Igorko
Reply on: Sarko #20089:
Po bratislavských krivých úzkych koľajniciach som sa viezol rýchlosťou vyššou než 100 km/h a neodvážil by som sa to použiť ako argument pre to, že sú dobré:-).Tá spojka po hrote by bola v obiudvoch koľajách v smere pravidelnej premávky po hrote. Splietka by bola, dobre vravíš, drahý špás, Nie trochu, ale poriadne, ak sa to má použiť raz-dvakrát za rok. Okrem toho v príápade havárie by sa to operatívne použiť nedalo vôbec - skús so tipnúť, prečo?
Vladimírom navrhované riešenie je za relatívne pár korún, takmer okamžite realizovateľné. Okrem toho by sa necúvalo v centre ale niekde v polovici dlhej radiály - napr. v KV pri kostole, pri odstavnej koľaji.
Uz je vsetko ako ma byt, az na par detajlov.
Sarko
Na zeleznicne rychlosti v elektrickovej doprave zabudni. Jednak ze na zeleznici sa srdcovky nachadzaju v neporovnatelne vacsich vzdialenostiach od jazykov vyhybky a jednak to umoznuje stavba vozidiel a profilu kolies. Pre porovnanie, klasicka mestska vyhybka ma vzdialenost medzi jazykmi vyhybky a srdcovkou cca 6 az 7,5m, na zeleznicnych tratiach sa pohybuju od 17m a od toho sa odvija aj celkova dlzka celej spojky.
Okrem toho existuju aj kvalitne zliabkove vyhybky, srdcovky sa daju potiahnut Baumitom, takze prejazd cez nich nie je pocut, ani citit a okrem toho do takeho centra si ine vyhybky ani neviem predstavit.
Kolajove spojky by sa pouzivali len pri mimoriadnych situaciach, preto si myslim, ze mysliet na nejaku zabezpecovacku je zbytocne a prilis drahe. Na take nieco staci na jeden obojsmerne pojazdny usek jedno dispecerske auto s dvoma dispecermi (jeden na jednom konci spojky, druhy na druhom) s dohadovanim sa cez vysielacky a prehadzovanim vyhybiek.