Petik: v ramci BBDS je mozne karty pouzivat volne. Neskusal som, ale potvrdil mi to aj predstavitel BBDS.
Papyr: nem ertem, nem tudom magyarom. Stacia miestne nazvy, tam som sa hadam nepomylil.
Papyr: nem ertem, nem tudom magyarom. Stacia miestne nazvy, tam som sa hadam nepomylil.
PIT
Z tohoto Tvojho vysvetlenia už trocha viac chápem, čo si chcel povedať. Predpokladalo by to však komplexnú zmenu ponímania MHD v BB a to nielen zmenou niektorých liniek, ale aj výrazné prebudovanie tarifného systému, na čo zástupcovia Mesta Banská Bystrica a spoločnosti, akou je BBDS, vôbec nie sú pripravení a to hlavne z ľudského hľadiska. Súčasne s tým, by bolo možné naštartovať aj v súčasnosti už bežný trend a to je integrovaný dopravný systém (IDS).
Ako som už spomínal, BBDS je v súčasnosti prevádzkovateľom tak mestskej, ako aj prímestskej dopravy. O to jednoduchšie by bolo možné prejsť k IDS, pretože popri súbežnom vedení liniek MHD (o tejto problematike z dôvodov členitosti terénu, nedobudovania trolejbusovej siete a pod. som písal nedávno), ktoré si z teoretického hľadiska napadol v podstate správne, dochádza naďalej k súbehu s prímestskými linkami vychádzajúcimi z BB, AS v smeroch Riečka, Králiky, Kordíky, Horné Pršany, ďalej obrovské množstvo spojov do Zvolena (+linka 601435 z NsP F. D. R.) a v smere na Slovenskú Ľupču. Takisto ako terajšie L51-56 by niektoré z nich bolo možné nahradiť linkami MHD.
Neviem, či aspoň z časti poznáš systém pražskej integrovanej dopravy (PID), do ktorého je zapojená MHD, prímestská i železničná doprava ČD. Nosným systémom je metro, na cieľových staniciach ktorého sú vytvorené menšie dopravné uzly. Napr. konečná stanica trasy A – Dejvická je východiskom pre niekoľko liniek MHD (napr. L119 na letisko), ako aj pre prímestské linky, ktoré jazdia s označeniami číslami nad 300. V tomto ponímaní by bolo možné niečo podobné vytvoriť na Nám. L. Svobodu, odkiaľ by mohli pri vhodnom zohľadnení prestupných časov a tarify v zmysle IDS zabezpečiť prestup na linky idúce do Riečky, Králik a Kordík. Cestujúci z centra by prišli L1, Radvane a Fončordy L3 a Sásovej L25, 91, resp. linkami s trasov obdobného charakteru. Linku na Horné Pršany bude časom možné zlúčiť s L32 keďže bytová výstavba na Pršanskej terase naďalej pokračuje (a v pláne sú okrem rodinných domov aj ďalšie dva bytové dome, ako je už aj súčasne stojaci). Takto by som mohol pokračovať aj v ostatných smeroch a to aj z využitím železničnej dopravy (mimochodom v roku 2005 sa predpokladá so začatím elektrifikácie trate Zvolen mesto – Banská Bystrica s využitím kohéznych fondov EÚ), ktorou je možné naraz odviesť podstatne väčšie množstvo ľudí a nahradiť tak veľký počet autobusových spojov premávajúcich po už aj tak dosť zaťaženej paralelnej cestnej sieti. Samozrejme je potrebné dobudovanie trolejbusovej siete aj na sídlisko Sásová-Rudlová, čím by sa mohlo výrazne zlepšiť trasovanie trolejbusových liniek (ako nosného a ekologického systému verejnej hromadnej dopravy) a i globálnej racionalizácie siete MHD.
U všetkých týchto opatrení sa samozrejme predpokladá aj Tebou avizovaná potreba zmeny tarifného vybavovania cestujúcich, ako aj celej tarify. Z technického hľadiska v žiadnom prípade nie je problém nastaviť, aby pri prestupe do x min. namiesto zvýhodnenej ceny bol z čipovej karty odpočítaný nulový kredit. Na druhej strane, pre vyššie popísané možnosti zmien by bolo potrebné sa skutočne zamyslieť nad úlohou dopravy a náležito tomu ju aj dostatočne zabezpečiť vhodnou výškou dotácií a pri dobre fungujúcej prepravnej kontrole a systéme vymáhania náhrad za nedodržanie prepravných podmienok sa opäť vrátiť k nástupu cestujúcich do vozidiel MHD všetkými dverami, ktorý je z technologického hľadiska najrozumnejší. Keby to bolo až také terno, ako sa snaží nástup prednými dverami prezentovať BBDS, prečo by sa takýto spôsob nástupu neuplatňoval všade. Však aj DP s lepšími zdrojmi by takto podľa BBDS mal výrazne ušetriť a mohol peniaze použiť na iný účel!!
Čo sa ale týka súčasného obdobia a L34. Je zbytočné, aby chodila tak často a ľudia by sa nedoviezli tam, kam to vo veľkej väčšine potrebujú. Úsek medzi Národnou a parkoviskom na Uhlisku je pre cestujúcich v porovnaní s Nám. slobody (ktoré je okrem prestupnej funkcie, ktorá je zabezpečená síce aj na Uhlisku, súčasne aj cieľovou oblasťou ciest. A takisto je vhodnejšie prestupovať tu a pokým sa dočkám prípojného spoja, môžem si ísť vybaviť ďalšie veci do prevádzok obchodov a služieb situovaných práve tu, nehovoriac o tom, že do centra mesta sa je potrebné dostať aj z Hornej ulice) určite menej zaujímavý.
Je to jednoducho patová situácia. Kým sa výraznejšie nerozbehne do spolupráce a vytváraním výrazného tlaku, ale aj podpory BBDS samotné mesto a takisto BBDS neprejde ku kvalifikovanému a kvalitnému vedeniu krokov spoločnosti ako celku s výrazným zameraním sa i na kvalitu ľudského činiteľa a neposlednom rade štát z hľadiska globálnych opatrení v oblasti dopravy, môžeme si „trhnúť nohou“ a ďalej len sledovať rozpad kedysi vysoko hodnotenej úrovne MHD v Banskej Bystrici a obrovského odlivu cestujúcich. Pritom si je potrebné uvedomiť, že zákazníka, ktorého systém takého druhu ako je MHD, stratili, je možné presvedčiť vrátiť sa k nemu len skôr hypotetické s vynaložením veľkého úsilia i keď nie nemožné.