Vladimír: ó áno , Kubáček, to je odborník. Veď on má na svedomí organizáciu všetkých žel. výročí v SR.
Vlado: Mne sa zdá, že linka 32 v Podlaviciach ani nikdy CP vylepený nemala! To je prístup, kvôli ktorému ma ide rozhodiť. Na Okružnej dali nový sklenený prístrešok bez vitríny, CP som tam vylepil (na sklo), ale keď ho umývali, tak ho strhli. A vzhľadom na to, že tam neni označník, tak cestujúci vlastne vôbec nevedia, ako to chodí. Veď to je primárna propagácia služieb BBDS!
aj keby nepomrzli, z takeho Ikarusu uz nic dobre nevyrastie.
Napriek tomu su sa pokusaju autobusy slachtit. 008 napriklad zastepili modrymi blatnikmi z 0843, dost sa na stepenie pouziva pozinkovany plech.
Nastastie karosovnik rastie v zahranici a mozme sa tesit na jeho plody.
Majkl: Jedná sa o knihu DEJINY ŽELEZNÍC NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. Jej autormi sú Ing. Jiří Kubáček CSc. a kolektív a vydali ju Železnice Slovenskej republiky v Bratislave v roku 1999.
Kniha má 461 strán a formou prístupnou aj pre bežného (neodborného) čitateľa približuje vývoj našich železníc od ich vzniku po súčasnosť. To, že je zvolený ľahší - rozprávačský štýl neznamená, že ide len o nejaké báchorky pre laikov. Kniha je nabitá faktami (dátumy, čísla), historickými súvislosťami, rozbormi jednotlivých období, náčrtkami, mapkami, fotografiami a pod. (sú tu aj prevodové tabuľky medzi označeniami rušňov, ak sa v určitom období menili).
Na začiatku je popis všeobecného vývoja dopravy a ďalej konkrítnejšie historický vývoj koľaje, parného rušňa, pojazdu, parného stroja a parného kotla.
Nasleduje vlastná história železníc, ktorá je rozdelená do 6 - významnými udalosťami ohraničených časových období. V rámci každého obdobia - epochy sa ďalej text člení na pravidelne sa opakujúce podkapitoly:
- vzťah štátu a železnice
- vývoj už existujúcich železničných spoločností
- novozaložené železničné spoločnosti
- organizácia železničnej správy
- železničná prevádzka
- personálne a sociálne záležitosti
- železničná technika (s podtitulmi: rušne, vozne, oznamovacia a signálna technika, železničný spodok a zvršok, mosty, tunely, železničné budovy).
Knihu vrelo odporúčam, nepatrí k tým, čo zbytočne obkecávajú, no na druhej strane nevysvetľuje len ČO ale aj PREČO a AKO. Čitateľ si uvedomuje súvislosti a historické následky jednotlivých udalostí až po súčasnosť, sleduje vývoj dopravnej techniky, konštrukcie vozňov, či dokonca architektonické štýly slovenských železničných staníc. A keď napíšem, že som to kúpil za 150 Sk, niet čo dodať.
Petik: Tak ma teda ešte raz uzrejmi. Čo mám teda kúpiť? Obidve knihy?
Dobre je, ked ma aspon tabulu s cislom.
Pred par rokmi to bolo zaujimave napriklad v CSAD Brezno. Raz som vo Valaskej cakal na bus do BB. Prisiel bus a tak som nastupil a pytal si listok do BB, na co mi povedal, ze on ide len do Podbrezovej. Ale na tabuli mal napisanu aj bystricu. Povedal mi, ze plati ta mala cedula na spodku okna, ostatne su len preto, aby sa vedelo "kadial vsade ten autobus cely den chodi"
Tie Breznanske mali obvykle takuto cedulu "Brezno-Svermovo-Sumiac-Lom nad Rimavicou-Hronec-Tale-Dolna Lehota-Piesok-Banska Bystrica-Horna Lehota"
Vlado: ani domaci nevedia a ked nahodou ide Karosa tak sa cuduju do coho nastupili. Nastastie novy CP 100ky je povylepovany - minimalne pri kostole urcite.
Existuje este linka 32? Vcera som bol v Podlaviciach na konecnej a nemala tam vylepeny cestovny poriadok. A mozno tam ani nikdy vylepeny nebol - typicky bystricky pristup, o ktorom som uz raz pisal. Domaci vedia, co kam a kedy chodi a cudzi nech sem nelezu.
Vladimir #832:
Tak podla mailu od ZSSK dnes tie knihy presunu zo Zvolena do Kosic (10ks). Pytal som sa len na tu malu. Ak budu mat aj tu druhu (Dejiny...), tak mi prosim kup aj tu.
Potom posli majla, dohodneme zvysok.
Kami #835:
To veru neni dobre, ked kvitnu uz teraz. Ak pride Pankrac, Servac alebo Bonifac (ci ako sa volaju ti traja zamrznuti), tak mame po urode.
OK
Dik
Ja som sa pytal na ZSR (alebo ZSSK - teraz neviem) ci o tom nieco nevedia, ale zatial sa neozvali.
Bral by som obidve. Ta cena 150Sk za 500 stran je vyslovene symbolicka.
Petik: Dnes som sa na stanici v KE pýtal na tú knihu o žel. trati z Banskej Bytrice do Hornej Štubne. Obe knihy, ktoré predávali (túto za 20 Sk a takmer 500-stranové veľdielo Dejiny železníc na Slovensku za 150 Sk) sú momentálne vypredané a znova objednané. Kedy ich však opäť dostané, pracovníčka konkiretizovať nevedela. Keď ich budú mať, upovedomím Ťa.
Trochu mimo ale stoji to za to (SME):
Manželstvo, v porovnaní s minulým rokom, ostalo najdôveryhodnejšou inštitúciou vo väčšine európskych krajín. Švajčiari označili za najdôveryhodnejšiu verejnú dopravu.
Petik: pomer nakladov zodpoveda aj pri ostatnych nakladoch - ND, udrzba a pod. Autobusy maju stale dost liniek kde treba klby bez debaty - 22, 24, 25 a 91. Inde je sa to da riesit intervalmi. Ale okrem nakladov je tu dalsi moment ktory brzdi rozsiahlejsie nasadzovanie mensich busov (mini a midi). Vacsi moze ist poloprazdny, ale naopak to nejde. Pokles cestujucich je trvaly, aj bez zdrazvania. To ho len urychluje. Vysledny narast prijmov je nizsi ako zvysenie cien a tak dookola.
Myslim ze pomer naklady/kapacita bude s vynimkou mzdovych nakladov u klb a solo rovnaky (minimalne v pripade ceny). Takze rozdiel bude asi len v tych platoch. A to by mohlo robit okolo 7m Sk rocne.
Ale vsimnite si ubytok cestujucich. Linka 6 este donedavna mala 10min interval, teraz 15min. A toto bude pokracovat ak sa MHD nezmeni. S predlzujucimi sa intervalmi budu ludia MHD opustat stale viac. Zvysenie cestovneho proces prechodu k IGK len urychli. Nepamatam sa, ze by v SR bola inflacia 20% (ani za 2 roky dohromady), navyse ceny nafty stagnuju (alebo nie?). Myslim ze uz teraz mozu MHD v BB cestovat len ti, co nemaju auto, alebo nemaju v praci kde parkovat.
Ak to teda bude pokracovat, budu "harmoniky" obsluhovat aj linky ktore pojdu raz za 20 minut alebo 30 minut? Medzimestku linku Banska Bystrica - Brezno este pred par rokmi obsluhovali takmer vyhradne harmoniky, teraz tam uz nie je ani jedna ale pridali sa spoje. Tak preco by sa to nemohlo zaviest aj v samotnom meste.
Ked raz niekto prejde na IGK, tazko sa bude vracat naspat. Preto by bolo dobre ten odliv spomalit co najskor. Casove listky, prestupny tarif, dobre pokrytie a kratke intervaly su klucom. Toto vsak (zial) nevyriesi trh. Takze mesto by si malo stanovit priority.
Mozno ze prioritou mesta je eliminovat MHD, pretoze je to penazozrut. Cim viac ludi bude chodit IGK, tym mensie dotacie na MHD budu potrebne.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Vladimír