"tiež si veľmi neviem predstaviť, ako sa o tom má dozvedieť aj cudzinec"
Vždy ma v tomto fascinuje dojemná slovenská starostlivosť o cudzincov, hoci ja by som si dovolil formulovať názor, že cudzinci sú na zvonenie (či dokonca mávanie) naučení z domu. Prešiel som kus Európy (a USA) a v tomto geografickom priestore jednoznačne dominuje zastavovanie na znamenie. Ak niekto nevie, že má pred zastávkou zvoniť, sú to skôr Slováci...
"Ja by som bol najradšej, keby nebliká a nezobrazuje toľko informácií ani obrazovka v autobuse."
S tým súhlasím. Súčasný rozsah informácií by som však už neznižoval. Je veľká škoda, že v Nitre nemáme dvojité (rozdelené) panely ako v Trenčíne, kde sa rovnaký rozsah informácií dá zobraziť menej rušivo.
Vývoj dnes ide dopredu veľmi rýchlo. V čase keď technicko-prevádzkové štandardy MHD pre potreby tendra pripravovalo Mesto Nitra, dvojité panely sa ešte dali vnímať ako luxus. Keď rovnakú vec riešil o nejakú dobu Trenčín, ten to už vzal ako štandard.
1. Aj ja by som osobne prijal málinko vyššiu hlasitosť, ale máme to nastavené na maximum a viac sa pridať nedá. Neviem, prečo je to tak.
2. V Nitre sú na znamenie (dlhodobo) všetky zastávky, kým v Trenčíne donedávna len niektoré. Rozumiem zmyslu upozorňovať na potrebu hlásenia, ak sa to týka len vybraných zastávok. Hlásiť to pred každou jednou je zbytočný zvukový smog. Rovnakou cestou idú aj iné mestá. Po plošnej zmene všetkých zastávok na znamenie po prechodnej dobe prestal na potrebu znamenia upozorňovať Trenčín aj Bratislava. Čiže urobili to isté, čo Nitra (a zvyšok sveta, kde sú na znamenie zastávky všetky).
3. Technicko-prevádzkové štandardy, ktoré vydáva Objednávateľ. Mesto Trenčín chcelo po anglicky všetko, Mesto Nitra len vybrané zastávky. A ja osobne v tomto skôr fandím Nitre. Nechce sa mi veriť, že nejakému cudzincovi reálne pomáha každých 400 metrov opakovať "The next stop is...".
4. Dohoda je taká, že Transdev panely zaplatí, inštaluje a bude prevádzkovať. Mesto vybavuje zriadenie elektrickej prípojky. Ďalšie panely sa osadia, keď sa vybavia ďalšie elektrické prípojky. Proces stále prebieha.
5. Zriaďovateľom zastávok sú obce. Tvoja otázka patrí Mestu Nitra. Zastávka Hornostavská je podľa mojich informácií dávnejšie naprojektovaná, neviem presne, čo brzdí realizáciu. Zrejme financie.
Čo sa týka hlásení o tom, že všetky zastávky sú na znamenie, Nitrančania sú už na to (predpokladám) zvyknutí a nepotrebujú na to nejako výrazne upozorňovať, keďže Nitra to zaviedla už v roku 2013.
Každopádne, tiež si veľmi neviem predstaviť, ako sa o tom má dozvedieť aj cudzinec, podľa mňa by to chcelo trochu viac, ako len malé nápisy na zastávkach. Bolo by ešte fajn, keby tie nálepky na dverách boli aj v angličtine.
Čo sa týka hlasitosti - nepostrehol som, že by hlásenia boli tiché, možno si len natrafil na vozidlo, v ktorom to je trochu "pokazené"
A ako myslíš to, že "Nitru predbehla Trnava"? Na čo presne narážaš?
Môj názor na hlásenie zastávok v Nitrianskej MHD je, že je nastavené veľmi dobre. Kto Nitru nepozná počúva veľmi pozorne a informáciu dostane. Kto chodí pravidelne, tak tie hlásenia ani nepostrehne, čo je fajn.
Hlásenie v angličtine máme na najdôležitejších zastávkach a je pomerne ľahké sa v ňom zorientovať. Ak niekto chce ísť na inú konkrétnu zastávku jej názov v cestovnom poriadku tiež určite nie je po anglicky. Všeobecne, názvy sa neprekladajú.
Ešte k informačným panelom. Ja by som bol najradšej, keby nebliká a nezobrazuje toľko informácií ani obrazovka v autobuse. Každý má mobilný telefón a dnes si už vie vyhľadať spoj aj s meškaním priamo v ňom. Elektronické tabule treba iba na 5 zastávkach v Centre. Prípojku, nastavenie panela a údržbu tiež niekto musí vykonávať.
Mám niekoľko otázok , keďže Transdev prevádzkuje aj MHD v Trenčíne a tam určite veci vyzerajú inak ako v Nitre . A najnovšie Nitru predbehla aj Trnava .
Hlásenie zastávok
1. Tichšie ako v okolitých mestách dôvod ?
2 . V TN je hlásenie a informácia o zastávkach na znamenie v Nitre nie dôvod ?
3. V NR je už veľké množstvo ľudí mimo SK , prečo stále nie je celosietové hlasenie zastávok v angličtine , TN to má , Dôvod ?
4. Prečo sa prestalo s inštaláciou digitálnych panelov na zastávkach v Nitre ?
5. Stavajú sa nové časti v NR nové bytovky prečo sa nebudujú nové zastávky napr Hornostavská ? Priestor na Kmetovej je na vybudovanie tejto zastávky .
Ako vysvetlil Harzik17, pôvodne sa do Priemyselného parku vchádzalo/vychádzalo cez zastávku PP 1. Pri zmene v roku 2018 sa nastavilo súčasné riešenie z nasledovných dôvodov:
1. Snaha ponechať pôvodné nástupištia (neotáčať smer) aspoň tam, kde sa to nemusí - PP 4 a PP 5. Boli a sú to silné zastávky, nechceli sme zbytočne mýliť stovky cestujúcich. Otočiť smer bolo nutné na ostatných zastávkach, a aj po ôsmich rokoch máme "na pamiatku" na zastávkach PP 1 a PP 2 prístrešky na výstupnej a nie na nástupnej zastávke. Nepochybujem, že rovnako by to ostalo aj v prípade otočenia smeru na PP 4 a PP 5.
2. Snaha umelo nepredlžovať cestovanie cestujúcim idúcim z/do mesta, ktorých je v PP absolútna väčšina:
- v zvolenom riešení cestou z mesta hneď pri prvej príležitosti vystúpia na PP 4, potom na PP 5 a potom prejdú bez zastavenia na PP 3. Cestou do mesta sa z PP 5 a PP 4 ide najkratšou trasou do mesta.
- v Tvojom návrhu by sa cestou z mesta do práce cestujúci najprv dívali na to, ako ich zastávkami PP 4 a PP 5 prejde autobus bez zastavenia a až na spiatočnej ceste by im bol umožnený výstup. Cestou do mesta by sa im cesta predĺžila rovnakou logikou.
3. Umožnenie zachovania prevádzky spojov, ktoré začínajú od PP 5. V Tvojom riešení by takéto spoje nebolo kde pre spojom odstaviť a museli by vynechávať zastávku PP 4, alebo by začiatočná zastávka musela byť PP 4, kde nejde odstaviť vozidlo vôbec a muselo by sa sem presúvať z iných častí PP.
4. Neskôr pribudlo aj trasovanie spojov zo Strategického parku (od SP 4), ktoré môžu podľa potreby obslúžiť aj PP 4, čo by v Tvojom návrhu nešlo.
Ale zastávka PP 4 má nástupisko na jednej aj druhej strane cesty, tak prečo jednoducho najskôr spoje z mesta do PP neobslúžia po PP 6 najskôr 5ku a až potom sa vrátia ku 4ke, odkiaľ by pokračovali ku 3ke? Miesto toho stoja najskôr pri 4ke a až potom pri 5ke, odkiaľ idú ku 3ke.
To isté aj pri spojoch z PP do mesta - po 3ke najskôr obsluhuje 5ku a až potom 4ku, ale prečo? Prečo proste nezastaví najskôr pri 4ke a až potom pri 5ke s tým, že by 4ku už potom vynechal a išiel rovno ku PP 6? Ich trasa by tým stále ostala rovnaká, len by tie zastávky obsluhovali v "správnom" poradí.
Číslovanie je robené na stav, kedy autobusy ešte do priemyselného parku prichádzali od zastávky PP1 a končili na zastávke PP5. Odvtedy sa vybudovalo veľké množstvo komunikácií a zastávok, ale základné označenie po ulici Dolné Hony ostalo a dá sa z neho jednoducho vyčítať, na ktorom mieste priemyselného parku sa človek nachádza.
Staci otvorit google maps a hned zistis odpoved na svoju otazku ,staci aby si zastavky PP 4 a PP 5 prehodili nazvy a su obsluzene postupne od PP 1 - PP 7
Zdravím,
zaujímalo by ma, prečo vlastne spoje smerom z mesta do priemyselného parku obsluhujú zastávky v takom poradí, že …PP 3, PP 5, PP 4, PP 6…? Prečo nie jednoducho …PP 3, PP 4, PP 5, PP 6,…?
Neviem, či sa to na tomto fóre už rozoberalo, ale nevšimol som si to.
Spoje v opačnom smere to majú podobne.
ja suhlasim s vami a povazujem elektricky v nitre za nerealne ,len som odpovedal na otazku ake bolo uvazovane trasovania hl. arch. Nitry. No uprimne si myslim ze by elektricky v Nitre moc toho nevyriesli. Ak by sme v paralernom vesmire zohnali financie na stavbu elektricky bolo by realne ju vobec zrealizovat?
1. Je vobec realne aby elektricka dokazala prekonat stupanie od mikoviniho po bizetovu ,alebo by mala konecnu na mikoviniho a ostatne zastavky by zostali obsluhove autobusmi ?
2. Ako by bola trasovana elektricka od shell pod klokocinou po sturovu ,neviem si predstavit ze by sa holleho ulica dokazala nafuknut o dalsie dva pruhy ,braneckeho to iste len tam je bonus zeleznicny prejazd ,pokial by elektricka mala spolocny pruh s autami potom by tam stala v kolone tak isto ako autobus.
3. Keby zachovame rovnaky interval na klokocinu a chrenovu v spicke cca 5 min. a mimo nej cca 10. tak by tie elektricky jazdili poloprazdne tym padom by prislo k znizeniu intervalu a zhorseniu oproti povodnemu stavu.
Realnejsie riesenie (ktore povedzme si uprimne je stale nerealne) by bolo vybudovanie bus pruhov v strede ulic a zavedenie parcialnych trolejbusov na hlavnych tepnach (Klokocina - Chrenova ,Zobor - Krskany)
Obojsmerne na ulici Sturova od VBC po sturova x stefanikova (nadvazuje na planovany bus pruh na Holleho)
Jednosmerny pruhu od univerzitneho mosta po krizovatku sturova x stefanikova
Jednosmerny pruh od zastavky razcestie autobusova po sturova x stefanikova
A v neposlednom rade vystavba maleho juzneho obchvatu a presmerovanie cesty 1. triedy z centra Nitry.
Tymto riesenim dosiahneme ekologickejsiu variantu elektricky (Nove lokality kam by sa elektricka nepozrela - Zobor ,Krskany) a podobny vysledok v zrychleni mhd po meste za zlomok ceny.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí dnes pracovali a pracujú na 100%. Ďakujem mnohým vodičom, že napriek svojim potrebám si neváhajú skracovať osobné prestávky a musia ešte znášať náladovosť cestujúcich.
Dnešok je deň o trpezlivosti, ale podstatné je, že MHD beží.
Názov článku "po Nitre majú jazdiť električky" je žiaľ prudko bulvárny. Tento zámer nikdy nebol viac, ako názorom bývalého pána hlavného architekta. Jediný hmatateľný výsledok tejto snahy, pokiaľ ja viem, je projekt budúcej mestskej časti Párovské Lúky, do ktorého sa dostala územná rezerva na električkový pás. Neviem o tom, že by sa kedykoľvek akokoľvek rozvíjala táto predstava do väčšej miery detailu.
Ja osobne nepovažujem ani za trochu pravdepodobné, že by električky niekedy v Nitre jazdili. Nie, že by som si to nevedel predstaviť zrealizovať technicky. Vo svete som videl dosť riešení, aby som vedel, že technicky by to šlo. V našich podmienkach bude prekážkou neufinancovateľnosť takého projektu a HLAVNE mentálne nastavenie obyvateľstva, ktoré by nikdy radnici na takýto radikálny zámer mandát nedalo. Pre uzemnenie všetkých vizionárov spresním, že hovoríme o meste, kde aj v odbornej dopravnej komisii mesta dominuje názor, že BUS pruhy neodôvodnene brzdia ostatnú dopravu. Asi toľko k električke...
Nie, cestovný poriadok kolónam nie je možné prispôsobovať, pretože ich dĺžka sa líši tak v jednotlivých dňoch aj v priebehu roka. Autobusy nesmú zo zastávky odchádzať skôr ako je uvedené v cestovnom poriadku. Ak by sa v ňom teda počítalo s kolónami, autobusy by museli na zastávkach zostať stáť aj v dňoch, keď je kolóna menšia alebo žiadna. A to jednak nechcú ani cestujúci a nie je to ani technicky možné, nakoľko na zastávkach na odstavovanie autobusov nie je priestor.
Ako príklad uvádzam čas jazdy linky 1 s časom odchodu o 15:08 zo stanice na Zobor za päť pracovných dní:
7. týždeň (február): 28, 26, 28, 34, 27 minút
12. týždeň (marec): 28, 28, 30, 31, 27 minút
16. týždeň (apríl): 29, 34, 38, 31, 48 minút
Reálny čas jazdy osciluje od 26 do 48 minút. Koľko má byť v cestovnom poriadku?
Meškania spojov je samozrejme zlé. Tam, kde to majú lepšie, to však nedosahujú naťahovaním jazdnej doby, ale prijímaním opatrení na to, aby autobusy v kolónach nestáli. Prosím, kontaktujte svojho voleného zástupcu.
Nebola a ani nie je ambícia, aby sa z každej zastávky na ktorúkoľvek inú dalo dostať bez prestupu. Ak by to tak bolo, MHD by musela mať desiatky nových liniek. Keďže peňazí na väčšie výkony niet, existujúce frekvencie by sa podelili medzi väčší počet liniek, čiže vo výsledku by nové priame spojenia boli, ale len vo veľmi riedkych intervaloch. A je to dokázané, že väčšinu cestujúcich takýto systém odrádza, pretože je neprehľadný a menej spoľahlivý. Obyvatelia Čermáňa (pokiaľ majú peši ďaleko na priamu linku 6), môžu cestovať popoludní každých 15 minút linkami 2 alebo 4 na zastávku Centrum, Mlyny, odkiaľ na Gorazdovu ide spoj cca každých 5 minút.
Sídliská áno, Zobor nie
Cieľom je vytvoriť „električkovú kostrovú dopravu, ktorá pospája hlavné hniezda, odkiaľ sa ľudia potrebujú presunúť“.
Trasy by sa mali krížiť niekde v centrálnej mestskej zóne. Jedna má podľa Viktora Šabíka určite smerovať do priemyselného parku, ďalšie na Chrenovú a Klokočinu, teda do mestských častí, kde je najväčšia hustota obyvateľov. „Na Zobor zrejme nie,“ poznamenal hlavný architekt.
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
