Discussion Forum › General Discussion

Okolí, neokolí. To se prostě nedá počítat. To by mělo Tokio 40 mil obyvatel.
V pražské aglomeraci také žije 2,5 milionu obyvatel (Praha + Středočeský kraj), je zde na 150 000 VŠ studentů a asi 250 000 lidí tu má přechodné bydliště (tedy nejsou občany Prahy).

co si tu videl ked tak pleštíš oci? ?

http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava - v okolí Bratislavy (vrátene BA) žije cez 547 000 + 200 000 (študenti, pracujúci...), len škoda, že sa to neráta do počtu obyvateľstva, pretože každý napíše miesto trvalého bydliska, nie ale Bratislavu a tým pádom sa to ani do štatistík moc neráta ?

850 851 asi nie ja som jednu ale 2roky do zadu videl ako pracovné vozidlo.

?

A len dodám, že cez pracovný a školský deň sem dochádza podľa predpokladov okolo 200 000 ľudí. Ale neviem čo je na tom pravdy možno keď sa počítajú aj ľudia na intrákoch.

Len by som ta upozornil, ze v Bratislave sice nebyva 1,2mil ludi ale 425.000 no tito byvaju na 368km2 zatial co Praha ma 496km2.
Dalej najvacsi zamestnavatelia su v Bratislave na jej okraji a do Prace sa tu bezne jazdi cez cele mesto. No to kde sa nachadza mesto Bratislava nedovoluje viest linky v drvivej vacsine inak ako cez centrum. Aj napriek tomu je dost liniek, ktore centrum obchadzaju.

Som zvedavý dokedy chcú takto po 10ks modernizovať osobnú dopravu. Viem, že sa to nedá zvlášť v týchto časoch, ale na druhej strane, keď nebola kríza, všetci sa tvárili spokojne, robili sa len rekonštrukcie starých vozňov na nové a to bolo všetko...a vzhľadom na to, že dnes sa "šetrí" tak, sa asi prd nové na Slovensko vo väčšom počte dostane.

Mimochodom to fakt sú motoráky radu 850 a 851 už v šrote?! ? ?

Papyr už víceméně odpověděl. Jen bych doplnil, že milionové aglomerace nemohou mít klasický systém přestupního uzlu někde ve středu města. O městech typu Plzeň, Hradec Králové, Prešov, ale i Brno a určitě i Bratislava se dá říci, že většina lidí pracuje v centru a dojíždějí z okraje města. V Praze je běžné, že lidi dojíždějí odevšad kamkoliv, proto nelze síť naplánovat tak, aby všichni jeli přes centrum. To by se za A neúměrně protáhla jízdní doba a za B by kapacitně linky přes centrum nepobíraly. Takže linky 136 nebo 177 lze chápat i jako linky, které mají za úkol odlhečit již tak přetíženým linkám metra.

V Praze se dají autobusové linky zařadit do tří kategorií:
NAPAJEČE - linky jezdí z okraje města k metru. Mají účel odvézt lidi co nejrychleji na metro. Jsou zde linky i s intervalem 2 minuty (200 Bohnice-Kobylisy metro v kloubech), ale i linky s více jak 20 minutovým intervalem jezdící do okrajových částí města.
VYMETAČE: Doplňují napaječe k metru a jezdí většinou v delších intervalech a proplétají se sídlišti, kde k nim existuje krátká docházková vzdálenost. Prostě napaječe jezdí po hlavních ulicích v krátkých intervalech s přímou obsluhou metra, zatímco vymetače jezdí po těch okolních ulicích (151).
TANGENTY: Linky skrz celé město viz. výše - linka 177 v kloubech 76 minut dlouhá trasa 36 pořadí, dále 136, 195, 139, 183, 240, 225, 174 atd.

U tramvají se dá řící, že většina linek jsou tangenty, například linka 10 má trasu dlouhou 80 minut. Linka 22 při svých 68 minutách dlouhé trasy a intervalu 4 minut má 40 pořadí.

P.S. Prial by som trati BA-DS-KN to, co jazdi rychliky Praha-Kladno-Rakovnik. 854+054+954.2 Luxus nad luxus, na slovenskych neelektrifikovanych tratiach priamo raritny. Lenze Slovaci si hned v 90. rokoch zosrotovali motoraky 85x, takze nic.

K tym eurofondom a kontrole co sa za ne kupilo - ciastocny offtopic. Bola raz jedna nemocnica, ktora si pre svoju onkologiu zakupila z eurofondov novy ozarovac namiesto zastaraleho typu, ktory uz urad pre jadrovu bezpecnost nechcel povolit pouzivat. Novy ziaric bol vacsi ako stary a do miestnosti sa nevosiel. Nemocnica ho (uz zakupeny) dala do skladu, oblozila olovom (bol kupeny aj s naplnou) a zacala rozmyslat, kedy a ako a preco a za co prestavia pavilon ozarovne. Medzitym este boli lokalne volby a zmenilo sa vedenie atd.atd. - proste, pre neexistenciu vhodnej budovy sa presvihol termin v zmluve o eurodotacie, kde bolo jasne specifikovane v podmienkach, ze sa musi zacat pouzivat na liecenie pacientov odo dna 1.2.2009. Dodnes nie je postavena budova. Myslis, ze to ti "eurokontrolori" (ktorych v skutocnosti zamestnava ta ista VUCka, ktora je aj jedinym akcionarom tej nemocnice) budu kontrolovat? Myslis, ze dotycna nemocnica bude nieco z eurofondov vracat? Nebude

A v BA kraji sa máme teda voziť v šunkách za to, že by tie vlaky mal zacvakať štát?! "Dobrá logika", lebo tie kraje budú vždy pozadu oproti BA a TT kraju z dôvodu, že každý kto sa nabalí na východe, postupuje na smer západ alebo na celoslovenské merítko a z vysoka drbe na daný región. Nové vlaky tam prd vyriešia, lebo pracovné miesta tam nové nevzniknú a platy to tiež nedvihne. Keď už chce EÚ veľmi vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi nech sa pozrie na to koľko ľudia pracujú na rôzne potraviny, elektroniky, dovolenku pri mori na Slovensku a koľko v krajinách EÚ a nech zarazia túto podnikateľko-zdieračskú anarchiu. Takže skôr čo sa týka vlakov by mala EÚ podporovať bez rozdielov medzi regiónmi ekologickú dopravu, teda električky, trolejbusy, moderné vlakové jednotky a autobusvú dopravu postaviť do pozície doplnku k vlakovej doprave, resp. nosnú tam kde nie je vlak. Lebo ak sa to bude takto non-stop posudzovať, tak desiatky rokov sa nič z fondov EÚ nedostane do BA a ani nič sa tu nezmení lebo celé Slovensko je hore riťou ak sa nejaké peniaze dajú na niečo v BA...

? ? ? hej hej... ale neboj, proti takemuto je to zabezpecene, najprv to totiz plati prijemca financneho prispevku a ked splni podmienky, tak potom mu EU preplati peniaze... avsak je to velmi kontrolovane a neviem ci by to nebolo porusenie zmluvy, sud a nasledna pokuta...

Neviem či tieto vozidla sa nepoužívaju-li v Metre počas nejakej zvlaštnej situácie. Nehoda, požiar...

Divne podmienky. Ale ved sa dohodneme. Chcete, Bratislavcania, nove vlaky? Dajte, napiseme do dokumentacie, ze to je na linku Kosice-Hidasnemeti, dostaneme dotacie, a ked pridu supravy, posunieme vam ich sluzit na trat Kuty-BA-TT

1) neviem, ale vzdy mi pripadal ako dispecing. Vidis, nikdy ma nenapadlo patrat po vyzname napisu "pohotovost DP autobusy", predpokladal som, ze je to nieco ako "pohotovost plyn" alebo "voda".

2) Ked budes v Prahe striktne a neoblomne dodrziavat heslo "povrchova doprava len k najblizsiemu metru", skoncis tym, ze vsetci cestujuci budu nuteni ist cez Vaclavak (resp. aspon jednu zo stanic Mustek, Muzeum, Florenc). V Prahe existuju aj transverzalne povrchove linky z jedneho konca na druhy, ktore su hlavne tramvajove (1, 3, 8, 9, 10, 22, 26 a pod.), ale v miestach, kde elektricky nie su (Jizni Mesto, casti Prahy 10 a pod.) sa vyskytuju aj autobusove transverzalne linky (133, 136, 177...) Bez tychto liniek by to neslo a napr. 136 alebo 177, aj ked idu v jednom smere viac ako hodinu, sa nedaju nikde vhodne prerusit a rozdelit na dve.

bože, pochop, že tých desť vlakov do okolia ZA a KE bolo v podstate ZADARMO!!!!! Keby si ich nasadil do BA, tak ich musíme pekne zacvakať!

Je to ako keby (nereálny príklad) EU povedala DPB, že im zaplatí za kĺbové autobusy, ale nesmie ich nasadiť na DD, lebo tam sú na tom dobre, ale nech ich nasadí na Východné (trebárs).

http://bratislava.sme.sk/c/4940469/historicke-trolejbusy-prilakali-tisicky-bratislavcanov.html

OTÁZKY K PRAŽSKEJ MHD

Sorry, že sem a že asi trápne otázky, ale rád by som vedel:

1) Videl som auto DP s nápisom "Pohotovost autobusy". Pokiaľ viem, v ČR sa používa slovo "dispečink" a tipujem, že aj "dopravní nehody", tak ako si mám vysvetliť toto? To je teda klasické auto dispečingu alebo nehodovka DP?

2) Ak je trendom na západe zvážanie na nosné linky (hlavne na metro), ako je potom možné, že taká 136-ka ide zo severu mesta cez širšie centrum mesta až na juh? Jej jazdná doba je až 70 minút (to sa nevyrovná ani našej 5-ke, 65-ke či 92-ke).
Spája síce stanice všetkých troch liniek metra, ale prečo až "cez celé mesto"?