Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Niekto to kdesi na fóre už navrhoval, a ja sa k tomuto názoru pripájam, že premostenie Rázusovej by mohlo byť len v šírke jedného jazdného pruhu a len pre trolejbusy, resp. MHD. Bolo by to lacnejšie, lepšie by sa to v stiesnených pomeroch napojilo a najmä by sa príliš nezhoršilo životné prostredie v tichej časti medzi Rázusovou a Tichou (aký príznačný názov!). MHD by takto získala potrebné druhé prepojenie najkratšou cestou a tí, čo chodia autami nech chodia po komunikáciách, ktoré sú na intenzívnu dopravu vhodnejšie (Priemyselná, Kragujevská, estakáda).

Premávka na moste by mohla byť riadená semaformi a prípadne by som tam dal aj závoru, ktorú by si vodiči MHD mohli diaľkovo otvárať ? trolejbusy diaľkovým ovládaním, ktoré je určené pre výhybky

To bude ešte zaujímavé... ja si spomínam cca pred dvadsiatini rokmi, keď sa budovala poloestakáda medzi bytčianskym mostom a odbočkou do Hlbokého, tak bola celá doprava presmerovaná cez Kotešovú a Považský Chlmec... pravda, intenzity boli vtedy menšie...

Myslím, že otázka nestojí tak, že či majú nárok na úľavy, otázka stojí tak, že kto má tieto náklady znášať. Prečo by to v tomto prípade nemala byť práve zdravotná poisťovňa? Čo má tá múka spoločné s dopravou?

Na celom úseku privádzača má byť jedna svetelná križovatka a z celej trasy mi vychádza, že to bude bohužiaľ asi tá, ktorú spomínaš. Prepojenie Rázusovej bude potrebné aj pre MHD. Možno v budúcnosti sa tam vybuduje aj trolejbusová trať do centra, aby dopravný podnik nebol závislý len na jednom spojení s trolejbusovou sieťou. Takto bude systém menej zraniteľný.

Ja som mal v schránke len klasické Žilinsko-Bytčiansko a reklamné letáky super- a hypermarketov ?

No, neviem, Rázusova a jej pokračovanie smerom na Kvačalovu mi nepripadá ako vhodná na kapacitnú komunikáciu smerom ná hájik ? ja by som to videl lepšie z Kragujevskej cez Priemyselnú, ktorá by sa dala v prípade potreby ľahko rozšíriť aj na štvorpruh, miesta je tam dosť. Otázkou zostáva, ako bude vyzerať križovatka Kragujevská - Priemyselná, ktorá je už teraz preťažená - tu bude potrebná mimoúrovňová križovatka, neviete niekto, ako bude bude vyzerať? Nie je privádzač cez Strážov niekde na nete?

V Historickom kalendári som spomínal, že bola pred piatimi rokmi ukončená Estakáda. Táto stavba ako aj celý okruhový štvorprúdový systém značne odľahčili ulice pre MHD. Žilinčania síce poznajú tento komunikačný systém, ale určite sa naň radi pozrú aj z leteckej výšky na stránke MIPo:
http://www.mipo.ssag.sk/fotoblog/2005-04-23-zilina-ako-na-dlani.html
a v plnej veľkosti: http://www.mipo.ssag.sk/fotoblog/pict/zilina-letecky-original.jpg

Dnes v ŽT odpovedal na rôzne otázky redaktorky o zamestnanosti, rozmachu bytovej výstavby, investičnej výstavbe a doprave primátor mesta. Napr. na budúci rok spoločnosť SSiM by mala v rámci svojich záväzkov vybudovať kruhový objazd na Komenského ulici a má sa riešiť aj križovatka na Závodskej ceste pod Rondlom.
V minulosti sme tu diskutovali aj o preťaženej komunikácii na Závodskej ceste, ktorá je jedinou spojnicou západnej časti mesta s centrom. Pri budovaní Estakády a štvorprúdového okruhového systému, bola preťatá dôležitá ulica Martina Rázusa a nahradená len pešou lávkou. Dnes je už Závodská cesta preťažená a v budúcnosti pri budovaní sídliska Pod Hradiskom, by bola doprava už nezvládnuteľná. V tomto priestore máme aj jediný prístup trolejbusov z DP a na sídlisko Hájik. Primátor povedal, že sa pripravuje od budúceho roka premostenie Estakády na Ul. Martina Rázusa pri starom cintoríne, aby sa predišlo dopravnému kolapsu. Okrem iného v Územnom pláne Žiliny - urbanizmus a doprava sa s týmto premostením počíta. Cesta má pokračovať ďalej na Kvačalovu a v budúcnosti do Ovčiarska.
Na nasledujúcej stránke si pozrite plánovaný kruhový objazd na Komenského ulici:
http://www.ssim.sk/fandly/fand_sit.jpg
a na stránke mestskádoprava. sk je Územný plán Mesta Žiliny - urbanizmus a doprava s plánovanými diaľnicami D1, D3, privádzačmi a hlavnými komunikáciami mesta a okolia.
http://mestskadoprava.sk/diskusia/viewtopic.php?t=302

Jozef: nechcem ťa krotiť v tvojom spravodlivom hneve, ale ak má niekto konkrétne tú celiakiu, tak musí jesť všetko len z bezlepkovej múky, ktorej kilo stojí asi 130 Sk. Nemôže jesť obyčajné pečivo ani žiadne výrobky z normálnej múky, pretože by ho to mohlo v najhoršom aj zabiť. Nemusím snáď dodávať, že poisťovňa ani štát mu na takúto múku neprispeje ani korunou. Preukaz ZŤP je v tomto pripade naozaj oprávnený.

Historický kalendár:
6.11.2000 - Pred piatimi rokmi bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Projektantom stavby, ktorú od augusta 1997 realizoval Doprastav OZ Žilina, je Dopravoprojekt Bratislava. Cieľom stavby cesty I/11 Estakáda, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1.559 metrov. Hodnota stavby je vyše 460 miliónov korún. Začiatok stavby nadväzuje na nové mosty cez Váh a už jestvujúcu estakádu pri závode Slovena. Mimoúrovňovo križuje železničnú trať zo Žiliny do Čadce a zo Žiliny do Bratislavy, priestor rušňového depa so 14 koľajami, halu na prehliadku rušňov, Bratislavskú cestu a vetvy D, C prvej vybudovanej estakády s napojením na pôvodne vybudovaný ozub estakády na vetve B. Šírkové usporiadanie je navrhnuté pre rýchlostnú komunikáciu kategórie MR 24,5/70. Po dobudovanej časti Estakády nepremáva MHD, ale po jej vybudovaní sa navždy odstránil vážny problém jedného zo žilinských dopravných uzlov na severnom okraji mesta, ktorý roky robil vážne problémy motoristom pri prejazde Žilinou, a tým sa uvoľnil priestor na mestských komunikáciách pre vozidlá MHD. Po iných vetvách estakády premávajú v tomto čase L27 do Závodia, L29 do Žilinskej Lehoty a L31 na zastávku Pietna, Krematórium.

Ja som býval v tých časoch na sídlisku Vlčince pri Kazačku na terajšej zastávke Sv. Cyrila a Metoda. Vtedy boli všetci zamestnaní aj malé deti cestovali ako proletári už po piatej hodine do podnikových jaslí a škôlok. Dostať sa ráno napr. do autobusu ŠM11 na L5, ktorá premávala okolo Sloveny do Tepličky bolo nemožné. Autobus bol obsadený ženami s deťmi, ktoré pracovali v Slovene. Situácia v MHD bola katastrofálna a nikto ju neriešil. Nebolo vozidiel, nebolo náhradných súčiastok, nebolo údržbárov, vodičov, jednoducho povedané totálny rozvrat. Zasadali síce okresné a krajské stranícke orgány, mládežníci, výbor ľudovej kontroly, ale výsledok bol nulový. Pracujúci písali sťažnosti cez ROH vo svojich závodoch, ale nikto ich nevypočul. Stranícke orgány potom *múdro* rozhodli, aby do systému MHD boli zapojené aj podnikové autobusy v závodoch. Toto však zlyhalo. Súdruhov na podniku ČSAD Banská Bystrica situácia v Žiline nezaujímala. Nejaký chytrák potom poslal do Žiliny dvojdverové Ikarusy, ktoré neboli vôbec vhodné na MHD. Neskoršie ktosi podaroval Žiline staré vyradené Ikarusy 280, ktoré mali podlahu takmer prehnitú, do vnútra vchádzal dym z motora a do vozidla pršalo cez roztrhané gumy, ktoré spájali kĺbový autobus. Staré preplnené Ikarusy nemohli s masami cestujúcich vyjsť ani na terasu sídliska Vlčince a okolo nich bol len kúdol dymu. Obdobne ťažko vychádzali aj po Hurbanovej pri bývalom Priore. Pretože som nastupoval na poslednej zastávke do centra na 27 tis. sídlisku Vlčince, bol som rád, ak ma aspoň dvere privrzli na poslednom schodíku. Okrem toho museli cestujúci pri dverách na každej zastávke vystupovať, aby umožnili ďalším vystúpiť. Situácia bola ráno tak katastrofálna, že som cestovanie vzdal a pekne po svojich som niekoľko rokov chodil do práce po Hlbokej ceste. Môj kočík s deckami sa neviezol v autobuse MHD a keď sme potrebovali ísť do mesta, tak pekne kočík na svojich kolieskach a my peši po Hlbokej ceste.
Raz popoludní sme išli do mesta a zobral som si so sebou jednoduchú skladaciu buginu z hliníka socialistickej výroby. Aj za tu som musel zaplatiť revízorovi pokutu, lebo *kočík* nebol obsadený, hoci manželka stála vedľa mňa a držala chlapca na rukách. Okrem iného sa nedal ani v plnom autobuse rozložiť, lebo bol preplnený. Nespĺňal kritérium príručnej batožiny, lebo jeden rozmer na výšku bol prekročený. S odstupom času keď porovnávam úroveň dnešnej MHD, ktorú zabezpečuje náš vlastný DP, tak rozmýšľam ako sme to vlastne v tom čase žili !

Ale nezaspomíname niekedy s troškou nostalgie na tie krásne časy, keď autobusy ŠM11 a Ikarusy 280 s logom ČSAD n.p. Banská Bystrica jazdili také preplnené, že sa mase cestujúcich podarilo aj vytlačiť okno ? ?

Historický kalendár:
6.11.1992 – Jedným z významných dátumov v histórii DPMŽ je jeho znovuobnovenie (zanikol v r. 1963), ktoré schválilo Mestské zastupiteľstvo v Žiline pred trinástimi rokmi. Katastrofálna situácia v MHD neriešená desiatky rokov podnikom ČSAD Banská Bystrica sa rázne vyriešila rozhodnutím MZ v Žiline. V auguste kúpilo mesto z vlastných prostriedkov 6 nových sólo autobusov a v septembri 6 kĺbových autobusov, zapožičalo (!) ich podniku ČSAD Banská Bystrica, aby zabezpečili MHD v Žiline. Vozidlá sa stali neskoršie majetkom znovuobnoveného DPMŽ, ktorý začal vykonávať dopravu pod vlastným menom od 1.11.1993. S odstupom času sa potvrdilo, že rozhodnutie o obnovení DPMŽ bolo správne.

Dnes som zistil, že novinári z Pravdy majú o nás *záujem* a vydali tzv. Žilinskú Pravdu v náklade 44.910 výtlačkov, ktorú budú raz mesačne na 8 stranách bezplatne dávať všetkým Žilinčanom do schránok. Samozrejme už v 1. vydaní si pisálek z Pravdy obtrel papuľu ohľadom zliav pre ŤZP v Žiline. Myslím si, že to nie je v Žiline uzatvorené ani s tou 1 Sk cez MČK, lebo pokiaľ nebudú platiť aspoň tých 7 – 8 Sk, tak nebudem mať pokoj. Neviem aký je rozdiel medzi starým občanom, ktorý si platí poctivo 8 korunový lístok a mojim bývalým kolegom zo zamestnania, ktorý mi v trolejbuse strká pred oči preukaz ŤZP. Osobne som včera zažil, keď cestujúca na zastávke povedala druhej neznámej (!) cestujúcej na L3: *Pani neoznačujte si lístok, ja mám preukaz ZŤP a vy môžete cestovať bezplatne so mnou ako sprievodca*. Sadli si spolu a druhá pani bola trochu nedôverčivá, tak jej ukázala preukaz a vysvetľovala jej to. Kto nevidel, tak skutočne neuverí!!! Jednoducho povedané, v tých preukazoch je neporiadok. Skutoční invalidi potom doplácajú na nepoctivých. Trochu som surfoval na internete a našiel som nejaké diskusné fórum, kde si navzájom radia *postihnutí* ako vybaviť preukaz. Prosím, čítajte:

Ahojte, ja mam preukaz ZTP. Pred rokom v septembri som isla vtedy este na Okresny urad, nejaky socialny odbor alebo nieco take. Dostala som formular, uz presne neviem, co tam bolo, no a na zaklade neho ma asi po 4 mesiacoch!!! pozvali na pohovor s posudkovym lekarom, kde sa ma spytali asi len 3-4 otazky a pozreli si moju zdravotnu kartu. A to bolo vsetko. Do par tyzdnov mi poslali papier, ze na preukaz ZTP mam narok. Ale so samotnym preukazom primarne nesuvisia socialne davky, resp. prispevky od statu. Tieto sa posudzuju napr. podla vysky prijmu atd. Myslim si vsak, ze uz len samotny preukaz je celkom fajn, najma pri cestovani - napr. MHD je zadarmo a ostatne cestovne len polovicne. A ludom, ktori maju celiakiu a pomerne velke vydavky na stravu, to urcite financne pomoze. Jana

Ahojte, informovala som sa na ten preukaz , a vybavuje sa to na Úrade práce a sociálnych vecí. Dostaneme tam vraj nejaké tlačivo, ktoré treba vyplniť, priniesť od lekára potvrdenie o Celiakii. A potom posudkový lekár vraj usúdi, či máme nárok , alebo nie. Tak to vyskúšam, oplatilo by sa to , keď už pre iné nie, tak kvôli cestovému. MHD - je zdarma. A medzimestská doprava 50%. GABIKA.

Ahojko, cel. mám 1 1/2 roka a až teraz mi poslali z OUSV výzvu nech si vyzdvihnem preukaz ZTP. Najprv som tam šla, či to nie je omyl, veď sa necítim ako invalid, ale skutočne mi celiatici máme naň nárok. Keď si pomyslím že rok a pol som každý mesiac mohla ušetriť 390 Sk za mesačník, 2x som v nemocnici platila za lôžko a tiež je to zdarma určite stojí zato si ho vyzdvihnúť. Jara

Neviem, mal by nám to povedať Juraj. U neho je presná evidencia.

Nie je známy aj presný dátum, kedy bol zaradený do premávky?

Sice to nie je privadzac, ale situacia je nezvladnutelna dost dlho aj na Halkovej ul. Uz dlhu dobu sa tam nic nedeje, vykop je provizorne zahrabany, ale na samom zaciatku asi pred mesiacom vykopali dalsiu novu jamu a kym nezahrabu aj tu, tak dovtedy sa asfaltovat nebude. Zvlast to kole oci, ked predtym sa nakoniec robilo aj v noci a teraz to stoji a situacia je kazdy den katastrofalna.

Napr. v takej Budapesti alebo Belehrade sa na stavbach na takychto frekventovanych cestach pracuje nonstop cez den aj v noci.

Pre tých, ktorí si potrebujú doplniť do stavu nový autobus Karosa B 952E oznamujem, že dostal #13 (ako sme predpokladali) a jeho ŠPZ je ZA-420CM. Začal premávať na L22 Brodno - centrum - Bytčica..

Podľa prednostu KÚ pre cestnú dopravu sa od budúceho roka budú stavať naraz dva diaľničné privádzače v Žiline. Jeden, už v diskusnom fóre spomínaný, Žilina – Lietavská Lúčka je rozdelený na dve časti. Od Saleziánov okolo Váhostavu po Solinky (je už vo výstavbe) a druhá časť do Lietavskej Lúčky k D1. Predpokladané náklady na tento 4,3 km dlhý úsek sú takmer 2 miliardy korún. Druhý privádzač Strážov – Žilina je dlhý 2,59 km za 590 mil. Sk a bude napojený z D3 pri Strážove na komunikačnú sieť v Žiline. Situácia bude takmer nezvládnuteľná, lebo sa bude budovať na jestvujúcich komunikáciách, kadiaľ denne prechádzajú tisíce áut. Okrem výstavby privádzača v Strážove sa bude zároveň budovať neďaleko pri Hričovskej priehrade aj diaľnica D3 z Hričovského Podhradia, ktorá bude v tomto úseku technicky náročná. Preto sa teraz plánuje, že terajšia hlavná komunikácia z Bratislavy do Žiliny sa stane jednosmernou! Druhý prúd bude odklonený na cestu 2/507 poza Váh medzi Bytčou a Žilinou cez Považský Chlmec. Ešte sa nerozhodlo, ktorý smer bude jednosmerný. Dopravná situácia počas výstavby bude veľmi zlá, lebo dopravná intenzita Bratislava – Košice je 25 tisíc automobilov denne a v smere na Poľsko ďalších 11 tisíc automobilov. Okrem toho tam pribudnú v roku 2006 stovky kamiónov pre automobilku Hyundai/Kia.
V uvedenom priestore cez Strážov nám premáva autobusová L29 do Žilinskej Lehoty. Je nemysliteľné, ak tam bude jednosmerka, aby L29 do Žilinskej Lehoty prechádzala až cez Bytču. Pravdepodobne ju bude musieť DPMŽ presmerovať do Žiliny okolo motela Borina cez Ovčiarsko a Hôrky do Žiliny. Nová trasa nebude veľmi dlhá a cestujúci zo Žilinskej Lehoty budú mať zaujímavý vstup do mesta okolo Hájika