myslím že najúčinnejšie by bolo napísať občiansky protest priamo do BA vydavateľovi, šefredaktorovi a kópiu poslať BB redakcii. Štátne inštitúcie sú v tomto prípade asi na veľmi dlhé lakte. Ale správne naštvaný čitateľ a defacto teda aj zákazník Petit Press. a.s. môže pomôcť, najmä ak ich bude viac...
Otázka môže stáť aj tak, že "Komu prospela zmena dopravcu? + prípadný dovetok "okrem dopravcu,..." - a o tom sú aj všetky tie články - zbožňujte SAD ZV a kto ich amatérskosť nezbožňuje, sa skrátka označí za "nepriateľa štátu". Vždy to, čo urobia oni inému sa môže s kľudom prehliadnuť, ale keď sa im stane to isté, čo predtým bolo z dôvodu ixh existencie vykonané inému, tak si žiadajú vymyslené oškodnenia a pod. nariekajú.
Raz som sa obrátil pre klamlivú reklamu na všetky ministerstvá a kontrolné orgány a skončilo to na odelení kontroly živnostenského podnika Krajského úradu, ktoré povedalo, že ono nič a mám sa obrátiť na súd. Obrátil som sa.
Keď môže hocikto podať žalobu na Hedvigu...
kto má na starosti takéto periodiká? Ktorá inštitúcia? Viem, že ak dochádza k adresnému odosielaniu nevyžiadanej reklamy (elektronický spam, ale aj schránkový), tak podnety mám smerovať na Slovenskú obchodnú inšpekciu (čo aj využívam), ale neviem, ako sa volá teraz tá organizácia, ktorá má na starosti médiá. Rád by som podal podnet a časovo mi nevychádza teraz skúmať zákon o reklame prípadne pridružené zákony, ktoré sa vzťahujú na objektívnosť médií a hľadal inštitúciu kam podávať podnet.
Podla mna im treba v redakcii trosku "zdvihnut mandle", mali by sa im ludia ozvat ze toto nie je seriozne a objektivne spravodajstvo a ak je to platena reklama, zrejme dochadza aj k poruseniu zakona o reklame, nakolko to zverejnuju bez oznacenia a na webe navyse ako spravodajstvo .. bez verejneho tlaku nejde nic... ?
Nejde sa k tomu DPM BB vyjadrit tiez?
Ked moze vedenie SAD ZV napisat clanok tak by mohlo aj vedenie DPM BB. Taketo clanky po par denikoch v BB by mohli mat dost skaredy efekt.
... a okrem toho 21 a 26 cez Partizánsku, 22 po Ďumbiersku, zrušenie L30 (hoci iba na týždeň), zrušenie L37 a zlúčenie s L34, predĺženie L53 na Mládežnícku a zrušenie L32 a L35.
To všetko sa udialo k 12.aprílu 1999
OT
Re #22371 TeBeCe: Nie je to tak davno, co som tu spominal Jaru Cimrmana #22201). A vidim, ze nas najznamejsi Cech (podla mojho nazoru sa musel narodit v Prespurku - a bol teda Slovak) zasiahol svojim dielom aj dalsich prispievatelov. Konkretne v 7. a 8. versi TeBeCe-ho basne "Rozluckova" vidim Cimrmanov absolutny rym:
Ahoj, ahoj, bystricania,
osklbani bystricania.
Jara Cimrman sa otazkou dokonalosti rymov zaoberal davno predtym, nez sme sa my vsetci narodili. Dovolim si opat kratku ukazku:
Cimrmanova cesta k operetě nebyla lehká. Jako ve všem, co dělal, chtěl dosáhnout i zde absolutní dokonalosti. Tak Cimrmana libretistu nejvíce znepokojovala otázka rýmů. Rýmy jako:
krása - jásá
nese - v lese
beru - v šeru,
které nám připadají dokonalé, že, považoval on za polorýmy. Posluchač měl podle něho právo na naprostý souzvuk, nikoli jen na nějaké přibližné souznění. A tato úvaha dovedla Cimrmana až k teorii "absolutního rýmu".
Jejím základem je tvrzení, že dokonalý rým lze vytvořit pouze opakováním téhož slova. Uveďme si ukázku jeho operety Uhlířské Janovice. Je to právě árie uhlíře Jana.
Miloval jsem děvče krásné,
měla oči tuze krásné.
Vlasy měla jako len,
na políčku plela len.
Naše staré hodiny,
bijí čtyři hodiny.
Sotva jsem s ní pohovořil,
řekla abych pohovořil,
zda mi staří dají dcerku,
již jsem viděl venku, dcerku.
Naše staré hodiny,
bijí čtyři hodiny.
A tak dohodla se svatba.
A brzičko byla svatba.
Bydlíme teď na statku,
rodiče též na statku.
Naše staré hodiny,
bijí čtyři hodiny.
Jak sami slyšíte, verše opravdu znějí velice libozvučně. Ovšem náročnější posluchač se myslím přesto neubrání pocitu, že dokonalosti rýmu bylo dosaženo jaksi na úkor obsahu. A Cimrman proto hledal způsob, jak sice zachovat absolutní rým, ale neomezovat tím myšlenkovou stavbu verše. Tento způsob našel zavedením tzv. akustické konstanty. Co to bylo? Princip spočíval v tom, že se každý verš uzavíral stejně znějící, velice zpěvnou skupinou slabik, která však nedávala v daném jazyce významový smysl. Tyto Cimrmanovy konstanty vzbudily svého času značný ohlas, jak o tom svědčí dnes již zlidovělá balada "O kuplířce z Frýdlantu" v severních Čechách, která po okolních vesnicích skupovala hezká, chudá děvčata pro svůj pochybný podnik. Vy tu baladu určitě znáte, takže ocituji jen část:
Jede paní z Frýdlantu, dýja dýja dá (to je ta konstanta - dýja dýja dá)
Co si přeje paní z Frýdlantu, (konstanta) dýja dýja dá
Přeje si dceru, dýja dýja dá
Která to má býti, dýja dýja dá
Má to býti Růžena, dýja dýja dá
A my vám ji nedáme, dýja dýja dá
A my si ji vezmeme, dýja dýja dá
A co konkretne sa mam opytat koho konkretneho? Sak to je konkretny graf o vyrobe elektriny z konkretnych oficialnych stranok Slovenskych elektrarni, a.s.
Nemohol by si toto opýtať niekoho konkrétneho ?? ? To by bol síce len pokus , lebo neverím žeby pochopil, ale ja aj keď neveriaca stále vravím netreba hádzať flintu do žita treba ju hodiť adresne!! ?
Habibi