Discussion Forum

Nuž. 25ks trolejbusov potrebuje asi DPB aby dobre spával ako rezervu. Inak si to neviem vysvetliť prečo na tú 60ku nedajú dlhé vozidlá, keď ich máme 15 v depe a ďalších 10ks odstavených...

Cez ostrovček so zábradlím asi nie

Ale teda ak sa mám povenovať tvojmu návrhu, ťahať do Pezinka/Modry električku už by mi asi prišla reálnejšia varianta ísť cez Sk. Grob, Čiernu vodu, Vajnory, nemocnicu, prekonať Rendez, cez Žabí majer a Istrochem sa napojiť na Vajnorskú radiálu. Jednak je to územie v BA ktoré si priam pýta rozvoj a svoju tepnu a za druhé by mi prišlo rozumnejšie aby aj tieto satelity mali svoje vlakové spojenie a neťahať 2 súbežné cez Raču.

V tomto prípade súhlasím.
Ale zároveň by som od magistrátu prijal aj značenie tam, kde má byť.
Na Furdekovej pri červenej pošte stále nie je značenie informujúce o znížení počtu jazdných pruhov.
Na križovatke Smolenická - Šintavská chýba vodorovné dopravné značenie po oprave asfaltu (je to hotové viac, než mesiac).
A dnes som ráno videl namaľovaný kruháč pri Zrkadlovom háji, ale zvislé značky neboli (dúfam, že ich cez deň doplnili, keď už bol problém tam dať aspoň dočasné ihneď po namaľovaní) - veľa ľudí totižto nevie, ako funguje kruhový objazd bez značky (a že musia zapojiť pravú ruku a dať prednosť).

môže byť, som pôvodne myslel, že budú už len na špičkových poradiach 83 aj 84 a prípadne aj iných

Tá diera tam

Ale nie, je to pekné len škoda že sa neobnovila (alebo aspoň nevyčistila) aj tá stena s kvetináčmi vzadu.

Ja som tvojmu návrhu nepovedal nie, ale sám svoj návrh zatracuješ lebo je násobne drahší ako čokoľvek iné čo tu padlo a vieš že je príliž naivný. A prinieslo by to so sebou iba zbytočne delenie sietí v regióne ktoré by boli vzájomne nekompatibilné. Tak prečo potom hovoríš o alternatívnych trasách v prípade výluk keď sám chceš stavať niečo čo tento cieľ nikdy neuspokojí?

Pritom môj návrh označuješ za zbytočnú investíciu. Ja nevravím, že je to ideálne riešenie. Ani sa nebijem do pŕs, že je to najlepšie riešenie ktoré tu padlo. Iba som navrhol riešenie ktoré by sa dalo realizovať za tých podmienok ktoré tu sú za pomerne "malé" úsilie ktoré by do budúcna bolo užitočným či už lokálnej, tak regionálnej doprave a dalo by sa rozumne rozfázovať aby dochádzalo k inkrementálnym zlepšeniam a nesnívali sme 30 rokov o megalománskom projekte ktorý by nás zadĺžil na ďalšie polstoročie a vo finále by k nemu teda nikdy neprišlo presne ako v prípade metra.

Chápem že to so sebou obnáša technické prekážky ale také batérie či elektromotory idú dopredu obrovským tempom, zatracovať nejaký koncept trate len preto že takéto vozy sú drahé alebo ťažké je podľa mňa škoda. Tiež sa napr. 30 rokov dozadu o parciálnych trolejbusoch či dokonca čisto elektrobusoch ani nesnívalo dnes to už berieme ako samozrejmosť. Je v poriadku pomenovať tieto prekážky ale ocenil by som keby sa v prvom rade snažíme hľadať riešenia, nie dôvody prečo sa niečo nedá.

Vyzerá to tak ale napríklad 4930 dnes bola ráno na 83 a potom zabehla aj na 84...
Myslím si že primárne budú na 83 a ak budú pojazdné kusy navyše vyskytnu sa na hociktorej linke vypravovanej z Petržalky

Vieš ho predĺžiť, pokiaľ to konštrukcia dovoľuje, len to by jednotka musela ísť k výrobcovi.

Nejaká štandardizovaná dĺžka vozňov v Európe je cca 25-26,4m to znamená, že 6 článková dvojposchodová jednotka bude mať dĺžku medzi 150-160m a kapacitu niekde medzi 600-700 sediacimi ľuďmi podľa vnútorného usporiadania. Pri 180m nástupišti proste už za to ďalšiu jednotku nevieš zapriahnuť. Vieš spájať jednotky len do súčtu 6, možno 7 vozňov. Potom ti dôjde nástupište.


Vybudovanie rozdielu 70m nástupišťa nestojí 2 milióny €. Za 2-3 milióny máš 2 krajné a jedno ostrovné nástupište v dĺžke 500-700m s bezbariérovým prístupom, mobiliárom a podchodom/nadchodom a výťahmi. To všetko pre 4 koľajovú variantu. Za 5 miliónov to máš celé komplet prekryté, aj vlaky, nie len samotné nástupištia pri 700m dĺžke.

Edit: stanicu veľkosti ako má Dunajská Streda, či Bratislava Predmestie s 2 krajnými a jedným ostrovným nástupišťom, 4 koľajami, podchodom/nadchodom, zastrešením v dĺžke 500-700m pre nástupištia s komplet všetkým okolo, aj ETCS vieš postaviť za niečo medzi 20-40 miliónmi. Záleží od toho, čo všetko tam potrebuješ dať a ako veľmi sa chceš vyhrať s architektúrou budovy a aké tam chceš mať vybavenie. Skrátenie nástupíšť na 180m namiesto tych 500-700m ti spraví možno 1-2 milióny. Ale to kľudne vieš prežrať na záchodoch napríklad.

drezinu/muv-ku som tam v nie tak davnej dobe este sporadicky zazrel....

Priecestie sa zrušilo lebo by bola blbosť tam dávať nové, keď tam minimálne ešte 10r.žiaden vlak neprejde.
Nová varianta počita zo zahĺbením trate pod úroveň terénu. Čiže ak aj raz príde k výstavbe novej stanice uzavrú to tam celé.

Cez prázdniny dlhé a potom krátke toto zmýšľanie dpmb je vážne

Hotovo.

nuz a zaroven ked je tam prirodzeny pesi tah, tak aj keby tam bola zastavka tak by asi ludia (pokial by tam permanentne nestal policajt rozdavajuci pokuty) neslapali na vzdialeny prechod ale pockali kym elektricka zmizne a presli priamo

Regionálny vlak nevieš predĺžiť o jeden vozeň, pretože regionálne jednotky sú ucelené. Predlžovanie vlakov o 1 vozeň sa nerobí už ani dnes, pretože sa to nedá. Kde je kapacita nedostatočná, idú dve spojené jednotky. Ako som napísal, výhľadovo sa môže od nového dopravcu požadovať štvor alebo päťdielne jednotky s vyššou kapacitou. Avšak treba najprv obnoviť to, čo bolo kvôli ZSSK zrušené. Zarastanie burinou je o tom, že sa tá časť nástupiska nevyužíva a na každej takejto zastávke tam ležia dva milióny eur úplne zbytočne, ešte že sme tak bohatá krajina.

"pri dlhšej zastávke sa mestu nepozdávalo, že sa preruší prirodzený a frekventovaný peší ťah z Laurinskej k mestskej sporiteľni a ďalej na Dunajskú"

Lenže sa tam zmestí zastávka bez toho, aby sa rušil priechod v trase Laurinská - Dunajská. Maximálne by sa jeho severná hrana posunula o 2 metre. Je tam dosť priestoru pre zastávkový ostrovček dlhý 53 metrov a teoreticky by sa tam zmestili aj dve Škodovky za seba a naraz staničili, za cenu toho, že ľudia v zadnej časti by vystupovali mimo ostrovček (do koľajiska). V historických častiach miest je to úplne bežná prax, dôležité je, že dvere určené pre nástup vozíčkarov alebo kočíkov druhej električky budú pri ostrovčeku. Pri premávke 49 metrových električiek súčasné staničenie dvoch za sebou idúcich električiek (aj keby tá druhá mala byť K2S) nie je možné ani na súčasných zastávkach, takže je to bezpredmetná požiadavka.

A platí to aj pre prípad, že by ostali jazdné pruhy pre cestnú dopravu medzi Špitálskou a Štúrovou.

Neviem, či sa robil prieskum na to, ktorá poloha zastávky by bola pre cestujúcich atraktívnejšia. Z dopravného hľadiska by mala byť zastávka za križovatkou kvôli prestupom. Zastávka pred križovatkou má však lepšiu polohu z hľadiska polohy na frekventovanej pešej trase vedúcej z jedného námestia na druhé a je pri Tescu. Pre mňa bolo tiež prekvapením, keď sa pred pár rokmi povedalo, že zastávka nebude za križovatkou, ale pred ňou. Hoci pôvodný návrh na 34 metrovú zastávku viedenského typu bol strašidelný, pri dlhšej zastávke sa mestu nepozdávalo, že sa preruší prirodzený a frekventovaný peší ťah z Laurinskej k mestskej sporiteľni a ďalej na Dunajskú. Tam sa mal priechod posunúť až niekde ku Gorkého, aby sa tam zmestilo 66 metrové nástupisko. Takže všetko má svoje plusy aj mínusy a niekto kto je oprávnený rozhodnúť sa takto rozhodol, dopraváci by si postavili zastávku za križovatkou a zase urbanisti a architekti čo ťahajú nitky to cítia ináč

Samozrejme, že 320m vlaky v regionálnej doprave nebudú, keď si určil, že nástupište bude mať 180m. Tým pádom si určil nejaký max. limit cestujúcich na vlak, ktorý vieš použiť. V prípade potreby teda nevieš predĺžiť vlak o 1 vozeň napríklad, ak vyvstane podmienka, že treba ďalšiu jednotku.

Zarastanie burinou je o neúdržbe.

Norma ti v uličnom priestore nedovolí viac ako 1000V. Nie je problém mať na jednej trati viacero napätí pri jednosmernom prúde. WLB má úseky napájané 600V, 750V aj 850V. Vozidlá to "zhltnú", vrátane historických (boli na to stavané).

Čo možné je, je mať kvalitnú trať s rozchodom 1000mm, výhybky "železničného typu" cez ktoré môžeš jazdiť plnou rýchlosťou bez nutnosti zbytočne spomaľovať, zabezpečovacie zariadenie, moderné nízkopodlažné električky a zastávky s úrovňovým nástupiskom. Rýchlosť 80 km/h pre prímestskú dopravu úplne stačí. Autobusy tiež nejazdia rýchlejšie, navyše uviaznu v zápche.

2,5 metra široká a 32,5 metra dlhá regionálna električka poskytne dvojnásobnú kapacitu oproti pätnásťmetrovému regionálnemu autobusu.

technicky vzate je mozne mat viacsystemove hnacie vozidla, avsak nasledne kvoli tomu musia so sebou vlacit zopar ton materialu navyse... v pripade lokomotivy to je vzhladom na celkovu hmotnost vlaku vcelku jedno, ale v pripade "elektricky" kde okrem vyssieho zatazenia zvrsku to zaroven znamena aj vacsie zotrvacne sily ktore treba prekonavat pri castych rozbehoch a brzdeniach to uz uplne zmysel nedava....

co sa tyka severovychodnej vetvy, tak viem si ju celkom realne (ak odhladneme na financie) predstavit kamsi do pezinku (cca 10km), tym pokracovanim do modry si uz celkom isty nie som (aj ked verim ze by v pripadne pouzitelne tarify bolo vyuzivane aj to)

PS: co sa tyka trakcneho napajania, skor by som si vedel predstavit nieco okolo 1.5 kV -, ale nie som si isty ako to je s legislativou a ci by to bolo priechodne....
zaroven by to ale znamenalo nutnost zmeny trakcneho napajania v celej kolajovej sieti co by minimalne z hladiska vozidiel uplne lacny spas nebol....