Reakcia na: Vladimír #51512:
ale áno, presne tak to je. Pri jednej reštaurácii je to ok, to je tvoj biznis plán. Ale akskúpiš väčšinu reštaurácii na Slovensku (presné percentá stanovuje zákon), potom môžeš mať tiež problém. Ja však narážam viac na druhú vec: súťaž znamená, že je možné súťažiť; súťaž však nie je, ak nemám s kým súťažiť a sám regulátor (štát) mi konkuruje v tom istom segmente startovým biznisom, ktorý nie je krytý zmluvami vo verejnom záujme. A v tom je sakra rozdiel. Pokiaľ viem, rok 1989 skončil a teda cenu určuje trh a nie "zvykové právo" bývalých ČSAD. Takže tie sa teraz trasú Jančuru, ktorý ukázal, že to ide aj inak a zubami-nechtami sa teraz každý snažá presvedčiť, že do podmienok nových verejných súťaží treba definovať počty vlastných vozov i vodičov, aby nebodaj nevyhral niekto iný ako exČSAD podnik. Povedzme že to je obdoba podmienok počtu dverí, dĺžky či hmotnosti tam, kde to malo zjavne markantný zmysel.
Vladimír
Vadí mi nereálna cenová politika. O tom, kde je v strate a kde nie, sa tu zbytočne budeme hádať, pretože do toho nikto z nás nevidí. Ja osobne som presvedčený, že zisk možno nedosahuje ani na plne vypredanom buse BA - NR. A že úplne vypredaných väčšina nie je, vieme všetci. Napokon, čo to prezrádza aj samotný pán majiteľ, keď už v jednom rozhovore opatrne naznačoval, že 2 € vlastne ani nemyslel tak vážne, že to mala byť len uvádzacia cena a že ju doteraz drží kvôli zlej zlej konkurencii, ktorá tú cenu skopírovala a že optimálne by to videl na nejaké 3 €. Pre mňa je to jasný signál, že sám krváca. Pritom to bol on sám, ktorý jednostranne oproti pôvodne zverejnenému cenníku o polovicu zlacnil lístok v hotovosti (pôvodne bol za 4 €) a napriek niekoľkým sľubovaným termínom, kedy to vráti späť a napriek tomu, že nikto iný na trase za jednosmernú cestu v hotovosti lacnejší nie je, k tomu nikdy nepristúpil.
Do tretice je tu fenomén, ktorý vlastne ani neviem, či mi vadí alebo ma vedecky fascinuje. Tým je jeho schopnosť komunikovať s médiami, schopnosť ohúriť ich všetkými svojimi novinkami, a súčasne schopnosť vynechať alebo bagatelizovať vlastné faily, a HLAVNE dokonalá schopnosť inštalovať samého seba vždy do pozície obete, ktorej všetci ubližujú. Pred týmto ozaj klobúk dolu, lebo takto nevedeli s médiami hýbať ani pred 50 rokmi. Ak by ostatní komunikovali aspoň z 10% tak ako on, tak sme svedkom zaujímavých kampaní. Tu len možno zaplakať nad niektorými úbohými pokusmi naňho útočiť (pán prokurátor, pán primátor a iní), ktoré nielenže trápne stroskotali, ale zakaždým mu skvele prišli vhod, lebo sa opäť mohol všade predvádzať ako obetný baránok. Som zvedavý, kedy jeho konkurentom a odporcom dopne, že mu svojím detinským chovaním doslova lahodia a že najviac by ho mrzelo, keby ho prestali mediálne akokoľvek komentovať.