Turbo: ked zoberieme cisto naklady na vybudovanie trate elektricka/trolejbus na dlhe diely, tak nezabudni uvazit to, ze pri vystavbe dlhych dielov sa uvazovalo s tahanim trolejbusov do tychto koncin a su tam na umiestnene napriklad vhodne stlpy verejneho osvetlenia (hrubsie), neviem sice v akom stave su tie stlpy dnes (ci nie su prilis hrdzave a pod), ale ak nie, tak na prevaznej dlzke trate by bolo potrebne natahat len nosne lana, na ne zavesit trolej a zakopat rozvodne kable trakcneho napajania. (co je urcite lacnejsie a aj priestorove uspornejsie ako pokladanie zeleznicneho zvrsku). Z hladiska technickeho zabezpecenia prevadzky by bolo urcite treba dobudovat meniaren, ale vzhladom na to co viem o sucasnej sieti trakcneho napajania tak elektriciek ako aj trolejbusov, tak by som povazoval za vhodne 1. tam tu meniaren budovat aj pre pripad kolajovej dopravy, 2. pre riesenie problemov udrzby a vypadkov by som sa snazil riesit napajanie radsej vacsim mnozstvom mensich meniarni.
Okrem toho si neviem predstavit rozbehy/brzdenie kolajovych vozidiel v danom terene, kde mavaju problemy aj autobusy. Ako riesenie na toto by bolo umiestnit do stredu kolajnic ozubnicu, ktora by zabezpecovala dobry prenos trakcnych sil na podklad. (pre tych co nevedia o com hovorim, nech sa idu pozriet na zeleznicu medzi strbou a strbskym plesom, tiez premava na rozchode 1000 mm, uprostred ma taku ozubenu kolajnicu, akurat trakcne napatie ma 1500 V a prezyva sa to zubacka:-))
Okrem toho si neviem predstavit rozbehy/brzdenie kolajovych vozidiel v danom terene, kde mavaju problemy aj autobusy. Ako riesenie na toto by bolo umiestnit do stredu kolajnic ozubnicu, ktora by zabezpecovala dobry prenos trakcnych sil na podklad. (pre tych co nevedia o com hovorim, nech sa idu pozriet na zeleznicu medzi strbou a strbskym plesom, tiez premava na rozchode 1000 mm, uprostred ma taku ozubenu kolajnicu, akurat trakcne napatie ma 1500 V a prezyva sa to zubacka:-))
Cakal som aj pokracovanie, no bohuzial.
Vladimir
Suhlasim, ze skratenie intervalu z 5 na 4 min. rano Eisnerovu z biedy nevytrhne. O priplacani VW na dopravu som nevedel. Ale aj tak je na mieste otazka, ci je ekonomickejsie polovicu spojov linky c. 21 skratit bez zachadzky k VW a zriect sa tym priplatku za tieto spoje alebo ten priplatok mat a tie kilometre k VW jazdit. Nemam cisla, neviem kolko VW plati, takze to prenechavam inym...
Co sa tyka 22+34 tam som nepomyslel na to, ze interval 34-ky je 9-10 min. A jeho skratenie na 7,5 min. (=2x15 min.) by asi bolo prilis velkoryse...
zastavky na znamenie >
(opat zas raz priklad z PO):
U nas sa vzdy na zastavke mavalo, a to az do decembra 2002 (to bolo minuly mesiac), kedy sa zaviedol novy interny predpis DPMP, ze zastavka na znamenie, pokial na nej stoji cestujuci sa meni na zastavku stalu. Tzn., ze vodic musi zastavit, aj ked dotycny neda znamenie.
Preo to zmenili? Oficialne stanovisko DPMP je, ze zmena sleduje rozsirovanie sluzieb pre cestujucich. V zmysle pravidla "cestujuci - nas pan" sa snazi DP prisposobovat cestujucemu a nie cestujuci DPMP. Dovodom na zmenu bola napriklad skutocnost, ze mnoho zastavok na znamenie je za tmy velmi zle osvetlenych. Starsi ludia uz vidia slabsie a casto cislo linky rozpoznaju az na poslednu chvilu - stavalo sa, ze vodic to posudil ako oneskorene znamenie a nezastavil. Okrem toho boli aj vyslovene zlomyselni vodici, ktori sa zabavali na ukor cestujucich. Boli pripady, ked zavod skoncil zmenu, na zastavku (na znamenie) vyslo asi 40 ks pracujuceho ludu. Samozrejme nikto z nich ruku nezdvihol a vodic im (aj napriek tomu, ze odchod spoja bol prisposobeny prave konciacemu podniku) nezastal!
Mimochodom, na tuto temu som sa rozpraval s jednym presovskym vodicom. Povedal mi, ze tuto zmenu vita, pretoze mu ulahcuje pracu a zbavuje ho stresu. Takto musel do poslednej chvile davat pozor, co urobi ten nestastnik na zastavke, ci da ruku hore alebo nie, pricom riskoval smyk a pod. Teraz problem nie je, ak vidi cestujuceho, zastavi. A samotni presovski cestujuci si, ako inak, pochvaluju.