krivých úzkych koľajniciach som sa viezol rýchlosťou vyššou než 100 km/h a neodvážil by som sa to použiť ako argument pre to, že sú dobré:-).
Tá spojka po hrote by bola v obiudvoch koľajách v smere pravidelnej premávky po hrote. Splietka by bola, dobre vravíš, drahý špás, Nie trochu, ale poriadne, ak sa to má použiť raz-dvakrát za rok. Okrem toho v príápade havárie by sa to operatívne použiť nedalo vôbec - skús so tipnúť, prečo?
Vladimírom navrhované riešenie je za relatívne pár korún, takmer okamžite realizovateľné. Okrem toho by sa necúvalo v centre ale niekde v polovici dlhej radiály - napr. v KV pri kostole, pri odstavnej koľaji.

Otazne je, ci je vyraznejsi problem pouzit v elektrickovej doprave zeleznicne kolesa z vyplyvajucou upravou kolajovych trati, resp. vyroba na mieru sitych vyhybiek (zvlast srdcoviek) s bezproblemovym pouzitim na sucasny profil kolies.

Prvy pripad si vybralo napr. Brno, ktore predtym pouzivalo sirku kruznice 86 mm ako Bratislava a teraz postupne zavadza sirku tusim az 100 mm alebo dokonca viac. Je to kvoli zeleznicnym vyhybkam na tzv. rychlodrahe do Lisne, kde su zatial osadene 3 zeleznicne vyhybky v mieste povodnej konecnej na zastavke Kotlanova. Postupna vymena vsetkych obruci kolies je vsak financne velmi nakladnym spasom, ktory je myslim spojeny aj potrebou dodatocnych uprav na existujucej sieti.

V dalsom bode sa obavam, ci tu nenastanu problemy vzhladom k 1000 mm rozchodu.

Na tieto veci sa vsak presnejsie poinformujem od znameho na Draznom urade.

myslel som "vyrazny problem"

Je nejaky vyrany problem pouzit v elektrickovej doprave zeleznicne koleso?

Pokial by existovala vyhybka sita na mieru bratislavskeho profilu kolesa alebo mimoriadne podarena uprava existujucich typov zeleznicnych vyhybiek, tak si myslim, ze by to do rychlosti 60 km/h mozne bolo. Samozrejme, kazda uprava (a jej kontrola a udrzba) nieco stoji, nehovoriac o atypickej vyrobe vyhybiek. Chcelo by to preskumat moznosti vyrobcov vyhybiek.

Sarko: takze nie je realne mat vyhybky bez obmedzenia rychlosti v priamom smere? Potom fakt len na zastavke.

Okrem toho, na zeleznicnych srdcovkach potrebujes zabezpecit plynuly prejazd uzkych elektrickovych dotykovych kruznic. Sirka dotykovej kruznice sa na zeleznici pohybuje v urovni cca 130 mm, kdezto v Bratislave je to iba 86 mm (pre porovnanie Kosice 95 mm). Prejazd obrucou kolesa robi problemy aj kosickym elektrickam na rychlodrahe, ktore do zeleznicnych srdcoviek zapadali. Preto musel byt v urovni prejazdu srdcovkou navareny najazd, po ktorom sa prevali nakolok obruce kolesa. Najazd je dynamicky namahany, preto tu bola obmedzena konstrukcna rychlost v priamom smere z 80 km/h na 30 km/h. Skuseni vodici vsak cez vyhybky, kde vedia o dobre navarenych najazdoch, premavaju rychlostami od 40 do 55 km/h v priamom smere.

Súhlasím. Jedná sa len o mimoriadnu prevádzku.

Na zeleznicne rychlosti v elektrickovej doprave zabudni. Jednak ze na zeleznici sa srdcovky nachadzaju v neporovnatelne vacsich vzdialenostiach od jazykov vyhybky a jednak to umoznuje stavba vozidiel a profilu kolies. Pre porovnanie, klasicka mestska vyhybka ma vzdialenost medzi jazykmi vyhybky a srdcovkou cca 6 az 7,5m, na zeleznicnych tratiach sa pohybuju od 17m a od toho sa odvija aj celkova dlzka celej spojky.

Okrem toho existuju aj kvalitne zliabkove vyhybky, srdcovky sa daju potiahnut Baumitom, takze prejazd cez nich nie je pocut, ani citit a okrem toho do takeho centra si ine vyhybky ani neviem predstavit.

Kolajove spojky by sa pouzivali len pri mimoriadnych situaciach, preto si myslim, ze mysliet na nejaku zabezpecovacku je zbytocne a prilis drahe. Na take nieco staci na jeden obojsmerne pojazdny usek jedno dispecerske auto s dvoma dispecermi (jeden na jednom konci spojky, druhy na druhom) s dohadovanim sa cez vysielacky a prehadzovanim vyhybiek.

v belehrade chodia (neviem co je to za typ) akoby 2 odseba spriahnute kbove T6

inac to je dobre... v stutgarte tak mali konecne, ze dve kolaje sa spajali do jednej, a potom sa rozdelovali zase na 3. a pacili sa mi tam tie 3 kolaje. jazdili tam toti dva druhy elektriciek s roznym rozchodom...

Re zdenko: néviem co sa cudujes, vela ludi odtialto je mladsich od teba. ja co ledva troch odtialto osobne poznam su mladsi od teba.
takto pred rokom som o doprave vedel take velke hnede... az vdaka zaplavam som zistil rozdiel, kam chodi 22 a 20. teraz uz z praktickeho vyuzitia viem vsetky linky zo zastavkami naspamat (okrem oblasti 7) cestovanie robi svoje, vies?

Zdenko: vdaka za odhalenie. Pozriem si ked budem moct.

ad Solaris: Su len 2 moznosti okrem tej zahrady. Bud sli do BA, alebo do Madarska. Cez Donovaly je najkratsia cesta napr. do Budapesti. Videne boli 2 SU (v stredu a piatok), ale mozno ich je viac. SU sa vezie na podvalniku so sprievodom.

ad vyhybky: sucastou planovanych vyluk a rekonstrukcii by mohli aj instalacie takych spojok. Pri nehode by dopravu na jednej kolaji uriadili aj dispeceri. Navyse v Sofii som videl navzajom otocenu supravu T6A2. Tak sa da zabezpecit kyvadlova doprava na jednej kolaji.

to nie je zla myslienka, ja sa s takym niecim v hlave pohravam uz davno, ale na to musis mat dobre vyhybky (zeleznicne, nie tie maslove co su u nas na tratiach), zabezpecovacku a schopnych dispecerov...

Re #20043 Igorko: no zrovna na zapadnej radiale v sucasnosti nemas kam postavit kolajovu spojku...

Re #20082 J: zalezi od toho ake vyhybky pouzijes, si uvaz ze na zeleznici ti rychlik preleti vyhybkou aj vyse 100km/h rychlostou (a aj do obluka vedia chodit bez neakych citelnych obmedzeni, ak je na to ta vyhybka stavana), takze technicky to realizovatelne je, ide len o to chciet a mat na to...

a tam kukni DISKUSIONEN FORUM potom TEMI ZA UCHASTNICITE a nakoniec SNIMKI NA TRANSPORTA V BG. Prispevok Niki_Petraev napisany 11.9. 2003 23:27:33.

Kami: Odhalil som ta.

kukni stranku http://www.skgt-bg.com/home_bg.htm.

Este sa na tom pracuje. Bude to rozpis vozov, kedy co ide cez tyzden a vikend.

Maju velmi zaujimavu vec na stranke www.skgt-bg.com. Je tam casovy rozpis kedy kolko vozov sa vypravuje + intervaly medzi spojmi.

Mozete porovnat s BA.

Vyzera to asi takto:

(L1 - tyzden)
6:30-11:30 - 18 vozov (interval 5 az 6 min.)
11:30-15:30 - 14 vozov (interval 7 az 8 min.)
15:30-19:30 - 18 vozov (interval 6 az 7 min.)
19:30-23:00 - 6 vozov (interval 17 min.)

(L1 - vikend)
7:00-11:30 - 8 vozov (interval 12 az 13 min.)
11:30-15:30 - 8 vozov (interval 12 az 13 min.)
15:30-19:30 - 12 vozov (interval 8 az 9 min.)
19:30-23:00 - 4 vozy (interval 24 az 25 min.)